Ekonómia je potrebná a užitočná

 

V minulej mojej úvahe o deficite rozpočtu vlády, hoc nebola ľahko vnímateľná, ale jej užitočnosť bola zrejmá. Zistili sme jednoznačné väzby deficitu na bilanciu úspor a investícií a na bilanciu zahraničného obchodu.  O jej náročnosti mi napísal aj jeden čitateľ. Viem, že nie všetkým sa moje úvahy ľahko čítajú. Často som používal ekonometrický jazyk, ekonometrické zápisy, ktoré však išli do hĺbky ekonomickej vedy a spôsobov riešenia našich problémov v ekonomike.

Dnes je tu doba, mám dojem, v ktorej prestali platiť fakty a, žiaľ,  články kĺžu po povrchu ako vodná blcha na hladine vody, nezanechá stopy. Autori sa už nesnažia informovať o skutočnostiach, ale fabulujú príbehy, v ktorých fakty nehrajú žiadnu alebo len veľmi malú úlohu. Najviac tento trend priam kvitne medzi novinármi. Nie sú svojou kvalifikáciou pripravení na príjem ekonometrického jazyka, nerozumejú mu.

 

Pripomeniem Galileiho:

„Ak sa nám aj podarí prinútiť prírodu, aby prehovorila, ozve sa jazykom matematiky; a keď nerozumieme jej jazyku, zbytočne sa rozhovorila, lebo nemôžeme vedieť, čo nám povedala.“

 

Aj ekonomika sa nám prihovára jazykom ekonometrie. Pomocou neho prichádzame k poznaniam, poznatkom, ktoré nám nedá verbálna ekonómia.

Ekonómia je totiž tak odhaľujúca ako prírodné vedy.

Odhaľuje záhady fungovania ekonomiky.

Nástroje ekonómie, ekonometria, účtovníctvo a počítače majú za následok existenciu obrovského množstvo informácií o ekonomike, majúc za  následok hlboké poznanie „ekonomického vesmíru“.  Ony prinášajú fundamentálne  poznatky o ekonomike a odhaľujú najvnútornejšie zákony  štruktúry a pohybu ekonomiky, ktoré neboli známe, čo uvidíme nižšie. Vieme ich použiť na projekciu fungovania ekonomiky.

Dnes ju nevyužívame.

Musím zvýrazniť, že sme svedkami procesu , v ktorom sa ekonomické pojmy  stávajú viac a viac abstraktné, menej ilustratívne, menej konkrétne a menej pochopiteľné. Pojem zisk je definovaný ako rozdiel medzi príjmami a nákladmi, ale pojem marginálny zisk už sa tak jednoducho vysvetliť nedá, čitateľ musí poznať pojem derivácie.

Ale práve diferenciálny počet má neoddiskutovateľnú výhodu a to schopnosť urobiť aj najabstraktnejšie idey a pojmy akési materiálne a konkrétne. Urobiť ich ľahšie pochopiteľnými.

 

Čitateľa uvediem do týchto problémov a moje tvrdenia zjednoznačním tak, že skonštruujem model, ktorý má pre čitateľa ale pre tvorcu hospodárskej politiky ozaj zásadný význam a jeho tvar som v mojich doterajších úvahách používal. Začnime tým, že tvorca politiky má dve cieľové premenné, a to úroveň národného príjmu (Y) a úroveň cien (p). Aj Y aj p sú funkcie dvoch premenných a to výdavkov vlády (G) a množstva peňazí M,  teda:

 

Y = a₁G + b₁M

a

p = a₂G + b₂M

 

Musíme rozumieť koeficientom, koeficient a₁ predstavuje zmenu  príjmu, ktorá vyplynie zo  zmeny (zvýšenia) G o 1 euro, čiže reálny príjmový multiplikátor vládnych  nákupov (mnohým neznámy pojem, žiada deriváciu). Podobne ostatné koeficienty. Tvorca politiky však rieši problém, že ak Y = Y* (napr., že HDP je 102 mld. euro) a p = p* (napr. 1,04) a ak chce získať tie ich určité cieľové hodnoty, potom veličiny G a M  by mali mať (ideálne), musia mať  takéto hodnoty:

 

 

 

Teda nemôžeme ich akosi odhadovať, sú dôsledkom koeficientov a stanovených cieľov. Naša vláda už nemôže reálne pôsobiť na M, teda čiastočne NBS; existuje ECB. Môže tak jednoznačne rozhodovať iba o G, ale má byť vedecky stanovené. Zo vzťahov vyššie  jasne vyplýva aké budú zmeny G a M pri rôznych  koeficientoch a_i a b_i,  budú  vždy iné.

Možné variantné riešenia, a výber jednej, by mali byť predmetom  rokovania vlády  (aj NRSR)  pri  tvorbe  jej ekonomickej politiky. Takúto tvorbu musia tvorcovia hospodárskej politiky spoznať,  pochopiť a realizovať.

HDP pozostáva z niekoľkých veličín:

 

Y = C + I + G + (X – M)

 

Ak ho prognózujeme, musíme prognózovať všetky zložky, nemôžeme iba predĺžiť trend Y za posledných 10 rokov. Náš východiskový model môžeme obohatiť o ďalší cieľ, napríklad zložku C z uvedenej definície. Aj výdavky obyvateľstva na spotrebu iste závisia od G a M, ale pristupuje aj ich závislosť od dane T. Platí ju každý zamestnanec. Takže náš trojrovnicový model bude mať takýto tvar:

 

Y = a₁G + b₁M  + c₁T

p = a₂G + b₂M  + c₂T

C = a₃G + b₃M + c₃T

 

Z poznatkov z algebry vieme, že v tomto modely môžeme vypočítať hodnota pre G, M a T ak sú zadné, ak sú požadované konkrétne hodnoty, ciele Y⃰, p⃰ a C⃰.  Ekonometrický model pomáha zabrániť fluktuáciám ekonomiky či už národného príjmu, zamestnanosti, či cien. Takýto model môže mať stovky rovníc.

Vzhľadom nato, že pri vstupe do EÚ sme museli predložiť kapitoly, teraz ukážem model ekonometrie na optimalizáciu zdrojov ekonomiky, na čo úplne zabudla EÚ.

Plné využitie zdrojov ekonomiky má zásadný ekonomický význam, hlavne budúceho chodu ekonomiky.

Každá ekonomika má tri zdroje prácu L, kapitál K a pôdu U.

Ak chceme efektívne a plne využiť tieto zdroje, tvorca hospodárskej politiky musí zistiť aká je možná výroba finálnych tovarov a služieb ekonomiky podľa odvetví, teda D₁ (produkcia odvetvia poľnohospodárstva), D₂ a D₃?

Ekonometricky to vypočítame takto (v mojej knihe Aplikovaná ekonómia je vzťah odvodený):

 

 

Tu je logická sila a aj obsahová bohatosť ekonómie, Tomu kto chápe tento vzťah, objasňuje podstatu ekonomiky. Vďaka tomuto vzťahu vidí ekonóm do najhlbších roklín ekonomiky. Matici koeficientov f_ij by mal rozumieť každý minister financií.

A robiť neúprosné rozhodnutia.

 

Záver

Verím, že som čitateľovi  načrtol hĺbku ekonomických poznatkov odvodených pomocou ekonometrického modelu, ktorý by vládni ekonómovia mali využívať v hospodárskej praxi. Zároveň tým čitateľ získal predstavu ako náročný by mal byť na tvorcov hospodárskej politiky, ktorá by mala zabezpečiť optimalizácii využitia bázických zdrojov ekonomiky SR. Teraz vidí, že EÚ nám pri vstupe do EÚ mala predložiť reálnu alternatívu v nových podmienkach využitia našich kapacít.

Ekonómia je potrebná a užitočná. Treba ju vedieť.

 

Prof. J. Husár

Bratislava 2/2/2025