piatok, 14 júna, 2024
Ekonomika

Povrchnosť sa zahniezdila v ekonómii

 

Každá veda má svoje pojmy a poznatky, ktoré by príslušní používatelia mali vedieť. Žiaľ, u nás sa rozmohla povrchnosť a týka sa to predovšetkým základných ekonomických pojmov a ekonomických poznatkov. Žalostne nám chýbajú, hlavne politikom, znalosti z ekonomickej teórie, ktoré sú rozhodujúce pre tvorbu hospodárskej politiky.

Rozmohlo sa iba tušenie nie vedomosti. Poznatky nám pomáhajú, aby sme vedeli vopred odhadnúť negatívne vplyvy konkrétnej hospodárskej politiky, ba pomáhajú aj bežnému občanovi zistiť predpojatosti čiže akúsi už vopred zaujatosť alebo nespravodlivé posudzovanie ponúkané politikmi. Ekonómia ozaj vnáša svetlo do ekonomického sveta; dnes v rukách globalistov. Čitateľovi spomeniem niekoľko príkladov. Predovšetkým spomeniem list bývalému ministrovi financií:

Vážený pán minister, už som Vám písal viackrát. Dnes, 7.11.2011 ste opäť hovorili o rovnej dani. Rovný môže byť povrch, rovná môže byť čiara alebo stena, ale daň nemôže byť rovná (môže byť krivá daň?). Máme rovnakú proporcionálnu daňovú sadzbu (tiež nie rovnú). Ekonomické pojmy si nemôžeme vymýšľať. Samozrejme, niektoré pojmy potrebujú na vyjadrenie  viac slov – mliečna dráha, iným stačí jedno slovo – voda, kameň. Môžeme povedať aj jednotná proporcionálna daňová sadzba. Verím, že viete, že knihy v angličtine hovoria o flat rate income tax. Ak Vám to niekto preložil ako rovná daň, nerozumel sa veci. Neznečisťujme ekonomickú pojmológiu. Stačí, že sme zanešvárili náš daňový systém. Do konca roku 1998 som spočítal novelizácie daňových zákonov (mali sme 10 zákonov o daniach a jeden o správe daní). Keď  ste boli u nás na Rade starších, povedal som Vám a publikoval som to v článku, že ich bolo 77! Neustála zmena daňového systému nepomohla nám, nepomohla Nemecku atď. Naopak, máme krízu. Pán minister, potrebujeme zvýšiť ekonomické znalosti a debordelizovať finančné toky. Použil som termín, ktorý pokladám za rovnocenný rovnej dani. Debordelizáciu finančných tokov potrebuje aj EÚ.

Spomeniem ešte aspoň dva pojmy. Verím, že sa čitateľ pamätá na frekventované používanie záhadného pojmu default, aj ministrami. Ide o nesplnenie povinností napr. nesplatiť pôžičku či nevyplatenie dlhopisu. Teda nemalo sa iba hovoriť, lebo je default. Druhým pojmom je pojem tzv. kreatívne účtovníctvo. Kreatívne účtovníctvo je možné charakterizovať ako proces manipulácie s účtovnými údajmi s cieľom transformovať výkazy finančného účtovníctva do takej podoby, ktorú by mali mať pri vernom zobrazení skutočnosti a ktorú by si priali tí, ktorí sú za ňu zodpovední. Ku kreatívnemu účtovníctvu patrí uskutočňovanie takých transakcií, ktorých zámerom je vykázať žiaducu finančnú pozíciu, výkonnosť a peňažné toky podniku.

Ale rovnako závažným problém je problém neznalosti poznatkov. Ich povrchná znalosť má veľké dôsledky na fungovanie ekonomiky, teda aj na ľudí. Povrchnosť je hlavne v hospodárskej politike. Preto máme dlhy. V roku 2023 dosiahol hodnotu 59,6 percenta HDP. Nečítal som vedecký rozbor v oblasti dlhov ani od ekonómov opozičných a ani koaličných strán, zvady áno. Ekonomické vedy majú hlboké poznatky o tom ako sa dlh, deficit chová. Predovšetkým je to rovnica ohraničenia vládneho deficitu.

Tvorcovia hospodárskej politiky si musia hlboko osvojiť vzťahy medzi príjmami vlády z daní (T) a výdavkami vlády (G), a to vzhľadom na plynutie času. Aby som zvýraznil podstatu uvedeného ohraničenia, zameriam sa iba na dve obdobia, hospodárstvo dnes (obdobie 1) a hospodárstvo v budúcnosti (obdobie 2). Nech v období 1 vláda má príjmy z daní T1 a výdavky vlády G1. V období dva bude mať príjmy z daní T2 a výdavky G2. Vláda však môže vykázať deficit alebo prebytok. Dôkladne to rozoberá dielo  H. Bohn, ktorý uvádza veľmi obšírnu diskusiu účtovníctva vlády a vládneho deficitu v práci Budget Deficits and Government Accounting. Carnegie – Rochester Conference Series on Public Policy, 37, 1992. Ako súvisia príjmy a výdavky vlády za dve obdobia ukážem v tejto úvahe nižšie. Vyjadrime si deficit vlády v prvom období ako rozdiel výdavkov a príjmov, teda

                   D = G1 – T1                               (1)

kde D je premenná deficit. Vláda vyfinancuje tento deficit tak, že predá obligácie vlády, čiže ŠPP v rovnakej výške. V druhom období musí vláda získať príjmy z daní, ktoré splatia aj dlh, vrátane nárastu úrokov, a, samozrejme, vyplatiť aj svoje výdavky na nákup tovarov a služieb v druhom období. Čiže

                T2 = (1 + r)D + G2                        (2)

kde r je úroková miera.  Pre moju úvahu a jej zmysel pre tvorcov hospodárskej politiky je dôležité odvodiť vzťah medzi príjmami z daní a výdavkami vlády na nákup tovarov a služieb Dosadením (1) do (2) dostaneme

            T2 = (1 + r) (G1 – T1) + G2               (3)

Z tohto vzťahu už vieme získať reláciu medzi príjmami vlády z prvého a druhého obdobia a výdavkami vlády z prvého a druhého obdobia. Teda po úprave (3)

Tento vzťah sa nazýva ohraničenie rozpočtu vlády. Jeho význam je taký, že súčasná hodnota výdavkov vlády sa musí rovnať súčasnej hodnote príjmov z daní. Financie vlády by ju mali rešpektovať. Vidíme aj to, ako zmeny fiskálnej politiky, ktoré vláda robí dnes, sú spojené so zmenami fiskálnej politiky v budúcnosti. Ak vláda zníži dane v prvom období bez zmeny výdavkov prvého obdobia, potom sa ženie do dlhu v druhom období voči tým, čo kúpili vládne obligácie. Tento dlh núti vládu vybrať si medzi redukciou výdavkov a zvýšením daní. Tomuto problému som sa venoval v Reminiscenciách viackrát. Teraz však by si žiadalo aby som ukázal ešte aj iný aspekt, iný vážny poznatok potrebný pre tvorbu hospodárskej politiky a síce správanie sa podielu dlhu a HDP nášho hospodárstva. Čitateľ by zistil, že je to ozaj náročný problém a tak ho nebudem analyzovať.

 

Záver

Povrchnosť sa zahniezdila v ekonómii. Ekonómia dnes trpí plytkosťou. Jej hlboké poznatky nerešpektujú hlavne politici. Obsah pojmu, ako som ukázal, si nemôžeme vymýšľať. Hovorí o tom list ministrovi. Pojmy umožňujú dorozumievanie aj v ekonomickej oblasti; je to zvlášť dôležité, lebo sa s nimi stretá každý občan. Potrebná je ich dôkladná znalosť.

V úvahe som odvodil iba jeden vzťah, ktorý sa týka nášho veľkého problému – dlhu. Keďže dlhodobo sa boríme s dlhom, v úvahe som ukázal potrebnú bázu vedeckého riešenia problému dlhu. Ekonómia predovšetkým odhaľuje zákony, pretože tie nám pomáhajú predvídať, čo sa stane v budúcnosti.

Žiaľ, opozícia a aj koalícia už dlhšiu dobu riešia iné problémy – klamstvá a ohovárania. Nenúkajú spôsob riešenia a skvalitnenia fungovania ekonomiky SR. Nenúka ho ani EÚ. Vznikla ekonomická recesia, rast dlhov a vláda si s nimi nevie poradiť. Nevieme ako zasiahnuť.

Denne zažívame hlavne ohovárania a boj proti hlúposti, zákernosti a zlomyseľnosti.

 

Prof. J. Husár
Bratislava 2/6/2024

 

 

0 0 hlasy
Article Rating
Odoberať
Upozorniť na
guest

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

0 Comments
Vnorené spätné väzby
Zobraziť všetky komentáre
0
Radi by ste si mysleli, prosím, komentujte.x