Úspech – prognóza našej budúcnosti v EÚ … (?)

Naše malé Slovensko narástlo za ostatné roky do takej veľkosti, že prerástlo svojho staršieho brata Česko, ba aj susedov – Veľkých Uhrov a Poliakov. V súťaži o rast ekonomiky sme dosiahli dva svetové rekordy: stali sme najväčším vývozcom nemeckých áut a čuduj sa svete – aj psov.

Ten prvý úspech môžeme vidieť na vlastné oči napríklad v okolí Trnavy. Tam sme zabetónovali naše najúrodnejšie polia a montujeme na nich autá. Kedysi tam rástla cukrová repa a my, ako alchymisti, sme z nej vyrábali a predávali slovenské „biele zlato“. Úspešne sme konkurovali najväčším svetovým producentom cukru, najmä Kube – ale neboli sme lídri vo vývoze cukru. Toto cudzie slovo nám vtedy ktosi pošepol do ucha a ono nás pohlo zhodiť zo seba povesť zaostalých Slovákov z Východu a sústrediť sa na to aby sme sa vyrovnali Západu.
O kúsok vyššie na sever od Trnavy, pod horami, v staroturianskej doline pod Veľkou Javorinou Bielych Karpát, tam polia nie sú až také úrodné, tam sme mali Chiranu. Veľký socialistický národný podnik. Vyvážal lekársku techniku do celého sveta. Z nej sme mali tiež aj slávu vo svete ale nie až takú veľkú, že by sme boli svetovým lídrom v danej komodite. Prvé miesto vo vývoze injekčných striekačiek, tlakomerov, umelých sŕdc aj umelých pľúc a rôznych iných lekárskych prístrojov držala nemecká Medika. S tou sme sa nenamáhali súťažiť. Chiranu sme rozdrobili na drobné súkrokmné spoločnosti ktoré v žiadnom prípade nemohli dočiahnuť na svetové trhy – tak sme získali prvenstvo aspoň v súťaži s Čechmi: staroturianska dolina pod Veľkou Javorinou sa stala prvou hladovou dolinou na Slovensku.

Slobodne sme sa rozbehli do sveta „za chlebom“ tak ako za prvej Masyrykovej Československej republiky. Doma si teraz špiníme ruky pri zbere cukrovej repy len sami pre seba a ani umelé pľúca pri pandémii covidu-19 sme nemuseli dovážať, stačili nám tie naše domáce z ktorejsi eseročky niekdajšej Chirany.
Už dvadsať rokov držíme svetový rekord vo vývoze áut. Za to vďačíme EÚ. Tak ako za autá. Keď si kúpime nemecké auto, vrátime svoje zarobené peniaze pánovi Volkswagenovi – pritom mu samozrejme zaplatíme aj jeho maržu. Stali sme sa rovnoprávnymi obyvateľmi Veľkého Európskeho Domu. Väčšinu vecí, ktoré potrebujeme môžeme dovážať z cudziny, hlavne potraviny. Tie sme kedysi mali vlastné, také dobré a lacné že ich k nám chodili kupovať aj susedia Rakúšania, dnes miesto ľudí ktorí sa hrbili na poliach pri jednotení rastliniek repy, stojí na betóne armáda plechových tátošov a dobýja pre nás slávu najpracovitejšieho národa na svete. Slovák dokáže vyrobiť viac áut ako hociktorý iný človek – za tretinu nemeckej mzdy.
Nepatrí nám ani ten betón, na ktorom stoja tie autá na niekdajšej úrodnej rovine.

Akoby ktosi šibol čarovným prútikom, tak sa Slovensko zmenilo za tridsať rokov. Prebehli sme od Východu k Západu. Dovážame všetko možné predým u nás nevídané. Z najvzdialenejších končín sveta – máme u nás aj javorový sirup z Kanady. Čo bol proti tomu náš primitívny malinový či ríbezľový, takmer celkom taký aký vyrábali babky na kopaniciach, bez umelých prísad a farbív. Zisky z veľkých fabrík čo boli kedysi naše a napĺňali štátnu kasu sa valia prúdom preč od nás a naša vláda nás po uši zadlžuje aby sme si mohli kúpiť čo potrebujeme.
Žijeme bezstarostne, predávame posledné čo máme: zvyšnú pôdu. Našu slovenskú zem vykupujú akísi agenti a my ani nevieme pre koho.
Keď človek nemá pôdu, z ktorej by mohol vyťažiť zlato, keď aj nie žlté kovové tak aspoň biele cukrové, musí čosi vymyslieť aby vyprodukoval zisk pre seba. Nielen pre iných. Na Západe to inak nejde. Musíš vyňuchať dobrý obchod. My sme vyňuchali Dunča. Takého dunča čo bol kedysi najlepším kamarátom baču, rozdelil sa s ním aj o suchú kôrku chleba. Veď miesto neho behal po lúkach za ovcami. Kedysi na Východe. Na Západe sme z dunčov urobili tovar. Prišli sme na to, že sa dajú pestovať ako žampióny. Vymysleli sme klietky nad sebou, pod sebou, vedľa seba, nepotebujú svetlo. Treba mať len firmu na výkup psov a zbierať ich po dedinách do kamiónov.
Až takto sa zmenila duša Slováka z Východu.

Narástli sme. Stali sme sa ľuďmi Západu. Naša vlasť je svetovým lídrom vo vývoze psov. Máme šancu ovládnuť celý svetový trh týmto artiklom. Hor sa! Všetci Slováci! Množme svojich dunčov ako žampióny! Potrebujeme peniaze, nie dušu! Naše malé Slovensko urobíme rovnocenným konkurentom vyspelých štátov Západu!!!
Sme šťastní a pyšní. Sme automobilová veľmoc. Zmontujeme a vyvezieme najväčší počet áut na obyvateľa. Zvyšujeme blahobyt v Nemecku aj inde a máme aj unikátne svetové prvestvo: vyvážame najviac psov percentuálne na jedného obyvateľa – máme vlastné príjmy z tejto produkcie.

Ak sa ešte trocha priblížime k Západu a budeme od cudzích investorov pýtať percentá zo zisku – zbalia svoje továrne a ufrnknú ako kobylky keď spásli zelenú lúku. Urobia slávnymi Bulharov a Rumunov – tam sa už nasťahovalo NATO aby ich ochránilo pred návratom k Východu.

Nám ostane už len vymyslieť ako budeme pásť ovce a kravy na betóne.

Marta Slezáková

Fejtón z pera autorky

obrázok na titulke: https://zenskyweb.sk/