štvrtok, 3 októbra, 2024
KultúraO čom je reč

Zúfalosť a zúfalci

Pôvodne som chcel dnešný môj komentár venovať zániku dvojbodkovej inštitúcie. Kto pozná moje články o tejto otázke, keď vznikala RTV: s cieľom zbaviť sa naraz dvoch riaditeľov (STV a SRo), tak vie, že hlavný môj dôvod kritiky tohto opatrenia spočíval v tom, čo sa dnešný návrh snaží odstrániť. Nie, nebolo to odvolanie nepohodlných riaditeľov Radičovej vládou, proti ktorému v Európe ani pes neštekol.

Bolo to ostentatívne sémantické (významové) zrušenie slovenskej televízie a rozhlasu ako národných kultúrnych inštitúcií. Už vtedy som poukázal na to, že len komerčné televízie majú svoje mená definované nezhodným prívlastkom (napr. Radio Luxemburg), všetky verejnoprávne média v Európe ako národné kultúrne inštitúcie majú svoje mená vyjadrené zhodným prívlastkom (Magyar Televźio, Deutsches Zentralfernsehen, Česká televízia, British Broudcasting Corporation a pod.). Urobenie z našej verejnoprávnej televízie a rozhlasu dvojbodkovú inštitúciu bolo bolo presne v “tátokrajinovom” duchu. Bolo to skrátka vytrhnutie našich verejnoprávnych médií z národného tela.

Š. Nižňanský a ďalší autori poukazujú na to, ako sa v našej “verejnoprávnej” dvojbodkovej inštitúcii šafári s našimi prostriedkami, najmä potom, ako sa zrušila výroba vo vlastných štúdiách. Mne však mimoriadne prekáža to, akým spôsobom pristupuje RTV: k chápaniu verejnoprávnosti. Hoci je všeobecne známe, aká je väčšinová preferencia slovenského obyvateľstva, na obrazovku sa dostávajú len predstavitelia progresivizmu a ľudia vymývajúci ľuďom mozgy jedným smerom. Televízia ale aj rozhlas vôbec nevyjadrujú pluralitu našej spoločnosti a úplne sa vygumovali programy o našej histórii. Keď sa tam nejaké objavia, tak sú to programy často surovo falšujúce našu národnú minulosť s cieľom odcudzovať najmä mládeži našu minulosť a likvidovať pozitívnu národnú hrdosť.

Keď sa pozerám na reakciu stúpencov dnešnej RTV:, tak musím povedať, že ide o čistú paniku, čistú zúfalosť. Ak pre niečo treba skoncovať s touto grajciarovou komédiou, ktorú nám predvádza vedenie telerozhlasu, tak je to zneužívanie vysielacieho priestoru na seba prezentáciu a pretláčanie do verejnosti názoru, že oni sú pravda. Ak by sa v niektorej verejnoprávnej televízii hocikde vo svete objavilo také nehorázne a nekritické, vyslovene nepravdivé kritizovanie politickej moci, ktorej dala dôveru jasná väčšina slovenskej populácie, ako sa to stalo pri odovzdávaní ocenení Slnko v sieti, tak by sa vedenie televízie nedožilo rána. Ale na Slovensku je to tak. Každý zúfalec sa nespráva ináč ako zdochyňajúci kôň. Kope na všetky strany hlava nehlava.

Ale zúfalstvo nevidno len na našej domácej scéne. Dnes by bolo treba poopraviť Marxov úvod komunistického manifestu nasledovne: Po Európe straší strašidlo, to strašidlo sa volá Putin. Nie je v Európe záležitosti, ktorú zbabrali európske elity, alebo ktorú sa nedarí týmto elitám presadiť, lebo je hlúpa a neživotná, z ktorej by sa neobviňoval Putin. Pravdepodobne aj za to, že v chladničkách je stále zažaté svetlo, čo sa dá overiť, ak sa chladnička otvorí, je vinný Putin!

Toto zúfalstvo z Putina mi ani tak neprekáža, pokiaľ sa nedotýka nás tu doma. Ako povedal jeden imperialista, neviem či nie náhodou Caesar, však nech nadávajú, len nech sa boja. Úplne ma však vytočilo, keď som sa dopočul, že Európsky parlament označil víťazstvo P. Pellegriniho vo voľbách na Slovensku ako dôsledok manipulácie volieb všadeprítomnou zlovoľnou rukou Moskvy. Nikto tak neurazil slovenského občana ako títo zúfali luzri, ktorí sa boja, že v nasledujúcich voľbách do EP ich prevalcujú európski voliči, ktorí majú už dosť dvojtvárnosti a samoľúbosti tých, ktorí si myslia, že len oni sú držiteľmi pravdy a že len oni majú nárok na moc a slávu až naveky. Páni poslanci, bohorovnosť sa nikdy nevypláca a pravda sa nezískava hlasovaním. Pravda je pravda, aj keď si väčšina EP myslí opak!

Na záver si aj ja dovolím zauvažovať o tom, čo škodí EÚ a jej jednote, ktorej nedostatok ju môže pochovať. Teda zauvažovať si o tom, kto sú tí Najväčší “Putinovi agenti” ničiaci Európsku úniu. Za najväčších “Putinových agentov” považujem autorov projektu Green deal. Nič nemôže poslať do nevýznamnosti celú EÚ ako presadzovanie tejto politiky. Ďalšimi spojencami “Putinových” cieľov na zničenie Európy sú tí, ktorí pod rúškom humanity presadzujú masovú imigráciu z cudzích kontinentov s cieľom vymeniť európske obyvateľstvo a zničiť európsku civilizáciu. Rovnakými spojencami tých, čo chcú zničiť EÚ sú tí, ktorí v rozpore so záujmami európskych národov sa snažia zmeniť úniu na federáciu, v ktorej by už rozhodovali len Francúzi a Nemci. Žiadna takáto federácia neprežili (ZSSR, ČSSR, Juhoslávia) a aj tá americká sa tak kolíše v základoch, ktoré ju silno oslabujú.

To sú len tie najviditeľnejšie príklady, ktoré sa snažia európski hujerovskí zúfalci presadiť do života a ktorých výsledkom bude podľa mňa minimálne rozvrátenie poriadku v EÚ. Idú eurovoľby, treba nám hlasovať tak, aby sme nakoniec nebanovali.

 

Anton Hrnko

zdroj: https://www.hlavnespravy.sk/zufalost-a-zufalci/3478082