pondelok, 27 mája, 2024
EkonomikaO čom je reč

Takto sa to nerobí, do psej matere

Nadpis dnešnej úvahy som si požičal zo SME z 18/4/2024. Mikloš v ňom píše, že „Robert Fico vládne už štvrtýkrát, ale prvýkrát stojí pred výzvou ozdravenia neudržateľných verejných financií.

 Doteraz bol v tomto ohľade dieťaťom politickej šťasteny. Prvýkrát sa dostal k moci v roku 2006, keď bola ekonomika (a s ňou aj verejné príjmy) rekordne rozbehnutá reformami dvoch vlád Mikuláša Dzurindu (1998 – 2006). Keď udrela globálna finančná a ekonomická kríza (2008 – 2009), vyrobila Ficova vláda v roku 2009 rekordný deficit, Fico prehral voľby v roku 2010 a verejné financie konsolidovala vláda Ivety Radičovej (2010 – 2012). Fico so svojou stranou sa vrátil k moci a vládol v dobrých ekonomických a rozpočtových časoch počas dvoch volebných období (2012 – 2020). Hoci vládol v dobrých časoch, nevytváral žiadnu rozpočtovú rezervu. Na rozdiel od väčšiny krajín EÚ nemalo Slovensko ani v jednom roku prebytkový rozpočet“.

Miklošovi som napísal v roku 2011 list, z ktorého citujem:

„… Už som Vám písal viackrát. Dnes 7.11.2011 ste opäť hovorili o rovnej dani. Rovný môže byť povrch, rovná môže byť čiara alebo stena, ale daň nemôže byť rovná (môže byť krivá daň?). Máme rovnakú proporcionálnu daňovú sadzbu (tiež nie rovnú). Ekonomické pojmy si nemôžeme vymýšľať. Samozrejme niektoré pojmy potrebujú na vyjadrenie viac slov – mliečna dráha, iným stačí jedno slovo – voda, kameň. Môžeme povedať aj jednotná proporcionálna daňová sadzba. Verím, že viete že knihy v angličtine hovoria o flat rate income tax. Ak Vám to niekto preložil ako rovná daň, nerozumel sa veci. Neznečisťujme ekonomickú terminológiu. …“

Otázku o neudržateľných verejných financiách či verejných príjmoch môžeme položiť aj tak, či Dzurindove vlády a vláda Radičovej vytvárali prebytkový rozpočet. Dalo by sa to ľahko zistiť na ministerstve financií a aj na internete. O veľkých problémoch po roku 1992 som už v Reminiscenciách písal. Chcem však zvýrazniť, vzhľadom na nadpis, hlbšiu podstatu. Veľký český ekonóm prof. K. Engliš, dvakrát minister financií a raz guvernér Národnej banky Československa, napísal dielo Soustava národního hospodářství s podtitulom  Věda o pořádku, v kterém jednotlivci a národové pečují o udržení a zlepšení života.

Za hospodársky ideál pokladal uspokojenie ľudských potrieb. Bol zástancom teleologického výkladu všetkých hospodárskych javov. Rozumel ním, ako píše, že je to výklad zohľadňujúci cieľ, účel a zámer. Teda spätné usudzovanie od vzniknutej prítomnosti k minulej intencii (zámeru) je teleologická perspektíva, ktorá je jadrom jeho diela. Dôkladne vysvetlil. ako zabezpečiť udržanie a zlepšenie ekonomického života. Hospodárskym ideálom je uspokojenie ľudských potrieb. Teda ekonóm mysliaci na blaho národa. Takéto uvažovanie nemali ekonómovia po roku 1992. Prečo sme mali priam obrovskú nezamestnanosť?

Čitateľovi chcem vnuknúť myšlienku, že by si mal uvedomiť, že hovoriť iba o príjmoch  a výdavkoch vlády nie je postačujúce. Totiž štátny rozpočet alebo, u nás sa používa aj pojem štátna pokladnica, je bilancia príjmov a výdavkov štátu vyjadrujúca peňažné vzťahy spojené s plnením funkcií štátu; plán príjmov a výdavkov štátu. Pokladáme ho za najdôležitejší finančný nástroj presadzovania štátnej hospodárskej politiky. Štátny rozpočet je tak základný operatívny nástroj.

Ekonomická veda nehovorí iba o štátnom rozpočte. ŠR nedáva predstavu o tom aké ostatné finančné toky  sú v ekonomike. Pre opis fungovania ekonomického systému veda definovala systém národných účtov. Čitateľ si ľahko nájde na internete túto definíciu:

Národné účtovníctvo je systém pravidelne a systematicky prezentovaných štatistických výsledkov, ktorý zobrazuje hospodárske procesy významné pre celé hospodárstvo a je prevažne založený na tzv. analýze ekonomického kolobehu.  Cieľom je poskytnúť čo najrozsiahlejší, najprehľadnejší a dostatočne členitý kvantitatívny celkový obraz o ekonomických dejoch hospodárstva. Účty národného účtovníctva (prípadne bez regionálnych účtov) sa nazývajú národné účty.

Teda nie je postačujúce uverejňovať iba ŠR, lebo je to iba jeden zo systému účtov. Pre vládu má mimoriadny význam kolobeh ekonomických tokov, ktorý čitateľ vidí tu, sám si ho môže preštudovať, množinu tokov:

Šípkami označené toky treba optimalizovať, teda ich „hrúbku“. Iste sú úspory obyvateľstva menšie ako ich disponibilný príjem. To si žiada konštrukciu veľkého ekonometrického modelu. Ekonomika funguje optimálne, ak sú medzi tokmi príslušné proporcie, ktorých je, ako vidno, veľa a teda stanoviť ich akousi „licitáciou“ politikov nie je možné. Medzi účtami v SNÚ sú väzby, ktoré vláda musí rešpektovať.

Pre potreby vlády som skonštruoval systém účtov; poslal som ho predsedom vlád a predsedom Štatistického úradu. Európsky systém účtov 2010 ESA 2010 nie je vhodný pre potreby vlády. Iba účet vlády obsahuje tieto makroekonomické položky:

V treťom stĺpci sprava čitateľ vidí väzbu príslušnej položky na iný účet,  naznačil som väzbu na účet 2, čo je účet domácnosti, kde bude na ľavej strane; a účet 1 je účet podnikov, kde tie položky budú na ich ľavej strane.

Čitateľ jasne vidí, že ide o systematickú prezentáciu makroekonomických veličín, ktoré úplne a v celom komplexe SNÚ majú byť prezentované na rokovaní vlády. Verím, že som jasne naznačil potrebu, aby vláda nehovorila iba o štátnom rozpočte.

Ekonomika je veľký komplex a pochopiť ako funguje jej ekonomický systém je náročné, potrebné ja poznať všetky finančné toky medzi domácnosťami, vládou, podnikmi a zahraničím.

 

Záver

Ak by sme vedecky riadili ekonomiku, nepotreboval by redaktor Trendu Branislav Toma v Trende napísať:

Slovenskú ekonomiku v najbližších rokoch nečaká veľa dobrého. Zahraniční investori vidia svoje vyhliadky podobne negatívne ako pred príchodom pandémie. Neisté obdobie spojené s dovtedy nevídanými lockdownami krajina nakoniec zvládla. Pomohlo najmä spustenie kvantitatívneho uvoľňovania zo strany Európskej centrálnej banky. Tentoraz však vzpruha v podobe neobmedzeného množstva lacných peňazí nepríde. Roky nakopené problémy bude musieť riešiť vláda.

Vážnosť súčasnej situácie ilustruje najlepšie odpoveď na jednoduchú otázku: Vybrali by ste si dnes Slovensko znovu ako cieľovú krajinu pre svoju investíciu? V prieskume od Slovensko-nemeckej obchodnej a priemyselnej komory odpovedal každý štvrtý respondent NIE. Takto pesimisticky zahraničný kapitál svoje pôsobenie v krajine ešte nevidel. V najťažších časoch pandémie negatívna odpoveď zaznela od každého piateho respondenta“.

Bieda. Konštatovanie iste čitateľa nepotešilo. My sme nepotrebovali reformy, potrebovali sme naše vyspelé poľnohospodárstvo a vyspelý priemysel a celú ekonomiku efektívne zapojiť do komplexu ekonomík EÚ.

Potrebujeme aj dnes, ako napísal prof. Engliš, Vědu o pořádku, v kterém jednotlivci a národové pečují o udržení a zlepšení života.

 

Prof. J. Husár
Bratislava 20.4.2024

zdroj: https://www.reminiscencie-sucasnost.sk/takto-sa-to-nerobi-do-psej-matere/