Profesor Karvaš – teoretik aj praktik, svedok dávnych čias

Pripomeniem aj veľký životný príbeh prvého guvernéra SNB. Imrich Karvaš sa narodil v roku 1903 neďaleko od mojej rodnej dedinky v obci Varšany, ktorú v roku 1948 premenovali na Kalinčiakovo a dnes je súčasťou Levíc. To bol jeden z dôvodov, že som sa zaujímal o jeho dielo a život.

V tamojšom kaštieli sme odovzdali dielo Spomienky a príbehy z dejín Ekonomickej univerzity, kde som o ňom písal. Otec Kavaša bol dedinský notár. V roku 1910 sa rodina presťahovala do Holíča. V Holíči dokončil ľudovú školu a ako nadaný žiak nastúpil na reálne osemročné gymnázium v Skalici. Tu dosahoval výborné výsledky.

V roku 1921 začal študovať na Právnickej fakulte v Bratislave. Počas štúdia si privyrábal doučovaním žiakov a ako pomocná vedecká sila na fakulte. Bol zvolený za predsedu študentského spolku Právnik. V rámci spolkového života a kultúrnych stykov sa zoznámil s Helenou Růžíčkovou, ktorá bola dcérou českého profesora, ktorý prišiel na Slovensko budovať lekársku fakultu. Zosobášili sa v roku 1928. Mali tri deti, dcéru Oľgu a  synov Milana a Ivana.

Po skončení školy začal pracovať v Bratislavskej priemyselnej a hospodárskej komore ako tajomník. V roku 1925 začal pôsobiť ako asistent na Právnickej fakulte. Získal študijné štipendium, ktoré mu umožnilo študovať hospodárske právo na parížskej a štrasburskej univerzite. Vo Francúzsku sa Karvaš venoval výskumu tamojšej meny, čo publikoval vo svojej práci o medzinárodnom dosahu inflačných procesov a ich vplyve na menu. Tvrdí, že treba pretvoriť ekonomické sily tam, kde sa rodia, vo výrobe. Inak je inflácia nevyhnutná.

Tento poznatok dnes ignorujeme (vládni ekonómovia).

V roku 1929 získal titul docenta v odbore národné hospodárstvo. Ešte ako mladý, 31 ročný sa stal mimoriadnym profesorom a ako 37 ročný bol univerzitným profesorom.

V rokoch 1947-1948 pôsobil ako dekan Právnickej fakulty. Ako významného odborníka ho pozvala Strandforská univerzita  na prednáškové turné do USA a Kanady. Za jeho poznatky sa stal členom Academy of Political Science v New Yorku a Econometric Society v New Hawene, čo bol druhý dôvod môjho záujmu o tohto velikána, keďže ekonometriu som prednášal. Prednášal aj vo Francúzsku, Švajčiarsku, Nemecku a Británii.

Karvaš bol aj spoluzakladateľom Národohospodárskeho ústavu Slovenska a Podkarpatskej Rusi, ktorého generálnym tajomníkom bol od roku 1932.

Od roku 1936 bol zároveň viceprezidentom Exportného ústavu v Prahe. Karvaš bol v tomto období mimoriadne publicisticky činný. Publikoval v periodikách  Prúdy či do Hospodárske rozhľady. V tomto období napísal aj svoju priekopnícku prácu Hospodárska štatistika Slovenska, v ktorej zhromaždil veľké množstvo údajov o regiónoch Slovenska.

Z iniciatívy Milana Hodžu založil dvojtýždenník Politika, ktorý sa stal výraznou tribúnou výmeny politických, kultúrnych a ekonomických názorov.

Ohrozenie  vtedajšej ČSR zo strany nacistického Nemecka výrazne zasiahlo aj do života Imricha Karvaša. Napriek svojmu vysokému spoločenskému postaveniu sa v septembri 1938 zapojil do mobilizácie a v hodnosti poručíka narukoval k vojenskému útvaru v Žiline.

Čoskoro sa stal najskôr ministrom bez portefeuille v úradníckej vláde gen. Syrového (1938). V druhej úradníckej vláde gen. Syrového potom od 4. októbra až do 1.9. 1938 zastával post ministra priemyslu, obchodu a živností. Poznajúc problémy s uzavretím hraníc a okolkovaním bankoviek, ktoré urobil minister Rašín, čím zachránil menu nového štátu  pred hyperinfláciou, Karvaš napísal zásadné práce o štátnej ekonomickej a finančnej politike. Píše o tom v diele Menový problém (Bratislava, 1929), teda riešil problém, ktorý trápil celú Európu; trápi ju aj dnes.

Písal o tom aj velikán Keynes v diele  Treatise on Money. To hovorí o genialite Karvaša.

 

                                                                                                 

 

Karvaš sa zapojil sa aj do protifašistického odboja. Spolupracoval s Dr. Ing. Petrom Zaťkom, prostredníctvom ktorého nadviazal kontakty s členmi ilegálnej SNR. Viackrát intervenoval v prospech zatknutých odbojárov a udržiaval kontakty s mnohými opozične naladenými osobnosťami ako napríklad V. Šrobárom, G. Husákom a M. Veselom.

Koncom augusta 1944 upozornil Vavra Šrobára, že mu hrozí zatknutie a je potrebné, aby unikol z pozornosti bezpečnostných orgánov. Zabezpečoval prípravu SNP po finančnej a hospodárskej stránke. Nariadil predisponovanie troch miliárd korún zo SNB v Bratislave do jej filiálky v Banskej Bystrici.

Taktiež nariadil predisponovanie zásob iných komodít na stredné Slovensko (potraviny, obuv, pohonné hmoty, financie, tovary…). Už začiatkom marca 1944 boli do filiálok národnej banky v Banskej Bystrici a čiastočne aj Ružomberku a Žiline deponované približne dve tretiny celkovej hodnoty obeživa na Slovensku.

Zatklo ho Gestapo, kde ukázal nevšedne obdivuhodnú odvahu, bili ho. Doplatil zdravím, ohluchol. O jeho odvahe a veľkosti hovorí táto spomienka:

„Nespomínam si“, zamyslel sa Husák, „že by niekto vrátil nemecké vyznamenanie priamo Hitlerovi, ako si to urobil Ty. Malo to pre Teba nejaké následky?“

V roku 1953 bol v rámci tzv. „B-akcie“ vysťahovaný s celou rodinou z Bratislavy. V roku 1958 bol druhýkrát obvinený a odsúdený pre špionáž a velezradu na sedemnásť rokov väzenia.

 

Hlavným dielom prof. Karvaša sú Základy hospodárskej vedy 1, 2. Dielo má 650 strán. Až vďaka Karvašovi sme začali chápať a ovládať nevšedné ekonomické sily a kládli si správne otázky ako funguje ekonomika.

 

Dnes sme na to pozabudli a čaká nás energetická kríza.

Práve v tomto diele v časti o peniazoch hovorí to čo, sme dnes viacmenej zanedbali, neustrážili:

 

„Charakteristickým znakom dnešného trhu je, že výmena statkov sa odohráva pomocou sprostredkovateľa zámeny, pomocou peňazí. Z hľadiska vývoja vznik peňazí a trhu nie je súčasnou udalosťou. Trh vznikol skôr a len ťažkosti, ktoré sa stavali do cesty zámene tovarov, vyvolali potrebu peňazí. Zámena statkov sa odohráva sprvu vo forme naturálnej zámeny, t. j. statok sa zamieňa za statok. Zámena tovarov vzniká historicky tak, že v rámci rodiny alebo kmeňa vzniká k určitým statkom súkromné vlastníctvo“.

 

Problematike peňazí však v tomto diele venuje až 93 strán a tak naozaj zásadne rozobral princípy dobrého kolobehu peňazí. Zvlášť by som vyzdvihol časť: „Funkcia peňazí v hospodárskom živote“. Analyzoval tieto funkcie:

 

1) peniaz zámenným prostriedkom,

2) peniaz všeobecným platobným prostriedkom,

3) peniaz prenášateľom kapitálu,

4) peniaz meradlom hodnôt

5) peniaz uchovávateľom hodnôt.

 

Takýto podrobný popis funkcií peňazí v rokoch vydania jeho diela je zriedkavý. Dnešné banky uznávajú iba peniaze ako platidlo. On ako guvernér videl ich zásadnejšie úlohy v kolobehu tovarov a služieb, a tak ich dôkladne rozobral.

Nekonala tak Deutche Bank. D. Enrich v diele Dark Towers s podnadpisom Deutsche Bank and  an epic trail of destruction (hlúposť deštrukcie neuveriteľných rozmerov), v ktorom podrobne opisuje neuveriteľné obchody tejto banky, aj s D. Trumpom.

Teda chýbajú jej morálne hodnoty, topila sa v škandáloch – od manipulovania s medzinárodnou sadzbou Libor cez manipulácie s cenami mien a komodít až po porušovanie sankcií a obchodovanie s Iránom a Sýriou.

 

Naše vedúce ekonomické osobnosti dnes na poznatky nášho velikána zabudli (nielen politici). Aj vláda.

 

Ako jeden z prvých ekonómov dôkladne opísal po Keynesovi aj podstatu národného dôchodku. Mimoriadne poučná je jeho úvaha v spomenutom diele a to už v roku 1948 o fungovaní ekonomík Európy:

 

„Najaktuálnejším prípadom je práve európsky kontinent. Snahy po vytváraní hospodárskeho spoločenstva niektorých štátov európskych, prípadne celej Európy nie je ničím iným, ako výrazom snahy po vytvorení veľkého hospodárskeho priestoru. Organizovanie jednotného európskeho hospodárstva alebo plán vytvorenia dvoch, prípadne troch hospodárskych oblastí v Európe je hľadaním foriem pre vytvorenie samostatných hospodárskych celkov, ktoré by umožnili také racionálne usporiadanie vzájomných hospodárskych vzťahov, pri ktorom by sa vytvoril predpoklad k optimálnemu využitiu všetkých prírodných podmienok výroby v prospech hospodárskeho blahobytu tých národov, ktoré sú na tomto priestore usadené“.

 

Nuž a vznik EÚ bol, bohužiaľ, priam opačný.

 

Karvaš zanechal aj definíciu kapitálu, vysvetlil jeho podstatu, formy kapitálu ba aj akumulácie kapitálu. Definoval čo je podnik a jeho organizácia, čo je riziko v podnikaní a čo je koncentrácia podnikov. To všetko sú priam poučné poznatky, na ktorých bolo potrebné budovať ekonomiku SR po roku 1989.

Za jeho najdôležitejšie dedičstvo pokladám jeho schopnosť vzdelávať ekonómov a tvorivú prácu guvernéra SNB, nazval by som to komplexnými vedomosťami a skúsenosťami človeka, tvorcu ekonomickej vedy na Slovensku.

Boli o ňom vyrobené falošné dokumenty. Aj o ňom. Asi zato, že bol neúprosný, čo vyžadovala jeho profesia bankára.

Zabudlo sa, že svoju ekonomickou politikou zabezpečil výmenný kurz: 1 Ks. za 7 Čk.

 

Svojou obetavou prácou však to, čo veda poznala, spravil užitočným pre fungovanie ekonomiky. Ukázal, že  ekonómia vyžaduje štúdium, trpezlivosť, sústredenie,  poctivosť a niekedy aj dôvtip.

 

Dovolím si napísať pre mňa krásny zážitok: Pozvali ma na krst knihy Ľ. Olacha Guvernér Karvaš. Na záver som vystúpil s tým, že som povedal niekoľko teplých slov a ukázal rôzne smernice, ktoré dostávali banky. Nečakal som, čo sa stane. Pri odchode na svoje  miesto som zistil, že niekto beží proti mne. Bola to jeho vnučka. Silno ma objala až sa jej vynorili slzy.

Na záver musím citovať toto: „Máš pravdu Gusto (Husák). V našom slovenskom prípade, keď sme nemali takmer žiadne devízy, sme nutne potrebovali zlato. Jeho význam totiž stúpa vtedy, keď sú zásoby devíz malé. V takej situácii ich môže štát nahradiť dostatočným množstvom zlata“.

 

prof. Jaroslav Husár

zdroj: https://www.reminiscencie-sucasnost.sk/profesor-karvas-teoretik-aj-praktik-svedok-davnych-cias/