Umenie prehrať

Vo vojenstve, v politike i v bežnom živote sa človek stretáva s výhrami i prehrami. Tak, ako treba vedieť vyhrávať, treba vedieť aj prehrávať. Také Nemecko alebo Japonsko vedeli priam geniálne prehrávať vojny, aby si zachovali svoju hospodársku silu i vysokú životnú úroveň svojho obyvateľstva. Príklady víťazov, ktorí nezvládli svoje víťazstva sú tiež kopy.

Ale vráťme sa k našej domácej politike. Keď sa pozrieme na R. Fica a jeho stranu, je to príklad úspešného zvládnutia prehry, keď súc poučený z vlastných chýb dokázal využiť neschopnosť víťazov a vrátil sa so slávou.

Príkladom tých, ktorí nevedia prehrávať, máme na Slovensku tiež dosť. Sú to najmä tí, ktorí sú bytostne presvedčení o svojej predurčenosti vládnuť na Slovensku, len “zaostalí” slovenskí voliči im to nechcú uznať. Namiesto toho, aby si vytvárali pozície na budúci stret o priazeň voličov, tvária sa ako spasitelia a podobne ako Ukrajinci vrhajú svoje rezervy do nezmyselných bojov, ktoré nemôžu vyhrať.

To, čo predvádza dnešná opozícia v súvislosti s bojom proti legitímnym právam víťazov volieb, je neuveriteľné! Tí, ktorí šliapali po všetkých princípoch právneho štátu, sa dnes dovolávajú zhovievavosti a snahu o nápravu pokriveného systému, nazývajú útokom proti právnemu štátu! Keďže však nie sú schopní ani argumentačne, ani silou zabrániť pripravovaným zmenám, snažia sa do nášho vnútorného kontextu zatiahnuť Pontia aj Piláta, prezidentku i Európsku úniu, dokonca aj Veľvyslanectvo USA.

Nuž a čo sa deje? Inštitúcie, ktoré nereagovali na podnety zo Slovenska, keď sa dnešné vládne strany sťažovali, že vládna moc na čele s Čaputovou, Matovičom, Kolíkovou et Co zneužíva trestné právo na likvidáciu politickej opozície, sa zrazu začínajú ozývať. Nuž mali sa ozývať aj vtedy a ich hlas by bol dôveryhodný! Takto to vyzerá ako typické používanie dvojitého metra, čo metra, kilometra, ktorý hovorí, že naši lumpi môžu robiť hocičo, tí druhí – aj keby boli zrovna rovní Jánovi Zlatoústnemu, nemôžu robiť nič. To za toto sme štrngali kľúčmi na námestiach roku 1989? To toto je tá vaša demokracia? Nie nie páni, takto to nepôjde, aj keby desaťtisíce Kamencov podpísali nejaký pamflet!!!

Je to úsmevné, keď všetkých tých, ktorých podpisy sa skveli na pamfletoch proti prijatiu Deklarácie o zvrchovanosti, proti prijatiu Ústavy SR, proti vytvoreniu samostatného a demokratického slovenského štátu sa nám opäť podpisujú pod pamflety, ktoré difamujú Slovenskú republiku, slovenskú vládu a slovenských voličov. Je mi ich ľúto, najmä I. Kamenca, že takto degenerovali. Skrátka suverénna slovenská politika im nevonia. Čo už.

Som presvedčený, že dnes už poučený R. Fico necúvne, ako to urobil pri zrušovaní Mečiarových amnestií. Boj za skutočný právny štát treba doviesť do konca. Ústup čo len o krok by znamenal koniec. Aj veľký strýko za oceánom musí vedieť, že Slovensko ako spoľahlivý spojenec môže byť len vtedy, ak sa Slováci v svojej domovine cítia komfortne. Za vlád tých, ktorí sa im predstavujú ako jediní povolaní, sme sa komfortne vo svojej vlasti necítili.

Som presvedčený, že súčasná vláda svoj zápas za presadenie právneho štátu, kde bude platiť jeden meter na všetkých, kde nebudú “naši lumpi”, ale kde budú hrdí vykonávatelia moci v mene národa a štátu, nepoľaví. Jedna lastovička nových vetrov je už vidieť: Policajný prezident opäť na verejnosti vystupuje v uniforme. Nehanbí sa za svoj stav, za svoju príslušnosť k policajnému zboru. A tak to má byť! Rovnako som presvedčený, že na konci dňa aj všetci prokurátori a sudcovia budú postupovať v súlade s Ústavou a zákonmi a nie podľa vôle svojich politických “priateľov”.

Anton Hrnko