Veci verejné

Diskusia k odvolávaniu ministra Matúša Šutaja Eštoka v plnej nahote ukázala, aké obludnosti sa tu v posledných tri a pol roka diali.

Verejnosť alebo aspoň tá jej slušnejšia časť, ktorá nechce, aby sme mali spolitizovanú políciu, má záujem, aby zločinci v policajných uniformách skončili svoje skazonosné pôsobenie a ich hlavný patrón Daniel Lipšic odišiel z postu šéfa Úradu špeciálnej prokuratúry, kde, mimochodom, nikdy nemal byť. Ide to pomalšie, než väčšina ľudí očakávala, ale je to preto, že súčasná garnitúra ctí zákon a nejde jej o primitívnu pomstu, akej svedkami sme boli v minulom období. Každopádne v najbližšom období vláda predstaví legislatívne riešenie, ktoré je konformné s európskou legislatívou a zároveň skončí éru hrubo spolitizovanej polície, ktorej nástrojom bola NAKA a politickej prokuratúry pod vedením politika Lipšica.

Nie je až tak podstatné, či sa Úrad špeciálnej prokuratúry stane len odborom na Generálnej prokuratúre a jej šéf bude námestníkom Maroša Žilinku, a v tom prípade niet pochýb, že Lipšic okamžite skončí, alebo to bude inak. Podstatné je, že sa už nikdy nebudú opakovať primitívne prejavy politickej pomsty, ani povestné ranné výmety o štvrtej ráno za asistencie spriatelených médií, politickí oponenti sa už nebudú zatvárať do najprísnejšej kolúznej väzby na dlhých šestnásť či osemnásť mesiacov s absolútne vykonštruovanými či doslova nezmyselnými obvineniami, voči ktorým sa v zásade ani nedá brániť. Je však možné, že koalíciu dobehne jej vlastná medicína. Inštitút udavačov, rozumenej spolupracujúcich obvinených je niečo, čo sa súčasnej opozícii môže veľmi škaredo vrátiť. Nikto nepochybuje, že ľudia s morálnym kreditom Ľudovíta Makóa, Bernarda Slobodníka, Petra Petrova-Tigra, Borisa Beňu či Františka Imreczeho môžu pod ťarchou dôkazov začať vypovedať úplne inak, než si čurillovci a im podobní želajú.

Naopak, je veľmi pravdepodobne, že „kajúcnici“ zase otočia a budú naplno spievať, tentokrát však o tom, ako sa hrubo manipulovali výpovede a, samozrejme, aj ako sa obchodovalo s výpoveďami, kto koho navádzal a inštruoval a aké bolo prepojenie a zásahy politikov ako Roman Mikulec či Igor Matovič, prípadne Eduard Heger do vyšetrovania politických káuz. Niet pochýb, že v kľude asi nebude ani najväčšia hanba Policajného zboru „politický“ prezident Štefan Hamran, ktorý sa po celý časť štítil uniformy, ale neštítil sa žiadnych podrazov a do roztrhania tela súžil tým najskompromitovanejším politickým silám. Spravodlivosť, nie pomsta – to je krédo novej garnitúry, a dni Lipšica sú zrátané. To si treba uvedomiť a to treba očakávať hneď po začiatku nového kalendárneho roka…