pondelok, 27 mája, 2024
KomentáreO čom je reč

Kríza v Európe už nie je iba prognózou …

 

Jadrom európskej ekonomiky sú krajiny eurozóny (20 členských štátov Európskej únie, ktoré vytvárajú približne 85 % HDP všetkých krajín EÚ).

Podľa odhadov Medzinárodného menového fondu sa EÚ vlani podieľala na celosvetovom HDP 14,87 % (odhaduje sa podľa parity kúpnej sily eura k americkému doláru). FPT neuvádza odhad pre eurozónu. My však môžeme tento údaj odhadnúť sami: približne 12,6 %.

Ukazuje sa, že zjednotená Európa je tretím najväčším centrom svetovej ekonomiky po Číne (18,5 % podiel na svetovom HDP na konci minulého roka) a USA (15,5 % podiel). Stav svetovej ekonomiky nepochybne do veľkej miery závisí od hospodárskeho stavu krajín eurozóny. Preto sme svedkami zvýšenej pozornosti venovanej hospodárskej dynamike eurozóny zo strany MMF, Svetovej banky, popredných účastníkov svetových komoditných a finančných trhov. A eurozóna sa dnes nie bezdôvodne považuje za jeden z najslabších článkov svetovej ekonomiky.

Podľa odhadov Svetovej banky sa v rokoch 1990 až 2020 svetový HDP zvýšil 4,53-krát. HDP eurozóny vzrástol len 3,06-krát. EÚ a eurozóna vykazovali viac-menej slušnú mieru rastu až do druhého štvrťroka 2008, keď Európu zasiahla globálna finančná kríza. Po zdĺhavom zotavovaní z krízy (ktoré bolo dlhšie ako v prípade USA) sa eurozóna a EÚ v rokoch 2011 až 2014 nachádzali v stave dlhotrvajúcej stagnácie. Potom (od roku 2015 do roku 2019) nastalo obdobie pomerne dobrého rastu (2,1 % ročne v prípade EÚ). V roku 2020 sa Európa (ako aj zvyšok sveta) ponorila do krízy vyvolanej tzv. “pandémiou covidu”. Od 3. – 4. štvrťroka 2021 Európa vykazuje známky novej udržateľnej stagnácie.

HDP eurozóny v 2. štvrťroku 2023 prekročil HDP 4. štvrťroka 2019 (posledný štvrťrok pred ” pandémiou kovidu”) len o 3,0 %. Na porovnanie, v Spojených štátoch bol prekročený o 6,0 %. Nech sa na to pozeráme akokoľvek, zaostávanie Európy za globálnou ekonomikou, ako celkom z hľadiska tempa zostáva a dokonca sa zvyšuje. Do konca roka 2022 (keď sa ekonomiky spamätávali z tzv. pandémie kovidu) tak globálny HDP vzrástol o 3,3 %, zatiaľ čo HDP eurozóny len o 1,8 %. Ani v tomto roku sa v ekonomike eurozóny neudiali žiadne zázraky.

Európska komisia (EK) predpovedala, že hospodárstvo eurozóny v roku 2023 porastie o skromných 0,8 %. V novembri však túto prognózu revidovala smerom nadol na 0,6 %. Mimochodom, prognóza rastu hospodárstva EÚ v tomto roku sa tiež zhoršila z 0,8 % na 0,6 %. A to napriek tomu, že podľa MMF a rovnakých prognóz EK by sa mal svetový HDP v tomto roku zvýšiť o 3,5 %.

Zaostávanie eurozóny a EÚ ako celku za svetovou ekonomikou sa stalo obzvlášť citeľným od momentu, keď sa Brusel zapojil do aktívnej sankčnej vojny proti Rusku (po začatí ŠVO na Ukrajine vo februári minulého roka). Podľa odhadov expertov, ktoré zverejnila agentúra RIA Novosti, krajiny Európskej únie prišli v dôsledku protiruských sankcií o takmer 1,5 bilióna USD. EK nielenže znížila svoje prognózy pre eurozónu a celú Európsku úniu, ale dnes sa čoraz častejšie hovorí o tom, že Európa vstupuje a už vstúpila do fázy recesie, t. j. hospodárskeho úpadku.

Dovoľte mi pripomenúť, že Európa už malú recesiu prednedávnom zažila. V prvom štvrťroku 2023 sa HDP eurozóny (a EÚ) znížil o 0,1 % a deň predtým, vo štvrtom štvrťroku 2022, došlo k rovnakému poklesu (na štvrťročnej báze). Tomu sa hovorí technická recesia – záporný rast v dvoch po sebe nasledujúcich štvrťrokoch. K plnohodnotnej recesii nedošlo, pretože v druhom štvrťroku 2023 sa podarilo dostať do kladného pásma – plus 0,2 % rastu HDP. V treťom štvrťroku sa však eurozóna opäť dostala do záporných čísel – HDP sa znížil o 0,1 %. Najväčší pokles v období od júla do septembra vykázali Írsko (o 1,8 %), Rakúsko (o 0,6 %) a Česká republika (o 0,3 %), pričom rakúska ekonomika sa zmenšila už druhý štvrťrok po sebe (v druhom štvrťroku klesla o 0,8 %). Najväčšia európska ekonomika Nemecko sa v období júl-september znížila o 0,1 %.

Ak bude štvrtý štvrťrok opäť záporný, potom budeme musieť pripustiť, že Európa opäť zažila technickú recesiu. Štvrtý štvrťrok sa práve skončil. Mesačné údaje za október a november, ako aj odhady prognóz na december však naznačujú, že štvrtý štvrťrok bude mínusový. Dokonca aj Brusel uznáva “medicínsky fakt”: eurozóna sa nachádza v technickej recesii. Navyše prognózy EK a nezávislých expertov hovoria v prospech toho, že v prvom štvrťroku 2024 dôjde k ďalšiemu poklesu HDP a že takýto pokles je veľmi pravdepodobný aj v druhom štvrťroku budúceho roka. V dôsledku toho eurozónu čaká plnohodnotná recesia. A z nej sa s najväčšou pravdepodobnosťou začne dostávať až v druhej polovici budúceho roka.

“Lokomotívou” hospodárstva eurozóny a celého európskeho hospodárstva bolo vždy Nemecko. Teraz sa Nemecko stalo jedným z najslabších článkov európskeho hospodárstva. Index podnikateľskej aktivity v Nemecku, ktorý sleduje PMI, globálna nezisková organizácia pre riadenie projektov a výskum, je už šesť mesiacov pod hranicou 50, čo znamená “neuspokojivé” hodnotenie. To je znakom blížiacej sa recesie, resp. jej pokračovania. Faktom je, že Nemecko už v 2. a 3. štvrťroku zažilo “technickú recesiu”. Štvrtý štvrťrok bude v Nemecku zaručene negatívny. V októbri tak priemyselná výroba v porovnaní so septembrom klesla o 0,4 %. V dôsledku toho bude mať Nemecko do nového roka plnohodnotnú recesiu. O faktoroch a prejavoch nemeckej recesie sa dnes veľa hovorí a píše. Napríklad sa uskutočňujú najtvrdšie rozpočtové úspory, ktoré spochybňujú možnosť ďalšieho štátneho dotovania taríf a cien energií, elektriny a niektorých surovín. A rozpočtové sprísnenie je podmienené tým, že v novembri sa po rozhodnutí Ústavného súdu Spolkovej republiky Nemecko objavila v štátnych financiách krajiny diera vo výške 60 miliárd eur. Súd zakázal používať “rezervy” vo forme práva na pôžičky, ktoré sa zachovali od pandémie a sprievodného protikrízového programu, na financovanie bežného deficitu. Teraz hrozí, že federálny rozpočet na rok 2024 nebude schválený do konca roka.

Rozpočtová kríza prehlbuje problémy nielen v Nemecku, ale v celej Európe. Stavebné objednávky prudko klesajú, pričom stavebníctvo a súvisiace odvetvia vždy tvorili významnú časť HDP. Mnohé z najväčších nemeckých spoločností sa rozhodujú premiestniť svoje výrobné závody do Nového sveta a viaceré z nich tak už urobili. Je pozoruhodné, že napriek už existujúcej recesii a rozpočtovej kríze sa Scholzova vláda nevzdáva svojich plánov na presun 8 miliárd eur na Ukrajinu. Ako som už uviedol, do konca roka 2023 sa rast HDP v eurozóne ako celku odhaduje len na 0,6 %. To je však “priemerná teplota liečebne”. Očakáva sa, že viaceré členské krajiny zóny klesnú. Ide o Estónsko (mínus 2,3 %), Nemecko (mínus 0,5 %), Litvu (mínus 0,2 %). A v rámci Európskej únie sú to aj také krajiny ako Švédsko (mínus 0,7 %), Maďarsko (mínus 0,3 %) a Fínsko (mínus 0,1 %).

V polovici tohto roka EK zverejnila prognózu hospodárskeho vývoja eurozóny na rok 2024. Uvádzalo sa v nej, že rast HDP dosiahne 1,3 %. V novembri bola prognóza upravená smerom nadol na 1,2 %. Vzhľadom na odhady nezávislých expertov možno očakávať, že v budúcom roku budú úpravy prognózy pokračovať. S najväčšou pravdepodobnosťou dovtedy, kým index neklesne pod hranicu 1 %. Oslabenie ekonomickej pozície zjednotenej Európy vo svete najvýraznejšie dokazujú ukazovatele jej podielu na svetovom HDP. Podľa odhadov MMF podiel EÚ na svetovom HDP (počítaný v parite kúpnej sily) v roku 1990 predstavoválny 25,86 %. To znamená, že bol dokonca citeľne vyšší ako podiel USA, ktorý vtedy predstavoval 21,52 %. A tu sú údaje EÚ za niektoré neskoršie roky (v %): 2000 г. – 20,21; 2020 г. – 14,89; 2023 – 14,55 (odhad). V roku 2000 Európska únia prenechala svoje miesto prvej svetovej ekonomiky Spojeným štátom (jej podiel v tomto roku predstavoval 20,26 %). V uplynulom desaťročí Európa stratila svoje druhé miesto a prenechala ho Číne. Pred viac ako sto rokmi napísal nemecký filozof O. Spengler svoje základné dielo s názvom “Úpadok Európy”. V minulom storočí tento úpadok prebiehal veľmi postupne a nie vždy viditeľne. Dnes sa deje rýchlo. A dá sa dokonca merať pomocou makroekonomických ukazovateľov.

 

Valentin Katasonov

zdroj: https://www.armadnymagazin.sk/2024/01/02/podakujme-protiruskym-sankciam-kriza-v-europe-uz-nie-je-prognozou-ale-tvrdym-faktom/