nedeľa, 16 júna, 2024
Ekonomika

Potrebujeme zmenu – poučili sme sa?

 

K úvahe ma podnietil vedecký článok Bertrand Wong We should Control the Economy and Not Let the Economy Control Us: How this May Be Achieved through a Macro-Economical Way, teda my by sme mali kontrolovať ekonomiku a nenechať ekonomiku kontrolovať nás: Ako sa to dá dosiahnuť makro-ekonomickou cestou..

Nemôžem neuviesť aj druhý článok:“European InStability Mechanism – A historical institutionalist analysis of European disintegration after the financial crisis”. Európsky destabilizačný mechanizmus  historická inštitucionalistická analýza európskej dezintegrácie po finančnej kríze. Nič lichotivé. Verím, že ho dostali viacerí. Ekonomická neistota má pravdepodobnostný charakter.

Pozrime si aj fakty z našej ekonomiky –

Japonský Nippon Steel je podľa opisu presne ten typ akcionára, akého košické oceliarne potrebujú. Vo svojom odvetví je štvrtý najväčší na svete, dosahuje multimiliardové zisky a chce investovať do ekologickej výroby, bez ktorej ani košický U. S. Steel neprežije. Nie je však isté, ako naloží s investičným plánom odchádzajúceho amerického vlastníka. „Je to pre nás celkom nové. U. S. Steel má nejaký svoj plán. My sa doň najskôr musíme ponoriť a po jeho vyhodnotení budeme vedieť, ako ďalej,“

reagovala firma na otázky médií. Koľko z tých miliárd zostane a pre koho v SR?

V ekonomickej spisbe sa nám zjavil aj nový pojem a tak čítateľ mohol čítať ako je možné využiť offshore spoločnosti, napríklad na získanie anonymity, keďže údaje o skutočných osobách stojacích v pozadí takýchto spoločností nie sú verejne prístupné. Dobre vieme, že požiadavky kladené právnymi predpismi na vedenie účtovníctva a podávanie daňových priznaní sú v týchto krajinách benevolentnejšie v porovnaní so Slovenskou republikou.

Už vieme aj čo je fúzia: „Trend fúzií veľkých plynárenských a ropných spoločností by mohli nasledovať BP a Equinor (22. 12. 2023“).

Čitateľ iste čítal aj o pomoci vlády podnikom (vynútená?): „Vláda v stredu schválila poskytnutie investičnej pomoci spoločnosti Volkswagen vo výške viac ako 5 miliónov eur vo forme úľavy na dani z príjmov“. To sú indície, že ekonomika ovláda vládu. Vývoj, ktorý je nie priaznivý.

Jadrom ekonomickej politiky, ako časti ekonómie, je zabezpečiť

1) alokáciu zdrojov ekonomiky (t. j. ich určenie na alternatívne použitie). Toto žiada aj verejnú, vládnu intervenciu s cieľom ovplyvniť kvantitu či kvalitu faktorov (kapitál, prácu, technológie (Gen AI) a pôdu) disponibilnú pre výrobu a ich sektorovú a regionálnu distribúciu,

2) makroekonomickú stabilizáciu vis a vi exogénnym šokom, ktoré odkláňajú ekonomiku z rovnováhy, internej (definovanú ako plnú zamestnanosť a cenovú stabilita), teda smerovať ekonomiku k rovnováhe

3) redistribúciu príjmu medzi ekonomických agensov a regióny.

Toto znamená robiť politiky cielené na korekciu primárnej distribúcie príjmu; progresívne zdaňovanie a sociálny transfery sú kľúčovými nástrojmi, pomocou ktorých sa to dosiahne, a to aj vďaka rozmachu AI.

EÚ nevyužila pri našom vstupe tieto poznatky, ale ani hlboké poznatky J. von Neumana, jedného z najväčších matematikov dvadsiateho storočia, ktorý vypracoval princípy fungovania počítačov a mal rozhodujúci vplyv na vývoj sveta. Je považovaný za otca jednej z najdôležitejších oblastí dnešných ekonomických vied a matematiky, a tou je teória hier. Ba ani poznatky nositeľa Nobelovej ceny za ekonómiu J. Nasha a jeho známe „Nash equilibrium“ a „Nash bargaining“ – pojmy ktoré používa nielen ekonómia ale aj nukleárna stratégia.

Vedci sa hlboko skláňali pred hĺbkou ich myšlienok, dnes  nie. Nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu je aj V. V. Leontiev, tvorca input/output modelu a príslušnej I/O tabuľky, ktorá zobrazuje spomenutú hlavnú úlohou ekonomického systému a to optimalizáciu vzťahov výroby, akumulácie a distribúcie outputu, výrobkov a služieb. Jej riešenie sa aplikovalo nielen v USA a Japonsku, ale aj Európe. V I/O tabuľke vidíme jednoznačne interdependencie medzi odvetviam a vzťahy na konečnú spotrebu a na pridanú hodnotu. Dáva hlboký vhľad do ekonomiky, do faktov o jej fungovaní. V nich sa skrýva ekonomická pravda.

I/O tabuľka za Československo v roku 1989 mala v prvom kvadrante 300 riadkov a 300 stĺpcov (počet odvetví), čiže obsahovala 90 000 údajov,. Príslušný input/output model dovoľuje dôkladne preskúmať rôzne zásahy do ekonomiky, napr. ako ovplyvní ekonomiku dovoz, či vývoz. Ba aj čo budú dôsledky zmien koeficientov matice A na ekonomiku, teda napr. náš zánik množstva podnikov. Umožňujú to interdependencie medzi odvetviami. Z tohto pohľadu boli pre viacerých našich ekonómov zbytočné kapitoly, ktoré sme museli pripraviť v procese prístupu.

EÚ vydala smernicu ako majú byť zakrivené uhorky, či koľko litrov mlieka má nadojiť krava Kvetula a čítali sme aj, že  Ursula von der Leyen, šéfka Komisie, sa v apríli 2021 pre New York Times vyjadrila, že si s výkonným riaditeľom Pfizeru mesiac vymieňala textové správy, za čo si vyslúžila kritiku, pretože v tom období sa schyľovalo k podpisu zmluvy medzi EÚ a týmto farmaceutickým gigantom z USA.

Pred ekonómami SR je teda úloha dôkladne zhodnotiť 20 ročné fungovanie našej ekonomiky v rámci EÚ. Musíme zhodnotiť naše skúsenosti, poučiť sa z chýb a urobiť nápravu. Ale predovšetkým využiť naše bohaté vedomosti a poznatky ekonómie. Slovenskí ekonómovia ešte v rokoch 1965/70 napísali zásadné vedecké diela o riešení problémov ekonomiky Slovenska; hlavne z pohľadu dlhodobo pretrvávajúcich problémov medzioblastného ekonomického vyrovnávania a ekonomickej dynamiky, dynamiky ekonomiky.

V rámci Rady vzájomnej hospodárskej pomoci bolo Československo na prvom mieste v týchto oblastiach: hutníctvo železa, strojárstvo a kovospracujúci priemysel, chemický a gumárenský priemysel, a priemysel celulózy a papiera. V roku 1989 v rámci Európy sme boli na 2 mieste vo výrobe surového železa na 1 obyvateľa v kg a vo výrobe surovej ocele na 1 obyvateľa v kg a na 3 mieste vo výrobe cementu na 1 obyvateľa v kg a na 4 mieste vo výrobe plastov a pryskyrice na 1 obyvateľa v kg.

Teda ČSSR bola vyspelá a konkurencie schopná, o čom hovorilo aj EXPO 1958. Vedecký prístup si žiadal riešiť fungovanie ekonomiky v komplexe EÚ inak, na báze interregionálneho I/O modelu (či iného). Európska hospodárska komisia využívala I/O na komparáciu krajín regiónu EHK. V prístupovom procese sa na to zabudlo. Stratili sme mnohé ekonomické aktivity. To sú ekonomické reálie, na ktoré ponovembroví ekonómovia (resp. aj EÚ) zabudli.

Ekonómovia musia vedieť, čo s ekonomikou urobiť, nie politici. Prečo nás aj vedecké články označovali ako emerging country? Mohli by sme si položiť otázku, či bola okamžite užitočná naša ekonomika pre západné ekonomiky?

Po vstupe do EÚ sme zažili náročné obdobie; sprivatizované a zničené priemyselné podniky (zoznam viac ako 100 koloval na internete) pričom napr. ZSMK Tlmače vyrobili najväčší elektromotor na svete, ba sme mali aj prvý samočinný počítač SAPO; v 3. ročníku na VŠ nám o ňom prednášali. Ba aj počítače ARITMA (konkurovali IBM).

Dnes máme spustošené poľnohospodárstvo, inakšie, nie tak kvalitné potraviny ako v Rakúsku, v mäse z Poľska našli v obchodoch infekčné baktérie, máme zníženú kvalitu zdravotníctva a sociálneho a dôchodkového zabezpečenia (išlo o zámer?).

Pri prístupovom procese nám neponúkli perspektívnu ekonomickú prognózu rozvoja SR v rámci ; úplne ignorovali minulé celkové podmienky a výsledky fungovania bývalých socialistických krajín a teda neponúkli diferenciálne predvídanie ekonomickej budúcnosti EÚ.

Nehovorili o nerovnovážnom vývoji ich ekonomík a to vyčíslením rovnice rovnováhy, z pohľadu ktorej boli krajiny starej EÚ v zlom stave o čom hovorí dielo Manfreda Gärtnera, v ktorom vyčíslil rovnicu ich rovnováhy a všetky krajiny až na Luxembursko mali deficit rozpočtu.

Vôbec nám neponúkli parametrizáciu optimálneho fungovania ekonomiky SR v rámci EÚ. Od EÚ sme dostali iba úlohy. Nevedeli, že naše vedecké prognózy rozvoja ekonomiky na báze I/O modelu nevychádzali iba z predpokladu, že základné tendencie minulého obdobia treba pre zdravý chod ekonomiky zachovať.

Plné využitie zdrojov ekonomiky SR malo a má zásadný ekonomický význam pre ľudí, hlavne budúcej ekonomiky v rámci EÚ. Vedecky je mimoriadne náročné stanoviť závislosť možného finálneho dopytu ekonomiky plynúceho z jej zdrojov. V mojom diele Aj ekonómia je veda som skonštruoval model využitia zdrojov ekonomiky SR na báze I/O tabuľky.

Má túto podobu:

 

Tvorca politiky musí hlboko chápať význam a zmysel fij koeficientov a predovšetkým model aplikovať. Na báze fij musí vláda aj EÚ robiť variantnú hospodársku politiku, politiku optimálneho využitia zdrojov ekonomiky! Ak chceme efektívne využiť faktory L (práca) kapitál a pôdu U, môžeme sa spýtať aká bude potenciálna výroba finálnych tovarov a služieb ekonomiky podľa odvetví, teda D1 (produkcia odvetvia poľnohospodárstva), D2D3?

Politika súdržnosti (ako ju chcú merať?), ktorú SR uzavrelo na roky 2021-2027 má hodnotu 12,8 mld. eur.

Ako ju určili?

Ale hlavne ako prispeje k posilneniu hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti v rámci celej EÚ a to podľa odvetví ekonomiky? Konečne vraj odstráni nerovnosti medzi krajinami a regiónmi  EÚ!

Ako ich budú merať?

Plán obnovy bol prijatý v roku 2021, následne v rokoch 2022-2023 prešiel aktualizáciou. Ako sa vypočítalo zníženie celkovej sumy o 323 miliónov eur? Interregionálny I/O model by práve za celú EÚ zobrazil finančné toky po odvetviach u nás celej hodnoty 12,8 mld. a ich dôsledkami aj v iných krajinách.

Vládne orgány budú potrebovať zvážiť pred tým ako sa rozhodnú pre investičné oblasti vyriešiť problémy, ako môžu zvládnuť vládne orgány aj potenciálne riziko Gen AI, ba aj to ako transformovať ich vlastné služby a nakoniec to, aby existoval orgán s povinnosťou vedeckého modelového riadenia ekonomiky a to v prospech ľudí.

 

Záver

Ekonómia je veda. Aj táto veda je založená na faktoch a to z nášho každodenného života. Ekonómovia študujú náš každodenný život. Študujú systém, ktorý ovplyvňuje naše životy. Ekonómovia sa snažia opísať fakty ekonomikyktorej žijeme.

Ekonóm vysvetľuje ako systém funguje. Jeho metódy musia byť objektívne a vedecké. Dnešná ekonómia používa komplexné modely, napr. Leontievov I/O model. Aj EÚ by ho mala. Náš ekonomický život potrebuje zmenu – potrebujeme vedeckú ekonomickú politiku, aj doma aj v EÚ.

Odveká potreba človeka je uspokojovať svoje potreby. Potrebujeme teda novú paradigmu a nové vládnutie; politika úsporných opatrení EÚ už nie je riešením, potrebujeme rozvojové perspektívne vedecké zasahovanie vládami a aj EK. Máme však obrovskú dlhovú krízu. Za štátny dlh platíme viac než Gréci. Slovensko patrí medzi najhorších v eurozóne. Potrebujeme transparentný finančný sektor.

Už konečne v 21. storočí nemôže vládnuť ekonomické bezvedomieAko sa môže stať príťažlivou? Poučili sme sa? Ekonomika nemôže žiť bez perspektívy.

 

Prof. J. Husár

Bratislava 5/1/2024

zdroj: https://www.reminiscencie-sucasnost.sk/potrebujeme-zmenu-poucili-sme-sa/

 

0 0 hlasy
Article Rating
1 Comment
Najnovšie
Najstaršie Najviac hlasov
Vnorené spätné väzby
Zobraziť všetky komentáre