Sú globalizácia a civilizácia na rázcestí?

 

Čitateľa možno prekvapila otázka v nadpise. K zamysleniu nad týmto problémom ma podnietilo viacero faktov, aj zo Slovenska.

Prečítal som si, že Monsantos Slovakia bola zrušená a prebrala ju Bayer s. r. o. od 14/1/2024 a sídli tam kde sídlila Monsantos. Druhým prekvapivým fakom bol článok v Denníku N s nadpisom Z Bruselu pomáhajú vyrábať ruské rakety a to tak, že v Bruseli sídli firma, ktorá organizuje nákup navigačných systémov aj presných obrábacích strojov, bez ktorých sa nezaobíde výroba rakiet a dodáva ich do Ruska. Tento podnik s analogickým názvom je aj v Turecku. Tovar sa teraz dováža do Turecka a z Turecka do Ruska. Na Slovensku máme 4 automobilky zo 4 krajín. Teda čitateľ zistil, že máme viacero foriem globalizácie.

Preto vidím potrebu objektívneho poznania prevratných a zároveň rozporuplných globalizačných premien, ktoré sa priam lavínovite šíria celou našou planétou, ba je zo dňa na deň akútnejšia. Aj zato tému z nadpisu rozoberajú vedecké diela. Je to zásadný dnešný ekonomický, tvrdím, celoplanetárny problém.

Globalizačné trendy v sebe skrývajú na jednej strane obrovský produktívny potenciál odkrývajúci netušené možnosti ľudsky dôstojného  rozvoja civilizácie, no na druhej strane  prinášajú nebývalé hrozby a riziká ohrozujúce, dovolím si povedať, samotnú jej existenciu. Ba by som povedal, že akoby sa rysoval koniec konsenzu makroekonomickej teórie o fungovaní ekonomiky. Vyjadruje to aj objavší sa pojem offshoring, čo je premiestnenie obchodného procesu z jednej krajiny do druhej – zvyčajne prevádzkový proces, ako je výroba, alebo podporné procesy, napr. aj účtovníctvo.

Popredný japonský výrobca ocele Nippon Steel je presvedčený, že úspešne dokončí plánovanú akvizíciu americkej U. S. Steel, a to aj napriek odporu odborových zväzov v USA a niektorých senátorov. Uviedol to v piatok prezident spoločnosti. Čitateľ iste čítal, že Japonské oceliarne Nippon Steel kupujú americký koncern U. S. Steel, ktorý vlastní aj košickú fabriku. Firmy sa dohodli na konečnej cene 14,9 miliardy dolárov, čo je 55 dolárov za akciu spolu s prevzatím dlhu. Oznámili to v pondelok 18. decembra.

Ekonómovia už dlhšie študujú a preskúmavajú protirečivosť ekonomických, sociálnych, ekologických a celkových spoločenských súvislostí a dôsledkov globalizácie. Hovoria aj to, že v roku 1989 začala tretia éra globalizácie.

Aby si čitateľ dôkladne a do hĺbky uvedomil problémy, musím sa oprieť o ekonomické diela, ktoré aj klasifikujú globalizáciu, aby čitateľ lepšie porozumel závažnosti problému, a to extrémne prejavy a dôsledky, ktoré plodia  zbožňovateľov ale aj odporcov globalizácie; obrovské bohatstvo jednotlivcov a zároveň chudobu a nezamestnanosť. Nebývalé riziká a hrozby ohrozujú  samotnú jej existenciu a stáva sa tak civilizačným rázcestím. Jasne to dokumentuje napr. dielo J. Stiglitz Globalisation and Its Discontents (Globalizácia a jej nespokojenci), alebo dielo Baldwin Great Convergence  (Veľká konvergencia), v ktorých hovoria, že globalizácia na jednej strane odkrýva obrovský potenciál zväčšovania produkčnej sily spoločnosti, možnosti substitúcie faktorov výroby (človeka nahradia rôzne automaty AI), ale plodí odcudzenosť a biedu.

Diela rozlišujú typy podnikov počínajúc domácim podnikom (národným) až po globálny svetový podnik. Pre skúmanie globalizačných procesov je preto dôležité, ako hovoria, rozpoznávať kvalitatívne prahy medzi rôznymi úrovňami hospodárskej závislosti, internacionalizácie podnikov. Za účelom rozčlenenia podnikov sa východiskom stal domáci podnik, ktorý má domáce zdroje a pracuje pre domáci trh. Prvý stupeň internacionalizácie (globalizácie) vzniká, keď jeho výroba je spojená už aj s exportom a importom. Špecializačné a kooperačné väzby na dlhodobej zmluvnej báze so zahraničnými partnermi už predstavujú vyšší stupeň internacionalizácie podniku. Ďalším stupňom je  majetková účasť zahraničného kapitálu v domácom podniku a potom kapitálová účasť domáceho podniku v zahraničnom podniku, resp. podnikoch. Ešte vyššie na stupnici internacionalizácie je podnik, ktorý má v zahraničí dcérske spoločnosti. Ekonómovia hovoria, že táto základná stupnica sa prehlbuje, ak použijeme ďalšie špecializačné kritériá, ktoré umožňujú komplexnejšie vymedziť, ohraničiť rozsah a charakter internacionalizácie podniku. Diela hovoria o týchto špecializačných kritériách podnikov:

• podiel exportu na celkovej produkcii a počet krajín, resp. trhov, na ktoré podnik vyváža;
• podiel špecializovanej a kooperovanej produkcie na exporte a na celkovej produkcii, počet kooperačných partnerov, ako aj šírka a hĺbka špecializácie a kooperácie podľa predvýrobných, výrobných , odbytových fáz;
• podiel zahraničných majetkových účastí na celkovom kapitáli podniku, počet a charakter týchto účastí z hľadiska toho, či táto účasť má vo vzťahu k podniku technologickú a ekonomickú nadväznosť;
• podiel dcérskych spoločností v zahraničí a počet krajín, v ktorých sa  nachádzajú, obrat a zisk vyprodukovaný v nich a ich podiel na celkovom obrate a zisku, stupeň závislosti dcérskych spoločností od materskej spoločnosti, miera zladenosti obchodnej  politiky materskej a dcérskych spoločností, rozsah a charakter účasti dcérskych spoločností na vnútropodnikovej deľbe práce z hľadiska toho, do akej miery vytvárajú funkčný komplex so synergickým efektom, miera multinacionálnosti zloženia kapitálu a manažmentu v materskej a dcérskych spoločnostiach.

Globalizácia je teda mnohotvárna, má mnoho foriem. Za hlavný rozpor v tomto procese považujem rozpor obsiahnutý  v globálnom zhodnocovaní pôdy, práce a kapitálu. Globálny podnik na jednej strane v strategickom plánovaní a reálnom fungovaní nekompromisne využíva celosvetový priestor, jeho podmienky a faktory, no na druhej strane  zhodnocovanie kapitálu  podriaďuje svojim partikulárnym ziskovým kritériám.

 

Záver

Monitoring médií SPPK priniesol na prvom mieste článok: Podnikateľ Vadala rozbehol povolenia aj bez súhlasu (bol zavretý). Dnes potrebujeme novú paradigmu, teda konšteláciu názorov vnímania civilizácie, hodnôt a postupov, ktoré budú zdieľať príslušníci budúcej civilizácie, spoločenstva. Ide o fundamentálne idey, znalostný fond, všeobecne uznávané princípy (čiže najzakladanejšie zákony), súbor metód, modelov, poznatkov a presvedčení, ktoré spolu budú tvoriť základ nového fungovania ekonomiky a spoločnosti.

Pár faktov, ktoré som uviedol o Slovensku sú ozaj výpovedné; opisujú globalizáciu, ktorú zažívame.

Budúci vývoj foriem globalizácie má zásadný význam pre malé krajiny (ako je aj Slovensko) má to priam existenčný význam, ak nechcú byť len pasívnym objektom (ako doposiaľ), na ktorý priam chaoticky dopadajú dôsledky globalizácie, ale majú eminentný, prvoradý záujem byť aktívnym subjektom, ktorý v rámci svojich možností jednak eliminuje, alebo aspoň zmierňuje  ohrozenia a nepriaznivé účinky globálneho prostredia a jednak globálne rozvojové príležitosti a šance čo najužitočnejšie využíva.

Preto je teda globalizácia a civilizácia na rázcestí. Škodiť je pomerne jednoduché. Musí si to uvedomiť vláda a tvorcovia hospodárskej politiky, a to už dnes.

Súčasný trend nemôže pokračovať.

 

Prof. J. Husár

Bratislava 7/2/2024