pondelok, 15 júla, 2024
Slovensko

Ilúzie neekonomických vedcov vypršali

 

Na internetovom SME som sa dočítal: „Slovenky a Slováci ušetria iba 5,3 % svojich disponibilných príjmov, čo je výrazne menej ako priemer Európskej únie. V rebríčku krajín EÚ za minulý rok skončilo Slovensko na šiestej najhoršej priečke. V minulom roku domácnosti v EÚ ušetrili v priemere 12,7 % svojho disponibilného príjmu, čo bolo výrazne menej ako v roku 2021 (16,4 %). Po pandémii totiž rástla najmä spotreba. Disponibilný príjem je podľa definície Eurostatu to, čo majú domácnosti k dispozícii na výdavky a úspory po zdanení a transferoch.“

Smutnejšie je toto konštatovanie, tiež z internetového SME: „Slovák už platí za potraviny ako Rakúšan či Švéd, Česi nakupujú výrazne lacnejšie. Dva roky zdražovania potravín spôsobili, že cenovky v slovenských obchodoch sa do výraznej miery priblížili západným európskym krajinám, kde je podstatne vyššia kúpna sila.“

Aby to čitateľ hlbšie vnímal, na zobrazenie ako funguje ekonomický systém, využijem schému, aby sa čitateľovi zobrazil v hlave rovnaký obraz ekonomiky ako mne:

Ekonomika, ekonomický systém pozostáva zo 4 subsystémov: domácnosti, vláda, podniky a zahraničie. Znázornil som na ňom kolobeh finančných tokov. Z domácností odchádza tok C na nákup tovarov a služieb, o čom hovorí druhý citát a tok S (saving, úspory), o ktorom hovorí prvý citát. Šípka úspor nekončí doma, ide na finančné trhy. Naše S tvorí iba 5,3%  z disponibilného príjmu a priemer v EÚ je 12,7%. Najviac si vlani dokázali usporiť Nemci (19,9 %), Holanďania (19,4 %) a Luxemburčania (18,1 %).

Čitateľ vidí na obrázku čo je  pravá podstata ekonomiky a ekonómie ako vedy o ekonomike. Práve aj uvedené dva problémy v citátoch. Problém cien, tento partikulárny, čiastkový problém v ekonómii objasňuje teória cien, je o nej niekoľko kníh. Dnes nerešpektovaná.

Uvedené konštatovania si dovolím posúdiť hlbšie a síce z pohľadu dnes chudobnej dnešnej ekonómie. Nemôžem sa nezahĺbiť do poznatkov ekonómie, ktoré nám zanechali naši ekonómovia z rokov 1964/70, a čo nám neponúkli ekonómovia EÚ. Pavlenda v roku 1966 vo svojom 412 stranovom diele napísal: „musíme najprv preskúmať naše vlastné praktické skúsenosti a len na základe podrobného  preštudovania  príslušných faktorov odporúčať nápravu chýb, zlepšenie práce“.

V roku a po roku 1989 ekonómovia tak nerozmýšľali. Čakali sme však progresívny nie regresívny pohyb ekonomiky. Na Slovensko sa však dívalo tak, akoby sme boli iba pestovateľmi kapusty pre Viedeň. Vietor histórie by mal odviať aj špinu z poznatkov ekonomickej vedy, ktoré vznikli na Slovensku.

Dnes už ilúzie občanov z novembra 1989 vyprchali. Pátere dnešních ekonómov sa zrútili. Reformátori neboli ekonomicky vzdelaní. Nuž a tak vznikli „podnikatelia“. Ekonómovia na úkor zdravého rozumu a skúseností Slovenska bezmyšlienkovite prijímali akékoľvek byrokratické opatrenie sformované mimo nášho územia a bez akceptovania našich poznatkov. Ekonómovia sa prestali hlásiť k poznatkom ekonomickej vedy. Heslá boli falošné, nie poznatky, zavádzali ľudí. Rástla nám nezamestnanosť aj bezdomovectvo.

Po roku 1989 prišlo k zníženiu životnej úrovne  aj zamestnaných aj dôchodcov. Prišla nenormálna honba za ziskom. Nastala ekonomická neistota, zrušilo sa množstvo podnikov. Rozpor medzi hlásanými sľubmi v roku 1989 a nasledovanými činmi bol a je veľký.

Aby som svoje tvrdenia oprel o fakty a aj čitateľ mohol porovnať výkonnosť ekonomiky Slovenska a Československa, žiada sa oprieť o fyzikálne ukazovatele, aké sme využili aj pri určení stupňa ekonomického rozvoja v rokoch1964/69. V Štatistickej ročenke ČSSR z roku 1989 som z údajov skonštruoval túto tabuľku, ktorá hovorí o pozícii Československa v Európe:

Ani v jednej oblasti sme nemali horšiu pozíciu ako v strednom stave obyvateľstva (9). Ba v rámci Rady vzájomnej hospodárskej pomoci sme boli na prvom mieste v týchto oblastiach: hutníctvo železa, strojárstvo a kovospracujúci priemysel, chemický a gumárenský priemysel, a priemysel celulózy a papieraTeda ČSSR bola vyspelá, konkurencie schopná. Toto sú ekonomické reálie, na ktoré sme zabudli.

Slovenskí ekonómovia vyriešil ako má fungovať ekonomika SR. Konkrétne o tom hovorí 6. kapitola Pavlendovej knihy, ktorá má nadpis Sústava spoločenského riadenia a medzioblastný ekonomický vývoj v československých podmienkach.  Sojka v diele Ekonomická dynamika a rovnováha má kapitolu 7 Všeobecná ekonomická rovnováha a ekonomická reforma. Skonštruoval v nej model, na báze ktorého konštatoval, že český ekonomický systém je agresívny.

To nevedeli predstavitelia sametovej.

Naši ekonómovia obohatili novodobú  ekonomickú vedu, ktorej myšlienky tak prevrate zazneli v roku 1968. Nejde o nostalgiu, ale o bohatstvo ekonomickej vedy, o program tvorivého a slobodného života, ktorý je asi cudzí tunelárom, či nečestne vzniknuvším kapitalistom. Na Slovensku nevznikol len najväčší elektromotor na svete a to v Tlmačoch,  ale aj vinea a to už v roku 1973.

 

Záver

Nemecké úspory (S na schéme) sú takmer štyrikrát väčšie ako naše. Všetky toky na schéme musia byť v určitej proporcii, musia mať svoje „hrúbky“, aby ekonomika fungovala bezproblémovo. A. Smith, otec ekonómie, svoje dielo Bohatstvo národov napísal ešte vo feudalizme. EÚ nám pri vstupe neponúkla to, čo Smith, neponúkla ani atribúty medzioblastného vyrovnávania, ktoré by boli ekonomicky príťažlivé, ba ani nevedela, že slovenskí ekonómovia už v roku 1968 mali model dynamizácie ekonomiky SR. Mala ilúzie.

Prečo existujú rôzne výklady rovnakej udalosti? Pretože bola umelo vytvorená a vyhlasovaná téza o slabosti našej ekonomiky, nevedeli aká výrobná pozícia našej ekonomiky v rámci Európy skutočne je. Išlo aj o trh, o ktorom vedecky hovorili naši ekonómovia vo svojich dielach.

Vodcovia sametovej túžili aj po prozápadnom smerovaní nášho štátu. Nepoznali jeho podstatu a tak dnes v čase globalizácie nemáme naše konkurenčne schopné podniky (Žiar n/Hronom, Tlmače,..) a ani ekonomickú teóriu fungovania ekonomiky v 21. storočí. Ilúzie vypršali.

Rozhodovali neekonómovia, o ekonomike. Teda aj o disponibilnom príjme.

 

Prof. J. Husár

Bratislava 4/12/2023

 

4 1 hlasovanie
Article Rating
1 Comment
Najnovšie
Najstaršie Najviac hlasov
Vnorené spätné väzby
Zobraziť všetky komentáre
Fero
Fero
7 mesiace pred

Myslím, že tento formulár diskusného fóra je veľmi dobrou voľbou …