Robme potrebnú ekonomickú politiku

Máme novú vládu. Určite má svoje priority a bude sa ich držať tak, ako si ich schváli vo vládnom vyhlásení. Ľudia od nej veľa očakávajú. Na jednej strane sú ľudia, ktorí veria, že konečne táto vláda naplní Ústavu SR a v nej definované úlohy vlády, čo sa žiaľ nedarilo najmä posledným trom. Žiaľ, sú ľudia, ktorí netrpezlivo čakajú na jej neúspech a čakajú milosť z Bruselu. Denne čítame nezhody strán nielen v smerovaní SR, ale aj jej ekonomickej politiky.

Na internete som našiel takúto úvahu:

„Najnovšia štúdia Útvaru hodnoty za peniaze skúma proces schvaľovania materiálov na úrovni vlády i parlamentu. Jej cieľom je zvýšiť informovanosť politikov i verejnosti pri prijímaní rozhodnutí. Navrhované zmeny sa týkajú analýz, procesov aj inštitúcií. Najvýraznejšou zmenou je rozdelenie posudzovania vplyvov na tzv. malú a veľkú analýzu vplyvov a ich nezávislé posúdenie“.

Ani som to nepochopil, teda význam a zmysel tejto vetnej konštrukcie.

Súčasná ekonomická situácia SR je, povedal by som, čistá katastrofa, o čom jednoznačne hovoria naše obrovské dlhy, ktoré neustrážila ani RRZ, ani ARDL, ani IFP, či Útvar hodnoty za peniaze, ktorej najnovšiu štúdiu som citoval. Dať nový smer ekonomiky a zámer, čo chceme dosiahnuť, bude veľmi náročné. Uvediem iba situáciu v zahraničnom obchode nášho poľnohospodárstva:

Tabuľka je zreteľná, jasne vidieť veľké deficity odvetví poľnohospodárstva v mil. eur; záver čitateľa bude taký, že situácia je zlá, že sa musí doslova, obrazne povedané, „preorať“. Ako je to možné, že si nedokážeme vyrobiť dosť napríklad živočíšnych výrobkov? Nezhoršujme pozíciu domácich výrobcov dovozom?

 

 

Čitateľ hádam denne číta, že máme zaostalé okresy, a to Rožňavu, Rimavskú Sobotu a Revúcu. Ba zistí aj to, že priemerná mzda v zaostalých okresoch v roku 2021 bola 1151,01 a v rozvinutých okresoch bola 1830,55 eura. To je známe celé roky. Napísať iba to, že tie okresy zaostávajú a aká je v nich priemerná mzda nevystihuje, necharakterizuje zaostávanie. Sú uvedené 3 okresy rovnako zaostalé? Čo treba urobiť? Dnešní tvorcovia politiky to nevedia povedať, teda to, čo treba urobiť napr. v Rimavskej Sobote, aby prekonala zaostávanie. Podobne  v ostatných 2 okresoch. Aby vláda zmenila ekonomické postavenie týchto okresov, vláda musí ozaj robiť potrebnú a iste po okresoch špecifickú ekonomickú politiku.

História svetového ekonomického myslenia, najmä posledných 50 rokov nás učí, že ekonómia hľadá aj teoretické zdôvodnenie takého, či iného riešenia otázky likvidácie oblastnej ekonomickej zaostalosti. Problém vyrovnávania ekonomickej úrovne totiž vystupuje vo viacrozmernej zložitej podobe. Ide jednak o problém vyrovnávania rozdielov medzi ekonomicky zaostalou oblasťou a vyvinutou oblasťou (R. Sobota, Bratislava), alebo o problém vyrovnávania rozdielov medzi oblasťami. V čom je jadro, podstata vyrovnávania? Spočíva vo vytvorení relatívne rovnocnných podmienok realizácie pracovnej sily našej ekonomiky, o čom hovoria údaje o výške priemernej mzdy, teda rozdiel v zaostalej a rozvinutej oblasti.

Ekonomická veda, ako  je známe, vyriešila teoreticko-metodologický problém medzioblastného ekonomického vyrovnávania a to pomocou nástroja jednoznačnej kvantifikácie rozdielov. Ekonomická veda má niekoľko nástrojov na meranie a vyčíslenie zaostávania, teda kvantifikáciu, vie merať zaostávanie. Treba povedať aj to, že tie nástroje majú širokú možnosť aplikácie v ekonomickom živote krajiny. Pomocou tejto metodológie sa totiž riešia problémy regionálneho rozvoja, teda aj zaostávanie oblastí (okresov) podľa stupňa ekonomického rozvoja, potom je to skúmanie dynamiky rozvoja, ale aj významný problém rozdelenia investícií podľa odvetví a regiónov s cieľom maximálneho zvýšenia stupňa ekonomického rozvoja, ba aj problém medzinárodnej klasifikácie štátov (teda v EÚ) podľa stupňa ekonomického rozvoja atď.

Ekonomickú silu ekonomiky ekonómia popisuje konkrétnou množinou ukazovateľov v jednotlivých oblastiach, ako napríklad výroba elektriny v mil.  kWh, výroba ocele v tisícoch ton, výroba mäsa v tisícoch ton, intenzita chovu hospodárskych zvierat v kusoch na 100 ha produkčnej plochy, pomocou hektárových výnosov plodín v tonách či výrobou automobilov na obyvateľa. Ekonomické zdroje, faktory a podmienky výroby sú bázou pre výpočet stupňa ekonomického rozvoja. Potrebujeme podstatné základné charakteristické znaky, indikátory. Výpočet stupňa ekonomického rozvoja priblížim údajmi v tejto tabuľke, kde v stĺpcoch sú zvolené atribúty, znaky a v riadkoch okresy:

 

 

Na výpočet stupňa ekonomického rozvoja som použil I – vzdialenosť. Získal som takéto jej hodnoty a poradie okresov: 1) okres I 13,375; 2) okres II a 10,00; 3) okres III a 8,75; 4) okres IV a 5,625; okres V a 2, 653 a 6) okres VI a 0, 50. Iba zo skúmania uvedených hodnôt v tabuľke človek poradie a úroveň stupňa rozvoja nevidí. Tvorca politiky môže metódou I-vzdialenosti identifikovať, ktoré ukazovatele sú tie, ktoré treba zmeniť, zvýšiť, aby sa zaostávanie oblasti zmenilo. Vie, čo treba urobiť.

 

Záver

Na posúdenie  príčin a hĺbky zaostávania regiónu nestačí HDP na osobu, či výška priemernej mzdy.  Pred vládou je dnes vážna úloha robiť potrebnú  ekonomickú politiku, ktorá sa opiera o poznatky, nie domnienky strán. Ekonómovia musia vyhodnotiť ako a prečo zaostávajú naše niektoré okresy, či oblasti; nemôže to robiť zahraničie. Ľudia od novej vlády iste čakajú zlepšenie jednak výkonnosti ekonomiky, ale aj lepšie uspokojovanie ich potrieb a to nielen v platoch. Ekonomická politika nie je ľavicová, či pravicová!

Novinári (Fico IV neberie výstražné volania vážne) nesmú robiť ekonomickú politiku. Totiž novinárske slovo, čo si možno neuvedomujú novinári, má silu akéhosi bojového prostriedku a profesia novinára by mala zaväzovať novinára, podobne ako vedca, že ju nezneužije. To je veľmi dôležité. Nesmie sa stať, čoho sme boli svedkami, že polícia, prokuratúra, súdy a novinári vytvárajú clonu a obvinených predstavujú v tlači ako vinníkov, ba tlač vytvára tlak na určité konanie.

Slovensko nedosiahlo v histórii pokrok tým, že fňukalo, či správalo sa ako obeť, ale svojou pracovitosťou.

Národné hospodárstvo, ekonomika je, čo si musíme uvedomiť, komplexom, súhrnom všetkých ekonomických zdrojov a javov (výroba, akumulácia a rozdelenie outputu), ba aj vzťahov hospodárskych subjektov určitého štátu alebo aj hospodárskeho priestoru (EÚ).

 

Prof. J. Husár

Bratislava, 3/11/2023

 

zdroj: https://www.reminiscencie-sucasnost.sk/robme-potrebnu-ekonomicku-politiku/