Povzbudenie ekonomického ducha
Chcel by som ho v tejto úvahe povzbudiť obrátením sa k ekonomickej vede. Sledujúc všetky druhy médií a vidiac koľko zloby sa šíri aj po voľbách, zamyslel som sa nad dnešnými ekonomickými problémami. Uvediem preto citát z Ekonomický newsfilter (27/10): „sobotné zdraženie hypoték v najväčšej slovenskej banke bolo prekvapujúce a na prvý pohľad nelogické. Už vtedy bolo totiž jasné, že základné úrokové sadzby Európskej centrálnej banky, od ktorých sa odvíjajú ceny komerčných úverov, už v najbližšom čase nahor nepôjdu.“
Žiada si to vedeckejší, čo verím, že čitateľ príjme, pohľad. Ba verím, že ho povzbudí. Ekonómia počas posledných 30 rokov trpela snáď najviac. A my s ňou. Tancujeme medzi ekonomickými črepmi. Ekonómiu nemožno filtrovať, je to systém poznatkov.
A teraz uvediem citát z mojej knihy:
„….zvýšenie monetárnej bázy o 1 Sk má za následok zvýšenie ponuky peňazí M1 o cca 2,50 Sk (výpočty som realizoval v dobe, keď sme mali menu korunu). To je až neuveriteľné, čo to urobí s masou peňazí. Dôkladne o tom píšem vo svojich prácach. A na to zabudli všetci guvernéri NBS – alebo aspoň o tom nehovorili. To bola bázická systémová chyba. Ale rovnakú chybu robí aj ECB. Guvernér Draghi s radosťou oznámil, že ekonomiky EÚ mesačne vtláča 60 mld. eur. Ak by bol mm = 2,49 tak to znamená, že tie obslúžia kolobeh tovarov a služieb v hodnote cca 150 mld. eur. Musíme čakať infláciu.“
Z toho plynie, že vždy musíme mať nástroj, ktorý umožní získať logické dedukcie. Nemôžem sa nevrátiť k problémom, ba nutne, ktoré dôkladne objasnil Prof. G. Mankiw. Overenie hodnoty jeho poznatku najlepšie ukážem na vysvetlení vzniku krízy v roku 1929 (prežívame aj dnes). Od roku 1929 do roku 1933 sa ponuka peňazí znížila o 25%. V tomto období vzrástla nezamestnanosť z 3,2% na 25,2 %. Tieto fakty (rysujúce sa riziko) využili teoretici na to, aby vysvetlenie krízy hľadali v tzv. hypotéze peňazí. Títo ekonómovia vidia hlavnú príčinu krízy v zlyhaní Federálneho rezervného fondu (centrálna banka USA) a to zato, že nechal padnúť ponuku peňazí o také veľké percento (pozri Friedman a Schvartzová).
Pozrime si veľmi konkrétne údaje o ponuke peňazí a krachu bánk, ktoré uvádza vo svojej knihe G. Mankiw (Pravda, 2/8/2017 úvodník, Skryté poplatky bánk, nie je riešenie). Údaje o ponuke peňazí a jej determinantoch uvádza Mankiw v tejto tabuľka:
| August 1929 | Marec 1933 | |
Ponuka peňazí |
26,6 | 19,0 |
| Obeživo, C | 3,9 | 5,5 |
| Vklady (na požiadanie), D | 22,6 | 13,5 |
Monetárna báza |
7,1 | 8,4 |
| Obeživo, C | 3,9 | 5,5 |
| Rezervy, R | 3,2 | 2,9 |
Peňažný multiplikátor |
3,7 | 2,3 |
| Podiel rezerv a vkladov (R/D) | 0,14 | 0,21 |
| Podiel obeživa a vkladov (C/D) | 0,17 | 0,41 |
Vidíme, že medzi augustom 1929 a marcom 1933 poklesla ponuka peňazí o 28 %. Tento veľký pokles ponuky peňazí viacero ekonómov pokladalo za primárnu príčinu veľkej krízy. Z makroekonomickej vedy poznáme zákonitosti správania sa ponuky peňazí ako funkcie monetárnej bázy a multiplikátora (pozri J. Husár, Aplikovaná makroekonómia), ktorý má tvar mm = (C/D + 1)/(C/D + R/D) (význam znakov je v tabuľke).
Z dôkladnej znalosti tohto modelu (zásadného poznatku) vieme povedať, čo všetko môže (mohlo) spôsobiť rast či pád ponuky peňazí. Sú to tri makroekonomické premenné, ktoré determinujú ponuku peňazí: monetárna báza, podiel rezerv a vkladov a nakoniec podiel obeživa a vkladov. O všetkých máme konkrétne údaje v tabuľke. Môžeme teda jednoznačne posúdiť prečo ponuka tak výrazne poklesla.
Tieto poznatky o zložkách peňažného multiplikátora nám umožňujú zasiahnuť v skorej fáze do ekonomických procesov (ich chorôb). Z tabuľky vidíme, že pokles ponuky peňazí sa nedá prisúdiť monetárnej báze; ona vlastne narástla na hodnotu 8,4, t. j. o 18%. Veľký pokles však zaznamenal peňažný multiplikátor. Ten poklesol o 38 %! Ale prečo? Ako to uvádzajú údaje v tabuľke, oba jeho principiálne faktory veľmi vzrástli, teda aj podiel rezerv a vkladov a aj podiel obeživa a vkladov. Významne vzrástol podiel obeživa a vkladov. Ľudia neverili vkladom (veríme im dnes?). Po dosadení do vzorca zistíme to, čo uvádza tabuľka. V spomenutých a aj iných dielach ekonómovia pripísali veľký pokles multiplikátora veľkému počtu skrachovaných bánk, a to počiatkom roka 1930.
Záver
Opäť sa vrátim k Ekonomickému newsfiltru, kde píšu:
“Sobotné zdraženie hypoték v najväčšej slovenskej banke bolo prekvapujúce a na prvý pohľad nelogické. Už vtedy bolo totiž jasné, že základné úrokové sadzby Európskej centrálnej banky, od ktorých sa odvíjajú ceny komerčných úverov, už v najbližšom čase nahor nepôjdu.“…Ako si teda vysvetliť toto rozhodnutie Slovenskej sporiteľne? Jednoznačne musela brať do úvahy aj iné faktory – napríklad kritické tempo štátneho zadlžovania a nízku šancu, že s tým vláda Smeru niečo zásadné urobí. Totiž, ak sa postoj nového premiéra Roberta Fica k ozdraveniu verejných financií nezmení, zvýši sa úročenie štátnych dlhopisov. A tým aj hypoték, lebo vo finančnom svete sú to spojené nádoby“.
Makroekonomické veličiny navzájom súvisia. Ak máme dve cieľové premenné, a to úroveň národného príjmu (Y) a úroveň cien (p), potom dva príslušné ekonomické vzťahy môžeme matematicky takto vyjadriť:
Y = a1G + b1M a p = a2G + b2M
kde G sú výdavky vlády, M je masa peňazí a vidíme aj 4 koeficienty. Ak je daný cieľ pre Y a p vieme vypočítať aké má byť G a M, ktoré určia koeficienty. To nie je ľubovôľa politikov. Pozabudli bohatstvo ekonomickej vedy, a aj peňažný multiplikátor; či ho vládni ekonómovia nevedia?
Kde je primárna príčina krízy dnes? Netancujme medzi ekonomickými črepmi.
Prof. J. Husár