Stále máme problém so zaostávaním či ekonomickým vyrovnávaním
Prečo? Odpoviem nižšie v úvahe. Podnietil ma článok v internetovom SME a jeden mail, ktorý som dostal.
Článok v SME hovorí: „A čo sa týka tém volieb? To sú iba populistické frázy. Dôležité je mať jasne stanovený cieľ a poznať správnu cestu. Náš cieľ MODRÍ, MOST-HID je vytvoriť moderné a ekonomicky silné Slovensko pre občanov tejto krajiny. Cesta k tomu však nie je jednoduchá. Je to cesta založená na slušnosti, reálnych riešeniach a odvážnej reformnej politike. Som hrdým zakladajúcim členom strany MODRÍ, MOST-HID a verím v našu víziu. S poďakovaním Dávid Tóth“.
Mail (dostali asi aj iní) z ktorého odcitujem niekoľko tvrdení:
„Mezinárodní měnový fond z Washingtonu včera zveřejnil nejnovější ekonomická data : z nich vyplývá, že český premiér Petr Fiala okrádá české zaměstnance o 18 500 KČ měsíčně a Heger slovenské zaměstnance o 533 EUR měsíčně.
Protože česká ekonomika letos podle MMF dosáhla výkonu 61%německé ekonomiky, tak české průměrné mzdy jsou jen 42%průměrných německých platů!
Slovenská ekonomika letos dosáhla úrovně 46% výkonu německé ekonomiky, ale slovenské průměrné mzdy jen 33% průměrných německých mezd!
Profesor Fiala se vzteká na EU, že zveřejnila údaje o tom, jak se v Česku hospodaří!
Nejdražší energie!
Nejdražší potraviny!
Největší zadlužování státu!A teď nová data Washistonského ústředí globalistů MMF dokazují, že Češi vytvářejí svou prací neuvěřitelný zisk, ale nejsou za něj spravedlivě odměňováni, jako je tomu v Německu ! V čem je problém ?
P.S. Sebelepším textem různých emailů, videí či prohlášení se opravdu nic nezmění – NENÍ ČAS BUDIT OVCE, ALE SVOLÁVAT VLKY !!!!“
Čitateľ zistil v čom zaostávame a v čom sa máme vyrovnať, čo máme dobiehať. Alebo aj inak, v čom sa prejavuje akási protirečivá jednota celoúniového a národného?
A. Smith, otec ekonómie, ešte vo feudalizme vedecky ozrejmil vo svojom diele Bohatstvo národov budúce fungovanie ekonomiky kapitalizmu. Totiž pri vstupe do EÚ (mal som u 63 rokov a skúsenosti z EHK v Ženeve, kde sa realizovala komparácia ekonomík EHK na báze input/output modelu) žiadali od nás 29 kapitol, v ktorých zistil aj naše zdroje. Malo to byť naopak. Ponúknuť nám mali dielo o 29 kapitolách spracované makroekonómami a na báze leontievovského modelu, v ktorom by vedecky dôkladne ukázali sociálne-ekonomický zmysel EÚ, ktorým malo byť utvorenie relatívne rovnocenných podmienok realizácie členov združenia (EÚ nie je štát) na novej vyššej úrovni a konkrétne optimálne fungovanie ekonomiky a fungovanie modelu sústavy ekonomík a získať tak základňu pre perspektívne formovanie úplne rovnocenných podmienok realizácie členov združenia (vyššie rozdiel v mzdách).
Očakával som, že Eurostat, ktorý konštruuje input outpu tabuľky, má komplexný leontievovský model za ekonomiky, ktoré boli členmi do roku 2004, a ktorý si vládni ekonómovia SR môžu overiť. Mali skonštruovať aj mechanizmus jeho fungovania.
S ohľadom na viac národnohospodárskych oblastí, išlo o ich rozvoj v rámci veľkej integrovanej ekonomiky.
Vopred mali byť známe celoúniové a národné výhody. Išli sme naslepo. EÚ vedela, prečo žiada 29 kapitol.
Celoúniové znamená, reprezentuje záujmy celej EÚ, a to záujmy čo najracionálnejšieho a najintenzívnejšieho utvárania relatívne rovnocenných podmienok realizácie členov únie na novej vyššej úrovni oproti minulosti. V ekonomickej oblasti to predpokladá čo najracionálnejšie využitie všetkých zdrojov rastu, ktorými spoločnosť EÚ disponuje, pôdu, prácu a kapitál. Naše poľnohospodárstvo je zničené.
Národné má vystupovať ako organická samostatná časť celku celoúniového, ohraničená rozmermi danej národnopolitickej oblasti, krajiny. Ide o neantagonistickú protirečivosť národného vo vzťahu ka celoúniovému. Pri správnom vymedzení a chápaní by pôsobila ako dynamizujúca sila. Vedie k odhaľovaniu národných zdrojov rastu a, a tým vysoko pozitívne ovplyvní využívanie všetkých celoúniových zdrojov rastu, čo v konečných dôsledkoch znamená, že sa ešte plnšie presadzuje celoúniové. Tým sa pozitívne ovplyvňuje proces tvorby relatívne rovnocenných podmienok realizácie členov EÚ a súčasne sa tento problém rieši v jeho špecifickej podobe: utvárajú sa relatívne rovnocenné podmienky realizácie príslušníkov národov a národností žijúcich v EÚ.
Z toho vyplýva mimoriadne dôležitý záver: zohľadnenie národného, hľadanie zdrojov rastu národnopolitických oblastí EÚ, hodnotenie celoúniových opatrení aj z hľadiska vplyvu na vývoj a rozvoj národného, na racionálne využitie toho, čím toto národné disponuje. A naopak, nedoceňovanie národného v realite jeho presadzovania sa do života, paušálne úsudky o celoúniovom pohľade akoby nad národným pohľadom môže spôsobiť škody, ktoré v ekonomickej oblasti znamenajú neracionálne využitie zdrojov rastu integrovanej celoúniovej ekonomiky.
Takáto analýza ekonomických faktov vyplynie z regionálneho input/output modelu nositeľa Nobelovej ceny W. W. Leontieva, ktorý asi EÚ nemá.
Záver
Verím, že čitateľ zistil z naznačeného rozboru problémov, že ekonomické vedy dovoľujú nájsť také riešenie, ktoré znamená, že čo je výhodné pre EÚ, malo by byť výhodné i pre národnopolitickú oblasť, krajinu člena EÚ. Toto malo byť východiskom v roku 2004. Taká požiadavka determinuje vývoj krajín, národnopolitickcýh oblastí v smere, ktorý som formuloval v úvahe a to: určovania relatívne rovnocenných podmienok realizácie členov celej EÚ.
Dnes v denníkoch čítame Kellnerovci slovenské mýto nepustia.
Prof. J. Husár