piatok, 14 júna, 2024
Ekonomika

Aká zmena fiskálnej politiky nás čaká?

Bol som v Terne nakupovať a pri pokladni sa kupujúca sťažovala p. pokladníčke vetou: „ zasa ste zvýšili cenu cukru“ a pokladníčka až lakonicky jej odpovedala „a nielen cukru“. Zaujalo ma to.

Otvoril som si na internete správu Štatistického úradu SR a ta je napísané:

 

Opätovné, v poradí už šieste spomalenie tempa rastu celkovej inflácie na aktuálnych 8,9 % sprevádzali medziročné rasty všetkých 12 odborov (výdavkových skupín domácností), v 5 z nich pritom ešte stále dvojciferné. V 7 výdavkových skupinách zdražovanie zmiernilo svoje tempo. Najväčší vplyv na celkovú infláciu majú stále dve najvýznamnejšie položky vo výdavkoch domácností – potraviny s nealko nápojmi a bývanie a energie. Dynamika rastu cien potravín spomaľovala už piaty mesiac, v auguste boli medziročne drahšie o 13,6 %. Tempo zdražovania poľavilo vo všetkých 9 zložkách. Rast cien nad 20 % zostal už iba pri položke cukor, džem a cukrovinky. Ďalší pokles zaznamenali ceny olejov a tukov, ktorých medziročné zníženie o 6,8 % bolo spôsobné predovšetkým ich prudkým zdražením v minulom roku. Rast cien v odbore bývanie a energie sa utlmil a klesol na úroveň 7,3 %, nižšia hodnota bola iba koncom roka 2021. Nad úrovňou 20 % sa však stále držali ceny pevných palív, tepelnej energie na 17 %, ceny údržby a opravy obydlia klesli na 15 %. Výraznejšiemu poklesu celkovej inflácie bránilo tiež zdražovanie v reštauráciách a hoteloch, zdravotníctve a vo vzdelávaní. Najvýznamnejšie boli posuny cien nahor pri farmaceutických výrobkoch a ambulantných službách, z toho najmä pri službách zubných lekárov, ktoré sa opäť priblížili k medziročnému navýšeniu o 20 %. Tovary a služby na bežnú údržbu domácností vzrástli oproti vlaňajšku o 17,9 %, primárne a predprimárne vzdelávanie je oproti vlaňajšku drahšie o 30,8 %. Ceny pohonných hmôt síce medzimesačne výrazne zdraželi, no oproti augustu 2022 sú nižšie o 4,5 %. Index spotrebiteľských cien sa v auguste 2023 medziročne zvýšil za domácnosti zamestnancov o 8,9 %, za nízkopríjmové domácnosti o 9,4 % a za domácnosti dôchodcov o 8,8 %. V súhrne za osem mesiacov roka 2023 sa spotrebiteľské ceny medziročne zvýšili o 12,5 % (za domácnosti zamestnancov o 12,4 %, za nízkopríjmové domácnosti o 13,3 % a za domácnosti dôchodcov o 13,1 %).

 

Ozaj veľký rast inflácie. Ľudí na Slovensku však trápi ešte aj nezamestnanosť. Zo štatistík vyplýva, že každý 7., či 6. Slovák je nezamestnaný. Neradostné dva údaje. Infláciu pociťujeme všetci, nezamestnanosť predovšetkým nezamestnaní. Ale obe tieto veličiny sú veličinami, na ktoré vláda pôsobí nástrojmi fiskálnej politiky. Tie vyžadujú ekonomickú analýzu. Ona totiž odpovedá na otázku aké sú dôsledky efekty rôznych fiskálnych opatrení na hodnoty tých makroekonomických veličín, ktorých zmeny, pohyb je ukazovateľom výkonu ekonomiky, napr. národný príjem, output, zamestnanosť, rast, inflácia a obchodná, či platobná bilancia. Ekonómia má predovšetkým sofistikované nástroje analýzy fungovania fiskálnej politiky; sú to ekonometriké modely.

Treba ich vhodne naformulovať.

 

Aby som moje tvrdenie priblížil čitateľovi, skonštruujem trojrovnicový model. Východiskovou rovnicou je identita národného príjmu

Y = C + I

kde symboly predstavujú národný príjem (HDP), výdavky obyvateľov na spotrebu (C) a výdavky na investície (I). Pre lepšiu názornosť predpokladajme, že výdavky na spotrebu sú lineárnou funkciou  národného príjmu, teda C = a + bY, kde a je bázická spotreba a b je, odborne povedané, marginálna propenzita k spotrebe, teda prvá derivácia funkcie spotreby. Máme dve rovnice a tri neznáme premenné. Aby bol systém rovníc determinovaný, potrebujeme rovnicu tretiu. Predpokladajme, že hodnotu investícií poznáme vopred, že je to teda konštanta, čiže I = I*. Máme takýto model:

 

Y = C + I

  C = a + bY

I = I*

 

Riešene získame tak, že rovnicu 2 a rovnicu 3 dosadíme do prvej rovnice a získame rovnovážnu hodnotu národného príjmu a to

 

Y = (a + I*) / (1 – b)

 

Pre lepšie pochopenie si zvoľme, že a = 2, I* = 30 a b = 0,8. Po dosadení získame hodnotu rovnovážneho príjmu Y = 160 a C= 130. Čiže Y = 160 = 130 + 30. Ich pomer je 130/160 = 0,81, čiže obyvateľstvo odkúpi 81% HDP.

Nech sa v dôsledku politiky vlády zmení marginálna propenzita k spotrebe, túžba občanov kupovať tovary a služby na b = 0,60. Rovnovážne Y = (2 + 30) / (1 – 0,6) = 80 a C = 50. A tak Y = 80 = 50 + 30, čiže pomer C/Y = 50/80 = 0,62 a obyvateľstvo odkúpi iba 62 % HDP.

Vypočítali sme aj výraznú zmenu hodnoty, veľkosti HDP, národného príjmu a aj zmenu výdavkov obyvateľstva na spotrebu (C) .

Prečo k tej zmene došlo? Logicky sa dá predpokladať, že sa zmenili fiskálne nástroje vlády, teda dane; tie znížili príjem obyvateľstva. Aby sme to zistili, potrebujeme obohatiť uvedený model o funkciu daní (T) a funkciu výdavkov vlády (G). Nebudem to robiť. Reálny ekonometrický model môže mať stovky analogických rovníc.

 

Nemôžem nepripomenúť, že nedávno som uverejnil úvahu, v ktorej bol dynamický model s 9 premennými, ktorý modeloval vplyv výdavkov vlády na zvolené premenné, ovplyvnili všetky. Z dnešnej úvahy vyplýva, že je vzťah medzi disponibilným príjmom a HDP.  McConnell v svojej Macroeconomics v časti fiskálna politika uvádza významný a hlboký poznatok napísaný čierne: dane spôsobujú, že disponibilný príjem je nižší ako HDP a to práve o vyrúbené dane. Tento pokles disponibilného príjmu redukuje ako spotrebu tak aj úspory a to na každej úrovni HDP. Veľkosť poklesov v C a v S je determinovaný marginálnou propenzitou k spotrebe a marginálnou propenzitou k úsporám.

Tento hlboký poznatok by mal mať každý minister financií napísaný na pracovnom stole.

 

Problém s fiskálnou politikou majú aj v Nemecku:

Ústavný súd zabránil nemeckej vláde využiť prostriedky pôvodne určené na boj s pandémiou na iné ciele. V rozpočte tak bude v najbližších rokoch chýbať 60 miliárd eur. Sudcovia sa postavili snahe politikov obchádzať nastavené pravidlá rozpočtového deficitu.

Uvedomili si významný problém fiskálnej politiky.

 

 

Záver

 

Verím, že čitateľ zistil, že ekonómia formuluje ekonomické princípy, ktoré sú užitočné pri tvorbe hospodárskej politiky, ktorá má riešiť konkrétne ekonomické problémy. Uviedol som aj reálne číselné fakty o našej inflácii či nezamestnanosti. Na malom modeli som ukázal ako tvorca hospodárskej politiky môže vedecky konštatovať, čo sa v ekonomike deje a čo treba urobiť, príslušné opatrenia, ale aj význam veličín, ktoré sa v modely vyskytujú.

On nám umožňuje hlboké pochopenie toho ako funguje ekonomika. Nie akési intuitívne domýšľanie, hádanie, čo sa deje v ekonomike, čo robia politici. Model, logická konštrukcia vzťahov a závislostí v ekonomike, umožní určiť aká zmena fiakálnej politiky vládu čaká.

 

Čitateľ teda zistil, že vážnou úlohou ekonomickej teórie a príslušnej ekonomickej analýzy je systematicky usporiadať, interpretovať a zovšeobecňovať poznatky na báze faktov a dát. Princípy a teória vnášajú poriadok a dávajú význam faktorom a to tým, že ich spája, dáva ich do korektných vzájomných funkčných relácií.

Ony nám umožňujú aj príslušne, nie ľubovoľne, abstrahovať či simplifikovať.

 

Prof. J. Husár

Bratislava 26/11/2023

 

zdroj: https://www.reminiscencie-sucasnost.sk/aka-zmena-fiskalnej-politiky-nas-caka/