Z osudov slovenských geografických názvov

Geografické názvy a politické tlaky na ich zmeny

 

Geografický názov jazykovými prostriedkami jednoznačne, stručne a jasne určuje, identifikuje a individualizuje geografický objekt a tým umožňuje a zľahčuje orientáciu na mape, orientáciu v teréne a z komplexnejšieho pohľadu zľahčuje aj spoločenskú komunikáciu. V tomto aspekte geografických názvov je skrytá ich hlavná funkcia a to funkcia nezameniteľnej identifikácie – individualizácie geografického objektu. Pomenovací proces je vždy akt historický, daný stupňom vývoja spoločnosti a podmienený tým, čo si ľudia istej doby všímali a čo subjektívne hodnotili. Štúdium geografických názvov a rozmiestnenia objektov nimi pomenúvaných v krajine slúži ako pomocný nástroj  aj pre archeológiu, etnografiu, demografiu, antropológiu i geografiu; má význam kultúrny, výchovný a didaktický.

V tomto aspekte geografických názvov je skrytá ich národnoreprezentatívna (štátnoreprezentatívna) funkcia. Hlavná, individualizačná funkcia, i kultúrno-reprezentačná funkcia musia byť vo vzájomnej kooperácii, lebo iba ich synergickým účinkom sa dosiahne optimálny stav podoby a funkčnosti geografických názvov pre spoločnosť. Plnenie identifikačnej funkcie si vyžaduje na jednej strane stabilizovať podobu geografických názvov, nemeniť ich podobu a na druhej strane plnenie kultúrnej, štátnoreprezentačnej funkcie, tlačí na taký charakter procesu štandardizácie geografických názvov s ich zmenami a taký charakter novej štandardizácie, ktorý korešponduje s požiadavkami štátu, národného presvedčenia, alebo náboženského vyznania alebo štátnej ideológie.  V tomto smere, ak sa prekročí vedecky zdôvodnená hranica priorizácie ideologických požiadaviek štandardizácie geografických názvov, môžu byť geografické názvy, resp. ich zmeny, aj politicky zneužité na dosahovanie jednotlivých politických cieľov smerovaných na konkrétnu geografickú lokalitu. Príkladov na takýto, zo spoločenského hľadiska pozitívny, ale aj negatívny, vývoj v oblasti štandardizácie geografických názvov možno uviesť mnoho.

Osobitnú skupinu geografických objektov tvoria objekty, ktorých názvy sú intenzívne spojené so skupinovou ideológiou, spoločenským presvedčením, náboženským a národným cítením. Ak zoskupenie geografických názvov s takýmto charakterom je v menšine, alebo dokonca vôbec nie je prítomné, a spoločnosť cíti potrebu zvýrazniť jeho prítomnosť v živote spoločnosti, a tým prezentovať aj charakter samotnej spoločnosti, môže sa programovo a systematicky v procese novej štandardizácie novými názvami charakter názvov dopĺňať, ovplyvňovať a meniť.

Do špeciálneho ohniska pozornosti sa dostávajú dotknuté geografické objekty so svojimi názvami, ak sa stali symbolom takejto skupinovej alebo štátnej ideológie, presvedčenia. Bývajú to najmä názvy najvyšších vrchov, iných významných symbolických geografických objektov, hlavných miest krajín i názvy samotných krajín. Názvy takýchto geografických objektov sú sankcionované buď osobitnou ochranou, alebo osobitnou potrebou svojej zmeny. Tento proces s jeho priebežnými výsledkami zilustrujeme niekoľkými príkladmi.

Príbeh Gerlachovského štítu

Gerlachovský štít je najvyšším vrchom Vysokých Tatier i Slovenska. Tento majestátny štít sa vypína do výšky 2654 m nad morom a je zároveň najvyšším vrchom i celých Karpát. Podobne bol najvyšším vrchom i v rámci bývalého Česko-Slovenska i v rámci bývalého Uhorska. Tvorí jeden z najmohutnejších masívov nie iba Tatier, alebo Slovenska, ale aj celých Karpát. Neleží priamo v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier, ale jeho masív odbočuje z hlavného tatranského hrebeňa v Zadnom Gerlachovskom štíte (2616 m n. m.) na juh smerujúcou mohutnou bočnou rázsochou, ktorá ďalej pokračuje z Gerlachovského štíta na juh do Kotlového štíta (2601 m n. m.), kde sa rozdeľuje na dve vetvy. Južná vetva smeruje na Dromedárov hrb a juhovýchodná na Kvetnicovú vežu. Obidve vetvy tvoria známy a pre tento štít i charakteristický Gerlachovský kotol. Gerlachovský štít je pre svoju výšku, dostupnosť, športovú náročnosť a krásnu horskú scenériu jedným z našich najnavštevovanejších vrcholov  a to napriek tomu, že výstup naň vyžaduje už značnú fyzickú pripravenosť, skúsenosť z pohybu vo vysokohorskom prostredí a veľmi dobrú orientáciu v teréne. Aký je príbeh názvu tohto vrchu?

Názov Gerlachovského štítu je odvodený od názvu obce Gerlachov [6, s.98] a [5, 1. diel, s. 512], nad ktorou je štít situovaný. Listina z roku 1326 podáva svedectvo, že obec Gerlachov zakladali bratia Ján, Mikuláš, Peter a Štefan, synovia Gerlacha zo Spišskej Soboty. Bolo to na základe kráľovskej donácie po tatárskych vpádoch. Do územia patril aj masív vrchu, kopca, ktorý nazvali v zmysle vtedajšieho zvyku podľa názvu obce – Gerlachovské vrchy (v najstarších latinských prameňoch 1717 Gerlachfalvenses montes). Až oveľa neskôr, keď bolo potrebné bližšie a detailnejšie pomenovať jednotlivé body masívu, jednotlivé detailné časti geografického objektu, sa názvy začali tvoriť, stabilizovať ale aj meniť. Dlho mal najvyšší končiar spolu s dnešným Kotlovým štítom spoločný názov. Domáci obyvatelia, ktorých život bol úzko spojený najmä s hospodárskym životom v chotári obce, nazývali terajší Kotlový štít spolu s dnešným Gerlachovským štítom názvom Kotlový vrch alebo Kotol alebo Na kotlu (túto podobu má český autor Kořistka v roku 1864).

Prvé použitie názvu Gerlach je doložené J. Buchholtzom 1717. V mape severného Spiša od Floriána Czakiho z roku 1760 je Gerlachovský štít zakreslený ako Kösselberg (Kesselberg). Motiváciou pomenovania bola podobnosť zďaleka viditeľného charakteristického geomorfologického útvaru vhĺbeného v tvare veľkého kotla na južnej strane masívu dnešného Gerlachovského štítu (nemecky Kessel (Kössel) = slovensky kotol) s kotlom; tento útvar nesie dnes názov Gerlachovský kotol. Keď však Ľudovít Greiner (1839) po zmeraní výšky štítu zistil, že tento vrch je najvyšší spomedzi tatranských vrcholov, bolo potrebné odlíšiť ho od ostatných vrcholov samostatným názvom. V slovenskej literatúre sa po prvý raz spomína vo viedenských Slovenských novinách v roku 1851 ako Gerlachovský chochol. V bežnej slovenskej komunikácii sa používali častejšie jednoslovné názvy 1864 Kotol, Gerlach, Gerlachovka, v nemčine sa používali názvy 1830 Gerlsdorfer Kessel,  Gerlsdorfer Spitze, Gerlachspitze a tiež Gerlach, v maďarčine Gerlachfalvi csúcs, Gerlahfalvi csúcs, v poľštine Gerlach alebo Gierlach. V roku 1896 bol úradne zavedený názov Štít Františka Jozefa, česky Štít Františka Josefa, maďarsky Ferencz József-csúcs, nemecky Franz Josef Spitze s motiváciou pomenovania vyjadriť úctu a česť úradujúcemu monarchovi Rakúsko-Uhorska pri príležitosti tisíceho výročia „zaujatia vlasti starými Maďarmi“. Silným politickým motivantom v pozadí bola snaha štátu posilniť integritu Rakúsko-Uhorska ako konfederácie po turbulentnom období rakúsko-uhorského vyrovnania. František Jozef 1. bol od roka 1848 rakúskym cisárom, českým kráľom (korunovácia sa nekonala) a uhorským kráľom (korunovácia bola až v roku 1867) až do svojej smrti v roku 1916 počas 1. svetovej vojny. V bežnej komunikácii sa naďalej používali predchádzajúce jednoslovné podoby názvu. Po rozpade Rakúsko-Uhorska koncom Prvej svetovej vojny sa v Česko-Slovensku v období 1919 – 1923 vo funkcii úradného názvu používali názvy Gerlach a Gerlachovka. Novovzniknuté Poľsko vznášalo v mierových rokovaniach hneď po skončení Prvej svetovej vojny viaceré alternatívne nároky na rozmanité časti územia severného Spiša a severnej Oravy a v rámci toho i na časti územia Tatier ako svoj politický prvok riešenia cezhraničných nárokov; v dôsledku toho až do definitívneho vyriešenia priebehu štátnej hranice medzi Česko-Slovenskom a Poľskom v oblasti Těšína a Tatier v období 1919 – 1923 Poľsko používalo aj poľský názov Szcyt Polski s nemeckým variantom Polnische Spitze.

V období rokov 1923 – 1932 bol úradne zavedený nový názov: slovensky Štít Legionárov, česky Štít Legionářů, nemecky Spitze der Legionäre; neoficiálne sa stále naďalej používal jednoslovný slovenský názov Gerlach i jeho inojazyčné podoby. Motiváciou názvu Štít Legionárov bola snaha vysloviť vďaku česko-slovenským legionárom za ich činnosť súvisiacu so vznikom Česko-Slovenska. Názov Štít Legionárov a jeho podoby v iných jazykoch aplikačná prax neprijala, názov sa neujal. V dôsledku toho v roku 1932 sa začali používať staronové názvy Gerlachovka, Gerlach a Gerlachovský štít. Tento stav vydržal až do roka 1939, keď v novej štátoprávnej situácii dostal tento vrch názov  Slovenský štít, podtatranským nemeckým obyvateľstvom na Slovensku nazývaný Slowakische Spitze. Maďarská podoba tohto názvu v tomto období bola Szlovák csúcs. [3] Aj motivácia tohto názvu má jednoznačné politické pozadie súvisiace so vznikom Prvej Slovenskej republiky. V roku 1945, po zániku Slovenskej republiky, bol prijatý opäť staronový názov Gerlach, resp. Gerlachovský štít, ale zase iba na krátko, iba do roka 1949. Motiváciou zmeny v roku 1949 bola dobová snaha politického režimu vzdať hold sovietskemu štátnemu a straníckemu predstaviteľovi, diktátorovi Stalinovi, z vďaky za oslobodenie Česko-Slovenska v 2. svetovej vojne pri príležitosti Stalinových 70-tych narodenín.

Táto politická motivácia pomenovania s výslednými podobami názvu slovensky Stalinov štít, česky Stalinův štít, maďarsky Sztálin csúcs, nemecky Stalin-Spitze „vydržala“ iba do roka 1959, keď po XX. Zjazde Komunistickej strany Sovietskeho zväzu na základe odhalenia kultu osobnosti v politickom živote vtedajšieho socialistického tábora bol úradne opäť zavedený oficiálny názov Gerlachovský štít, ktorý pretrváva dodnes. V bežnej komunikácii sa aj naďalej popri úradnom dvojslovnom názve používajú aj jednoslovné názvy Gerlachovka a Gerlach. Od roka 1959 sa na označenie tohto geografického objektu používajú názvy: v poľštine Gerlach alebo Gerłach alebo Gierlach alebo Gierłach alebo Gierłachowski Szczyt (táto podoba sa považuje za korektnú), v češtine Gerlachovský štít, v nemčine Gerlsdorfer Spitze alebo Gerlachspitze, v maďarčine Gerlachfalvi csúcs alebo Gerlahfalvi csúcs. Zaznamenané boli aj podoby: nemecky Gerlsdorfer Kesselspitze, maďarsky Nagy-Gerlachfalvi-csúcs a Gerlachfalvi katlancsúcs (tento názov ako zdvojená kombinácia prídavných mien gerlachovský a kotlový). V bežnej komunikácii zakopanských horských vodcov v poľštine sa možno stretnúť aj s podobami Girlach a Garłuch. [6, s. 98] a [3]

Názvoslovná autorita na základe odporúčania svojho poradného orgánu – odbornej komisie v roku 1975 potvrdila dovtedajší „oficiálny názov“ Gerlachovský štít a schválila ho, čím táto podoba vstúpila do novodobej histórie štandardizovaných geografických názvov [1, s. 32]. Rešpektovaná a potvrdená (schválená) bola táto podoba názvu aj v [2, s. 64 a 113] . Tento názov je štandardizovaným názvom aj dnes.

Príbeh Kriváňa

Kriváň je vrch na konci rázsochy, ktorá sa od hlavného hrebeňa Vysokých Tatier odvetvuje v Čubrine. Leží nad Nefcerkou, Kôprovou dolinou a Važeckou dolinou a svojim južným výbežkom a juhozápadným výbežkom zasahuje do Liptovskej kotliny. Nedosahuje síce výšku Gerlachovského štítu, ale aj tak to je jeden z najvyšších vrchov (v poradí 14.) Slovenska so svojimi 2 495 m n. m. Vzhľadom na 1600 – 1700 m relatívne prevýšenie z liptovskej strany bol Kriváň dlho považovaný za najvyšší vrch Tatier. Od 19. storočia je neoficiálnym symbolom slobody Slovákov a tiež slovanskej vzájomnosti a spolupatričnosti. Ako symbol Slovákov sa stal národným vrchom, a národným pútnickým miestom, témou veľkého počtu ľudových piesní, legiend, rozprávok, ale aj témou umeleckej poézie i prózy a predmetom početných umeleckých výtvarných a hudobných stvárnení. Medzi rokmi 1960 až 1990 bol zobrazený s vatrou na znaku Slovenska v štátnom znaku Česko-Slovenska. Dočasne nahradil tradičný slovenský znak s trojvrším a krížom, ktorý je dnes v štátnej symbolike Slovenskej republiky. Po Kriváni je pomenovaná aj planétka (24260) Kriváň. Na základe výsledkov verejného hlasovania v roku 2005 Národná banka Slovenska od roka 2009 umiestnila vyobrazenie Kriváňa na reverz (zadnú stranu) 1, 2 a 5 centových slovenských euromincí.

Kriváň je pre svoju výšku, dostupnosť, pre svoju nižšiu športovú náročnosť spojenú s výstupom v porovnaní s Gerlachovským štítom, ale aj pre neopakovateľný nádherný nerušený výhľad vďaka svojej polohe od konkurencie vysokých vrchov hlavného hrebeňa ďaleko vysunutého osamoteného vrchu jedným z našich najnavštevovanejších vrchov. Aký je príbeh názvu tohto vrchu?

Na prvý pohľad by sa laikovi mohlo zdať, že jednoslovný, primeraný a významom priezračný názov Kriváň musí byť oslobodený od politicky motivovaných tlakov smerovaných na jeho zmenu. Ukážeme, že ani názov s takýmito vlastnosťami sa nevyhol týmto návrhom zmien. Vrch Kriváň je nazvaný podľa svojho charakteristického asymetrického profilu, akoby skriveného vrcholu, pri pohľade zo západu, z juhu i z východu, ktorý budí silný dojem zakrivenia [6, s. 160], [7, s. 110] a [5, 1. diel, s. 808].

Je spomínaný už v najstaršej tatranskej literatúre. David Fröhlich (1639) uvádza, že vrch sa nazýva (latinsky) cauda bubula (= slovensky krivý, zakrivený roh), ľudovo nazývaný Kriwan. Podoba názvu Kriváň je funkčná dodnes, aj keď boli pokusy nazvať ho Veľký Kriváň alebo Liptovský Kriváň. V poľštine sa zaužívala podoba Krywań, v nemčine Kriwan a v maďarčine Kriván a to napriek tomu, že v minulosti boli mnohé pokusy tento názov, ktorého zvuková podoba nebola nemecká, ani maďarská a ani poľská, ponemčiť, pomaďarčiť resp. popoľštiť, tak, aby to „vyhovovalo“ dobovej štátnej politike budovania štátu so „žiaducou“ etnickou štruktúrou.

Prednesené boli návrhy ustanoviť nemecký názov Krummhorn (nemecky Krumm = slovensky zakrivenie, nem. horn = slov. roh), alebo Rindschweif (nem. Rind = slov. hovädo, nem. Schweif = slov. chvost), alebo Auershorn, tiež Grosser Krivan, Liptauer Krivian, Czorbergrat, maďarský názov Görbehegy (maďarsky görbe = slovensky hrbatý, krivý, maď. hegy = slov. vrch), Görbeszarv (maď. szarv = slov. roh), Görbefi (maď. fi = slov. chlapec, chlapík), Marhafark (maď. marha = slov. hovädo, maď. fark = slov. chvost), Nagykriván, Csorbai-gerinc, Kajla, Kajsza; väčšina týchto názvov mala veľmi krátke trvanie – funkčné pôsobenie. Aj poľština prijala a následne sa v nej zaužíval názov Krywaň, napriek tomu, že slovensky krivý = poľsky krzywy; iba časť poľských goralov na sever od Tatier používa v miestnom úze názov Krzywan.

Tieto nemecké a maďarské názvy neboli praxou prijaté. Uvedené pokusy o zmenu názvu Kriváň boli neúspešné [6, s. 160] a [3]. Na prvý pohľad čudné až smiešne názvy v nemčine i v maďarčine Rindschweif a Marhafark (rozumej Hovädzí chvost) sú výsledkom nekompetentného prekladu najstaršieho písomného dokladu názvu z latinčiny. Latinské cauda malo a má dva významy: 1. roh, zakrivenie (tento význam je menej frekventovaný a na časovej osi ustúpil do úzadia) a 2. chvost. Preto iniciatívni navrhovatelia po oboznámení sa s historickou latinskou lexikou mali navrhnúť namiesto názvu Hovädzí chvost radšej názov Hovädzí roh.

Zo slovotvornej stránky je názov Kriváň stvorený zo slovného základu vyjadrujúceho charakteristickú vlastnosť geografického objektu a spodstatňujúcej expresívnej prípony -áň podobne ako v geografických názvoch Sucháň, Muráň,  alebo v apelatívach beláň, slepáň, drzáň, skupáň, dlháň, hrbáň,  hrubáň, hlucháň a i. Pozri aj Kriváň (obec v okrese Detva), Kriváň (vodný tok, prítok Čiernej Oravy), alebo Muráň (obec a hrad v okrese Revúca), Muráň (vrch 968 m n. m. vo Veporských vrchoch), Muráň (vrch 1228 m n. m. vo Volovských vrchoch), Muráň (vodný tok, pravostranný prítok Slanej), Muráň (potok na Horehroní, ľavostranný prítok Brzáčky).

Názvoslovná autorita na základe odporúčania svojho poradného orgánu – odbornej komisie v roku 1975 potvrdila dovtedajší „oficiálny názov“ Kriváň a schválila ho, čím táto podoba vstúpila do novodobej histórie štandardizovaných geografických názvov [1, s. 64]. Rešpektovaná a potvrdená (schválená) bola táto podoba názvu aj v [2, s. 71 a 118] . Tento názov je štandardizovaným názvom aj dnes.

Príbeh Rysov

Rysy (2499 m) sú hraničným vrcholom medzi Slovenskom a Poľskom v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier. Z vrcholu Rysov vybiehajú tri hrebene: na sever k Malým Rysom, na juh cez Váhu k Ťažkému štítu a na západ k Žabiemu koňu. Štátna slovensko-poľská hranica prebiehajúca po hlavnom hrebeni Tatier zo západu od Žabieho koňa sa na vrchole Rysov otáča na sever a opúšťa hlavný hrebeň. Napriek tomu, že Rysy netvoria najvyšší bod na hlavnom tatranskom hrebeni, tvoria najvyšší bod Poľska. Rysy patria k najznámejším, najvyhľadávanejším a najnavštevovanejším tatranským vrcholom a to aj zo slovenskej strany aj z poľskej strany. Majú nádherný kruhový rozhľad.

Názov vrchu Rysy je relatívne mladý, lebo vrch samotný je obkolesený inými vrchmi s podobnými výškami a teda nebol v dávnejších časoch v centre pozornosti. Nebol ani najvyšším tatranským vrcholom a ani slovenským národným vrchom – symbolom. Pomenovaný bol až v 19. storočí, keď sa v Tatrách začala rozvíjať turistika a horolezectvo: 1853 Meeraugenspitze (Štít Morského oka), 1863 Riesse. V maďarčine sa používal aj názov Tengerszem-csúcs (Štít Morského oka). Motiváciou názvu Rysov nebol veľký mačkovitý dravec rys ostrovid (Lynx lynx), ale rysy, rýhy žľabov na svahoch štíta [6, s. 265]. V 19. storočí mal štít aj umelý názov Kopec nad Rybím, ktorý sa ale nevžil.

Zaujímavý príbeh o pripravovanej direktívnej  zmene názvu v česko-slovenskom totalitnom režime v roku 1982, ktorá sa našťastie nakoniec neuskutočnila, zverejnil Dušan Fičor. Príbeh, ktorý dokresľuje naše pojednanie o vplyve politiky na geografické názvy, v plnom znení reprodukujeme. „Návrh na premenovanie tatranského vrchu Rysy na Leninov štít. S takýmto návrhom prišiel v roku 1982 zástupca Slovenského ústredného výboru Socialistického zväzu mládeže (SZM) priamo na Úrad (rozumej geodézie a kartografie) za vtedajším podpredsedom Názvoslovnej komisie. Došiel niekoľko týždňov pred tradičným turistickým výstupom na Rysy s otázkou, čo treba spraviť, aby sa mohol štít Rysy pri výstupe slávnostne, za účasti vtedajšieho podpredsedu slovenskej vlády premenovať na Leninov štít, zrejme na počesť údajného výstupu vodcu svetového proletariátu na tento končiar ležiaci na slovensko-poľskej štátnej hranici.

Zástupca úradu ho taktne upozornil, že v intenciách zásad medzinárodnej štandardizácie geografických názvov, ak ide o objekt spoločný viacerým štátom, čo je evidentný prípad Rysov, mala by s takýmto návrhom súhlasiť aj druhá strana. Keďže v tom čase v susednom Poľsku už bola nová politická situácia a politickú moc prevzala Solidarita, takýto návrh sa nemohol stretnúť s pochopením na poľskej strane. Počujúc takúto podmienku, zástupca SZM sa poďakoval a s ťažko zakrývanou radosťou v tvári opustil úrad. Písomný návrh na zamýšľanú zmenu na úrad už neprišiel.“. [4, s. 373]

Názvoslovná autorita na základe odporúčania svojho poradného orgánu – odbornej komisie v roku 1975 potvrdila dovtedajší „oficiálny názov“ Rysy a schválila ho, čím táto podoba vstúpila do novodobej histórie štandardizácie geografických názvov [1, s. 11]. Rešpektovaná a potvrdená (schválená) bola táto podoba názvu aj v [2, s. 74 a 131] . Tento názov je štandardizovaným názvom aj dnes.

 

Imrich Horňanský

 

LITERATÚRA:

[1] Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50 000 z územia Slovenskej socialistickej republiky, 1. Názvy neosídlených geografických objektov, Východoslovenský kraj. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-378/1975 z 19.11.1975, Kartografické informácie 8. 153 s. Bratislava 1976. 79-002-76.

[2] Geografické názvy okresu Poprad, A 8. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-42/1988 zo 4.2.1988, Geografické názvoslovné zoznamy OSN – ČSSR. 146 s. Bratislava 1988. 079-901-88 GNO.

[3]  https://sk.wikipedia.org/wiki/Gerlachovsk%C3%BD_%C5%A1t%C3%ADt 2016-03-24

[4] FIČOR, Dušan a MAREK, Jozef: Kniha o mapách. Bratislava, Slovenská spoločnosť geodetov a kartografov. Bratislava, 2014. 462 s. ISBN 978-80-89629-05-2. EAN 9788089629052.

[5] KISS, Lajos: Földrajzi nevek etimológiai szótára A-K, L-Zs. 4. rozšírené vydanie. Budapest, Akadémiai kiadó, 1998. 821 + 822 s. ISBN 963 05 4567 5(3).

[6] LUTTERER, Ivan, MAJTÁN, Milan a ŠRÁMEK, Rudolf: Zeměpisná jména Československa. Praha, Mladá fronta, 1982. 373 s.

[7] PUŠKÁŠ, Arno: Vysoké Tatry. Horolezecký sprievodca X. Bratislava, Šport, 1989. 256 s. ISBN 80-7096-026-4.