Dnes musíme myslieť predovšetkým na ekonomiku

 

Blížia sa prezidentské voľby. Ivan Korčok v piatok odovzdal podpisy na prezidentskú kandidatúru. Uchádzať sa chce o hlasy všetkých voličov, no hovorí tiež, že by chcel byť aj protiváhou k súčasnej vláde.

O tom hovorí Ústava? Mal povedať: pôjde mi o prosperujúce Slovensko, viem, čo je ekonomický blahobyt ľudí, ktorý zabezpečuje silná ekonomika, som ekonóm. Prezident podáva správu NR SR o stave Slovenskej republiky, čo by mal byť a musí byť závažný materiál.

Je naša ekonomika silná? Povedzme si pravdu. Po roku 1992 bolo zničených viac ako 140 podnikov. Zoznam koloval na internete, mám ho odložený. Medzi nimi aj ZSMK Tlmače, môj prvý zamestnávateľ, ktoré vyrobili najväčší elektromotor na svete. Druhým závažným problémom ekonomiky bolo stanovenie výmenného kurzu a to 30,1260 Sk: 1 euru. Teda kto mal plat 3000 Sk, dostal 99,582 eura. S doktorandami sme na báze teórie výmenných kurzov vypočítali, že mal byť 19,18 Sk : 1 euru. Pracovník s platom 3000 Sk mal dostať 156,413 eura. Kto a ako stanovil kurz som sa písomne spýtal guvernéra NBS. Odpoveď som nedostal.

Dôsledok iba uvedených 2 faktov však čitateľ musí vnímať hlbšie, hlavne ako sa strata podnikov premietla do výrobnej základne Slovenska, a následne do blahobytu ľudí. Výmenný kurz znehodnotil náš majetok, ale dôsledky boli aj v obchodnej a platobnej bilanciu. Aj taký bol stav ekonomiky Slovenska. Hlbší pohľad čitateľ zistí nižšie v diagrame.

Naša hospodárska politika by nemala zanedbávať stav, problémy ekonomiky a riešiť ich ako to žiadajú poznatky ekonomickej vedy. V diele Introducing Economics, ktoré má 826 strán pätica autorov to formuluje jednoznačne: hlavným ekonomickým problémom je výroba, distribúcia a akumulácia outputu, teda produkcie.  Ešte v roku 1937 prof. K Engliš, dvakrát minister financií Československa, vydal dielo Soustava národního hospodářství, s podnadpisom Veda o pořádku, ve kterém jednotlivci a národové pečují o udržení a zlepšení života. Definoval v nej aj pojem hospodárky ideál, teda stav ekonomiky. Hospodárstvo totiž výrazne ovplyvňuje naše životy. Človek potrebuje predovšetkým stravu, odev a bývanie, ale aj televíziu, či knihy.

Náš velikán prof. R. Briška vo svojom 640 stranovom diele Národné hospodárstvo z roku 1943 hovorí: pri národohospodárskej politike ide o zásahy štátu, obcí, okresov, žúp a iných verejných odborových organizácií do hospodárstva. Predmetom národohospodárskej politiky môže byť všetko, čo chceme upravovať podľa verejných a nie jednotlivých individuálnych záujmov, čiže ekonomické poznatky umožňujú ľuďom hlboko pochopiť ako riešiť hospodárske problémy. Dnes, žiaľ, je ich veľa, predovšetkým problém obrovského verejného dlhu (57 % HDP), a nemôžem nespomenúť zhoršujúcu sa príjmovú a majetkovú nerovnosť, problém korupcie, ale aj katastrofálne výsledky slovenských žiakov v PISA, či fakt, že ani jedna slovenská VŠ nie je ani v prvej dvestovke univerzít.

Ľudí však zaujíma kde sa náš hospodársky život uberá a ako sa má riadiť, aby hospodárstvo poskytlo čo najviac prostriedkov pre našu existenciu, blahobyt. Neznalosť a plytké chápanie fungovania ekonomiky vyústilo do chaosu aj v NRSR. Hospodárska politika posledných 3 vlád nedosahovala stanovené hospodárske ciele. Politici dlhodobo nevyužívajú v praxi poznatky národohospodárskej vedy.

Čitateľ, verím, čítal o zániku TRENS. Ukážem jeho dôsledky (týka sa to aj spomenutej privatizácie) v celom kolobehu ekonomických tokov v ekonomike. TRENS, ktorá podala 15.1. 2024 návrh na vyhlásenie konkurzu bola významným globálnym výrobcom a poskytovateľom pokročilých a vysoko presných riešení obrábacích strojov a to už viac ako 85 rokov. Poskytuje zákazníkom a partnerom vo viac ako 80-tich krajinách sveta riešenia pre väčšinu náročných výrobných požiadaviek. Pozrime si ekonomické dôsledky na diagrame: 

 

 

Diagram jasne a zrozumiteľne opisuje fakty, ktoré sa v ekonomike odohrávajú (produkciu, distribúciu a akumuláciu outputu). Mali by ho mať v hlave aj politici. Jeho otcom je S. Kuznets, nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu (a môj učiteľ). Vidieť na ňom finančné toky medzi podnikmi, domácnosťami a kapitálovým trhom. Všetko je vyjadrené textom a šípkami.

Čiže, TRENS-u sa iste znížia tržby. Pozrime si diagram (podniky), čo všetko sa v ekonomike udeje. „Zúži“ tok vytvorený príjem (za ekonomiku). Ale z toho vyplynie veľa zmien, ako hovorí diagram.

• Predovšetkým sa zmenší aj finančný tok odpisy a teda následkom toho aj čistý domáci produkt.
• Zmenší sa aj tok nepriame dane, teda príjem vlády a teda národný dôchodok.
• Zmenší sa aj tok daň zo zisku a sociálne poistenie, ba aj nerozdelený zisk čiže koniec koncov príjem domácností z výroby.
• Ba v domácnostiach sa „stenší“ pomoc rodičov deťom, čo vyjadruje tok z disponibilného príjmu do príjmu domácností.
• Nuž a, samozrejme, zvýši sa nezamestnanosť.

To si vôbec neuvedomujú vláda a poslanci? Dôsledkov je veľa a poslanci v NR SR sa iba hádajú. Politici nám konečne musia ponúknuť rozvoj ekonomiky.

 

Záver

NBS Eurosystem má nadpis: Nezvyčajné rozdiely medzi vnímaním inflácie a inflačnými očakávaniami v Európe (v angličtine). Čitateľ sa môže spýtať prečo (chýba veda)? Profesor K. Engliš definoval ekonómiu ako  Veda o pořádku, ve kterém jednotlivci a národové pečují o udržení a zlepšení života. Stav našej ekonomiky nie je taký.

Ekonómia je veda založená, či skúmajúca fakty každodenného života s cieľom zabezpečiť blahobyt ľudí. Študuje ekonomický systém, ktorý som zobrazil na diagrame, jednoznačne zobrazujúci práve stav ekonomiky. On odhaľuje nielen možné (negatívne), ale hlavne logicky očakávateľné dôsledky zásahov do kolobehu finančných tokov, spôsobu fungovania a stavu ekonomiky. Avšak na plnenie svojej ekonomicko – sociálnej úlohy v spoločnosti, ekonomická inteligencia musí byť, ako som ukázal, na potrebnej kvalifikačnej úrovni – odbornej i morálnej a musí byť ekonomicky vyškolená.

Dôsledkom ekonomickej nevyškolenosti, ako aj absencie pevných odborných a morálnych kritérií je, že inteligencia a ani politici nemajú pevný vedecký názorový systém o ekonomickej skutočnosti, bezradne kolíšu medzi rôznymi iracionálnymi a simplicistickými interpretáciami a bola a je vítaným štítom v rukách rôznych ekonomických dobrodruhov.

Politici si neuvedomujú nutnosť svojej ekonomickej funkcie a ekonomická inteligencia stratila intraprofesionálnu solidaritu.

Mal by si byť toho vedomí aj prezident.

 

Prof. J. Husár

Bratislava 25/1/2024