Znaky nového medzinárodného poriadku

 

Rozpad doterajšieho medzinárodného poriadku nie je katastrofou, ale obsahuje oveľa viac pozitívneho pre vývoj celého sveta.

Za všetkými drámami, ktorých sme teraz svedkami, sa postupne objavujú črty rovnováhy, ktoré budú tvoriť základ relatívne pokojného a spravodlivého poriadku v budúcnosti, píše Timofej Bordačev, programový riaditeľ Valdajského klubu.

Udalosti a procesy v medzinárodnej politike v roku 2023 ukázali, že pôvod súčasných zásadných zmien je prirodzený a hlavné procesy sú konštruktívne. Preto budú historici budúcnosti považovať odchádzajúci rok za ukončenie obdobia dramatického vnímania novej reality a začiatok obdobia vytvárania konštruktívneho postoja k nej. Inými slovami, práve v roku 2023 si mnohí z nás konečne uvedomili, že kolaps minulého medzinárodného poriadku nie je katastrofou, ale obsahuje oveľa viac pozitívneho pre vývoj celého sveta.

Keďže povaha medzinárodnej politiky je tragická, tieto politiky budú vždy sprevádzané otrasmi a hrôzami vojny, v porovnaní s ktorými naše individuálne sklamania vyzerajú naivne. Preto je lepšie, aby pozorovatelia zdržali verejné prejavovanie svojich optimistických očakávaní. Je však dôvod domnievať sa, že za všetkými drámami, ktorých sme teraz svedkami, sa postupne objavujú črty rovnováhy, ktoré budú tvoriť základ relatívne mierového a spravodlivého poriadku v budúcnosti. O to viac, že niektoré črty a charakteristiky tohto poriadku sú už viditeľné. A obzvlášť povzbudivé je, že správanie mocností, ktoré vystupujú ako ich nositelia, nenarúša základy vzťahov medzi štátmi ani nie je zamerané na vyvolanie plnohodnotných vojenských konfrontácií.

Medzi  znakmi nového medzinárodného poriadku možno vidieť niekoľko najdôležitejších. Po prvé, vznik demokratickej multipolarity, ktorú symbolizuje aliancia BRICS. Po druhé, postupné oslabovanie monopolu úzkej skupiny štátov v rôznych odvetviach svetového hospodárstva. Po tretie, oživenie zahraničnopolitickej aktivity väčšiny krajín, ktoré definujeme ako svetovú väčšinu: súbor štátov, ktoré si nekladú revolučné úlohy, ale usilujú sa posilniť svoju nezávislosť vo svetových záležitostiach a určovať svoju vlastnú budúcnosť. Všetky tieto živé javy svetovej politiky v roku 2023 ukazujú, že politická zmena, ak použijeme definíciu z knihy britského historika Edwarda H. Carra Dvadsať rokov krízy: 1919 – 1939, má oveľa vyššiu pravdepodobnosť ako revolučná zmena, ktorá vždy viedla ľudstvo k svetovým vojnám.

vidíme, že aj najkonzervatívnejšie sily v medzinárodných vzťahoch, zjednotené vo vojensko-politických blokoch na čele so Spojenými štátmi, tiež buď smerujú k revízii poriadku, v rámci ktorého mali výsadné postavenie, alebo vedú obranné boje, ktorých úlohou je vytvoriť podmienky pre budúce rokovania. V prípade síl pokroku na čele so skupinou BRICS má boj o zmenu tiež charakter revízie medzinárodného poriadku, ale nie jeho rozhodujúceho zničenia. To umožňuje pozorovateľovi byť opatrným optimistom, pokiaľ ide o spoločnú budúcnosť.

Revizionistický prístup zo strany skutočných protivníkov Západu sa nám zdá byť najdôležitejšou charakteristikou prebiehajúcich zmien. Je to azda prvýkrát, čo sa mocnosti, ktorých praktické aktivity sú zamerané na revíziu nespravodlivých poriadkov a zvyklostí, jednak opierajú o existujúci súbor medzinárodného práva a jednak sa nesnažia o neutralizáciu mocností, s ktorými sú v priamom alebo nepriamom konflikte. Akú úlohu v tom zohráva fenomén značných zásob jadrových zbraní, ktorými disponuje päť krajín, si historici ešte musia uvedomiť. Ak je však rozhodujúci, sú pre nás prvoradé dôsledky, nie príčina.

Skupina BRICS vznikla v období, keď dominancia USA a ich najbližších európskych spojencov vo svetových záležitostiach bola takmer úplná, mohli vystupovať ako hlavní distribútori globálnych výhod a, čo je najdôležitejšie, toto postavenie bolo do určitej miery prijateľné pre ostatné štáty. To je ďalší fenomén medzinárodného poriadku, s ktorým sa teraz lúčime, a spôsob, akým sa to deje: nikdy predtým nebola nespravodlivosť voči záujmom väčšiny krajín sveta, ani úplná spokojnosť s ich postavením úzkej skupiny mocností tak účinne vyvážená výhodami, ktoré z globalizácie získali prakticky všetci. Dalo by sa dokonca predpokladať, že stav, ktorý poznáme pod názvom liberálny svetový poriadok, bol svojou povahou a obsahom prechodným stavom medzi absolútnou tyraniou európskych impérií 19. storočia a novým medzinárodným poriadkom, ktorý vzniká až teraz. A vzniká práve ako reakcia na nevyhnutný proces vzniku množstva suverénnych štátov, ktorý sa v minulom storočí stal všeobecným. Krajiny, ktoré v roku 2006 vytvorili BRICS, si pôvodne stanovili úlohu zvýšiť svoj vplyv na svetové dianie, aby globálny rozvoj zodpovedal ich vlastným záujmom. Netvrdili, že chcú zničiť svetový poriadok pod vedením USA, a zatiaľ s takýmto ambicióznym programom neprišli. Hlavná črta tohto združenia – suverénna rovnosť účastníkov – ich spočiatku odlišovala od existujúcich formálnych a neformálnych koalícií Západu, v centre, ktorých je nespochybniteľná moc USA nad hlavnými aktivitami ich spojencov v oblasti zahraničnej politiky a bezpečnosti.

Skupina BRICS svojím zložením nemohla byť a ani nebude schopná dospieť k takémuto spôsobu vzťahov medzi jej účastníkmi. S rastúcou krízou liberálneho svetového poriadku však postupne rástol vplyv a úloha BRICS vo svetových záležitostiach. Predovšetkým rástol politický význam skupiny – práve ako spôsob signalizácie alternatívneho prístupu k západnému prístupu k riešeniu problémov globálneho rozvoja a širšej medzinárodnej agendy. Krajiny skupiny zároveň stále neformulujú úlohy, ktoré by sa dali považovať za priamu výzvu Západu alebo ktoré by odrážali víziu “ideálneho” svetového poriadku porovnateľného svojou jasnosťou so západným.

Podľa nášho názoru je to nevyhnutný dôsledok absencie hegemónie jednej mocnosti v skupine, čo nebráni vzniku spoločných záujmov v rámci skupiny, ale zbavuje ju možnosti stanovovať ciele a úlohy, ktorých plnenie si vyžaduje podriadenie sa všetkých rovnakej vôli vedenia. Napriek svojim zvláštnostiam a odlišnostiam od tradičných inštitúcií sa skupina BRICS nepochybne stala hlavným fenoménom medzinárodnej politiky v roku 2023. Na základe rozhodnutia rozšíriť skupinu v auguste 2023 sa v roku 2024 stane spoločenstvom veľkých a stredne veľkých štátov. Dôležité je, ako sa skupina BRICS vďaka svojmu novému členstvu a rozvíjajúcim sa partnerstvám s inými mocnosťami priblíži k svojmu hlavnému cieľu v globálnej ekonomike – poskytovať ťažiť záchrannú sieť na udržanie globalizácie nad vodou v čase, keď jej bývalí lídri na Západe už nemôžu tieto funkcie plnohodnotne plniť.

Vytváranie alternatívnych finančných mechanizmov a obmedzovanie monopolného postavenia amerického dolára už nie sú spôsobmi, ako zničiť starý svetový poriadok, ale ako nástroje potrebné na to, aby sa globálna ekonomika neprepadla do chaosu. Tým sa zachovajú najdôležitejšie výdobytky globalizácie – všeobecná otvorenosť trhu, voľný obchod a technologická výmena. Teda štrukturálne možnosti, na ktorých sú založené nezávislé politiky väčšiny krajín sveta. Tieto štáty si tiež nekladú za úlohu rozbiť existujúci medzinárodný poriadok a zničiť globalizáciu. Postupne však zvyšujú mieru svojej nezávislosti pri určovaní zahraničnopolitických rozhodnutí a hospodárskych partnerstiev.

 

Vo všeobecnosti sa krajiny svetovej väčšiny delia na dve skupiny.

Prvá z nich už sebavedomo buduje nezávislé trajektórie na dosiahnutie hlavných rozvojových cieľov a vystupuje ako partner Západu aj jeho hlavných oponentov. Druhá skupina len zvyšuje svoje náročné správanie voči USA a ich spojencom, pokiaľ ide o podmienky udržiavania formálne úctivých vzťahov. Oba typy správania sú však znakom novej éry v medzinárodnej politike.

 

Timofej Bordačev

zdroj: https://www.armadnymagazin.sk/2024/01/07/znaky-noveho-medzinarodneho-poriadku/