Ako zmeniť EÚ k lepšiemu?

Súčasná ekonomická teória už dávno pochopila a objasnila ako funguje ekonomický systém. Ako hlavný problém vidíme ten, že je rozdiel (priepasť!) medzi poznatkami ekonomickej teórie a ich (ne)aplikáciou v hospodárskej praxi. Momôžme si to ilustrovať jednoduchým príkladom. Ján Kovač už dlhé roky chodí s manželkou do Tatier na dovolenku. Tento rok sa rozhodli, že nepôjdu do Tatier, ale si kúpia LCD televízor. V rodinných výdavkoch je to v podstate rovnaká suma; zmenili iba účel výdavkov, a to z dovolenky na nákup televízora. Aký je vplyv tohto rozhodnutia Kováčovcov na hospodárstvo ako celok?

 

Samozrejme, Kováčovci sú iba jedna rodina, a tak dôsledok  ich rozhodntia na ekonomiku krajiny je veľmi malý. Ale, keby sme mali dosť silný „ekonomický mikroskop“, aby sme detektovali dôsledok rozhodnutia Kováčovcov, zistili by sme veľa zmien. Totiž podniky sú citlivé na flukturácie v oblasti ich podnikania a musia prispôsobiť úroveň zamestnanosti, nákupy surovín a materiálov a aj nakúpiť nové kapitálové zariadenia, aby uspokojili požiadavky obyvateľstva. Teda cestovný ruch a doprava musia prepustiť určitý počet ľudí, objednávky na dopravné prostriedky a zariadenia budú zrušené a výstavba nových hoteloých kapacít sa znižuje pretože je pokles v ich oblasti podnikania. Naopak, výroba televízorov naberá nových ľudí, nakupuje dodatočné suroviny a materiál a možno si aj objednajú nové stroje, aby zvýšili kapacitu svojej produkcie, a to práve v dôsledku rastu záujmu o ich produkty. Toto je priamy efekt rozhodnutia Kováčovcov. Ale znížený dopyt po výstavbe hotelov má ďaľší reťazový efekt (nepriamy efekt), podobne ho má rovoj výroby televízorov. Veľkosť dôsldekov, ktoré vyvolalo rozhodnutrie Kováčovcov bude závisieť od vzájomnej závislostí a technológie odvetví v ekonomike. Súčasné ekonomiky nie sú izolovaným ostrovom. Výroba je vysokošpecializovaná a krajiny závisia jedna od druhej. A tu je práve problém, aby sme dokázali odsledovať dôsledky zmien nejakého faktu a to systematicky. Robí to input-output tabuľka. Eurostat ich konštrukciu od krajín EÚ vyžaduje (zbytočne?). Táto tabuľka je základom analýzy všeobecnej rovnováhy. Všeobecná rovnováha znamená, že ide o rovnováhu na všetkých trhoch ekonomiky. Všeobecná rovnováha sa dosiahne ak dopyt sa rovná ponuke na všetkých trhoch ekonomiky a nie je potrebná ďalšia adjustácia na žiadnom z trhov. Keďže žiaden trh nie je izolovaný od iných trhov, narušenie rovnováhy na jednom trhu vyvolá nerovnováhy na iných trhoch. Neúroda na trhoch rastlinnej výroby vyvolá nerovnováhu na trhoch živočíšnej výroby a aj iných trhoch – výroba piva z jačmeňa atď. Nedávno, v roku 2006 nerovnováha na trhu peňazí vyvolala veľké množstvo nerovnováh na mnohých iných trhoch (napr. s domami a bytmi). Ekonómovia sa zaujímajú o vyhdnotenie celkvoého efektu zmeny (prax, žiaľ nie), ktorá bola generovaná na istom konkrétnom trhu. Zaujímajú sa aj o analýzu na všetkých trhoch, teda potrebujú urobiť analýzu všeobecnej rovnováhy ekonomiky. A toto, škoda, nerobíme ani na Slovensku ani v EÚ. Z toho plynie, že akýsi rast HDP je podružnou mierou. HDP v prípade rozhodnutia rodiny Kováčovcov zostane nezmenený. Totiž makroekonómia definuje HDP ako súčet výdavkov na spotrebu, výdavkov na investície, výdavkov vlády a výdavkov zahraničia. Presun výdavkov na dovolenku na nákup televízora sa prejavil iba v položke výdavky domácností na spotrebu, nezmenila sa ich hodnota. V HDP sme neidentifikovali zmeny, ktoré vyvolala zmena druhu výdavkov Kováčovcov. V ekonomike teda netreba nič robiť! A to je klam.

Dôkladné pochopenie finančných tokov v ekonomike sa nemôže uspokojiť s nedôsledným meraním HDP a jeho hrubých subagregátov, hrubých finančných tokov. Musíme pochopiť interelácie medzi odvetviami v ekonomike. Poskytuje ich input-output-tabuľka, v ktorej vyčíslenie HDP predstavuje iba jednu štvrtinu jej obsahu. Ale čo je dôležité aj na HDP máme súčasne aj odvetvový pohľad, nie iba jedno jeho číslo. Do ekonomickej reality potrebujeme preniknúť cez dôkladné poznanie pojmov a relácií, vzťahov. Jednočíselné hodnoty, ako Maastrichtské kritériá, to neposkytujú. A v tom je ďalší problém ekonomík EÚ, neposkytujú nový aspekt, nový prienik do ekonomickej skutočnosti. Preto sú rozhodnutia neúčinné. Musíme minimalizovať medzeru medzi teóriou a praxou. Žiaľ EU sa zaujíma o zakrivenosť uhoriek a banánov. Vôbec nemá nástroje na to, aby G. Soros nezakýval menou Veľkej Británie, či japonským yenom. A to je úbohosť ekonómov EU a aj ECB.

Prof. Ing. Mgr. Jaroslav Husár, CSc.

22/2/2013.

Európa na rázcestí ...

Ukradnuté kosovo

náhodný výber článkov

A bolo po summite

V sobotu 7.9.2013 uverejnil dennik SME na prvej strane forografiu ako mal prezident Putin, ako hostiteľ summitu, dobrú náladu. Blahosklonne ju obdivuje prezidnet Obama. Summit skončil a problémy zostali. Vedomosti ignorujú realitu.

Čo by na to F. A. Hayek?

On je totiž obľúbencom našich liberálov, hoci pochybujem, že poznajú jeho dielo.

Referendum o postoji obyvateľov k migrantom

SNS vypracovala rámec slovenskej národnej stratégie k migrantom, ktorý by mohol byť podkladom pre národný materiál.