Kde sú dnes ekonómovia?

Práve dnes som dostal mail, ktorého autora textu v maili nepoznám, ale si dovoľujem zopakovať niekoľko viet. Verím, že tie objasnia môj nadpis aj ďalší text.

„Keď som prvýkrát videl to video, ktoré nájdete kúštik ďalej v článku, vyhŕkli mi slzy už len zo samotnej atmosféry. Začal som pátrať o čo išlo a dozvedel som sa, že dirigent Riccardo Muti urobil úplne nevídanú vec: zopakoval najslávnejšiu časť opery Nabucco a v krátkom prejave k publiku odsúdil politiku vlády, ktorá zoškrtala príspevky na kultúru.

Skladba Va, pensiero (Leť, myšlienka – u nás známa skôr pod názvom Zbor Židov) je tak trochu neoficiálna hymna Talianska. Spieva sa v nej o tom, ako Židia v babylonskom vyhnanstve trpko spomínajú na svoju domovinu – Ó, otčina moja, tak krásna a stratená. (O, mia patria, sì bella e perduta!) Taliani v tejto skladbe odjakživa vnímali svoju rodnú zem a jej strasti. Va, pensiero vyvoláva silné emócie, lebo symbolizuje lásku k vlasti, aj keď je táto na kolenách. Za čias NDR najprv nevedeli pohlavári pochopiť, prečo sa počas tejto skladby postavilo celé publikum a spievalo so zborom a potom im došlo, že tá krásna – ale stratená otčina – nie je Nemecká Demokratická Republika, ale rozdelené Nemecko, tá vytúžená časť sa skrývala za berlínskym múrom. Potom už Nabucco pochopiteľne zakázali“.

 

zdroj: youtube.com, wdyp

 

A teraz nemôžem neuviesť tieto historické ekonomické fakty, aby aj čitateľ vnímal dnes svoju rodnú zem. Aj ekonómovia tak bojovali za hospodársky ideál ako Taliani za Va, pensiero. A, žiaľ u nás tiež aj trestom. Ale na čo myslím. Hospodárske zriadenie ako ideál, ktorý zabezpečuje, aby si jednotlivci a národy  udržali a zlepšili život bol v dielach ekonómov už od roku 1890 (hlavne nemeckí ekonómovia). Dnes však vidíme oznamy na veľkých tabuliach tohto znenia: Najvyšší čas vystúpiť z EÚ. Nájdeme ich aj v novinách. Prečo? Lebo ľudia sú unavení zo spoločnosti bez hodnôt. Morálka sa stáva príťažou a chýba mnohým politikom. Naši veľkí ekonómovia prof. Briška a prof. Karvaš definovali vo svojich dielach hospodársky ideál. Povedali to jednoducho: hospodárskym ideálom je uspokojovanie ľudských potrieb. Dielo každého má po 600 strán. Píšu o zákonoch obehu peňazí, o úrokoch o štátnom rozpočte tak, že dnes sú ich poznatky platné ale dnešnou každodennou realitou nášho ekonomického života pošliapané. Ich vzorom bol prof. K. Engliš, ktorý ako podnadpis svojho 900 stranového diela má toto: veda o poriadku, v ktorom sa jednotlivci a národy starajú o udržanie a zlepšenie života.

Iba ten, čo sa pustí do pochopenia ich diela zistí, aké obrovské úsilie vynaložili na vyčistenie obsahu pojmov, ktoré používajú. Ukážem to aspoň na jednom pojme – hospodársky ideál. Píšu: hospodársky ideál potom môže byť ponímaný hlavne dvojakým spôsobom – I. objektívne, pri čom sa myslí, že uspokojovanie potrieb má viesť k istému objektívne zistiteľnému efektu, k vypestovaniu človeka telesne zdravého, rozumného a mravného, alebo k vytvoreniu ideálneho zloženia a vývoja spoločnosti, národa; -II. subjektívny je hospodársky ideál, ak máme na mysli ako cieľ uspokojovanie potrieb, dosiahnutia úplnej osobnej spokojnosti; osobná spokojnosť je niečo celkom individuálneho, čo nie je ju možné nijako objektívne vymedziť. Vidíme, že je to náročné. Ale Engliš hovorí: vysvitlo, že musím ako ideál, ku ktorému primeriavam hodnotený dej a predmet, tak aj hodnotený predmet predstaviť ako niekým chcený, pretože vzťah medzi hodnoteným predmetom  a ideálom  inak nevznikne a nemá zmysel. Jasné vymedzenie. A tie dnes úplne chýbajú. Preto tápe ekonomika SR a ekonomika EÚ. Uzavretí v radostnej spoločnosti bez hodnôt. A tak nám zostala bieda prosperity. Aspoň pre velkú väčšinu.

Verím, že som dosť naznačil hĺbku, ako aj dôslednosť, ako ekonomická veda v minulosti vymedzila svoju úlohu, ale aj potrebnú podstatu fungovania ekonomiky. Nechcem viac zaťažovať čitateľa úzkostlivou presnosťou vedeckej pojmológie iba naznačujem, že ako ďaleko sú vzdialené dnešné povrchné úvahy dnešných ekonómov od samotnej podstaty vedy, ktorá študuje hospodárske deje a stanovuje cieľ fungovania ekonomiky. Ale dnes, žiaľ, nám prekvitajú „zvláštne skupinové záujmy“.

Bol by som rád, keby si čitateľ uvedomil aj to, že už A. Smith v roku 1774 hovorí, že prirodzené sklony a pohnútky tvoria základňu pre analýzu a tiež základ klasických ekonomických vied. Hovorí: všetci ľudia chcú žiť lepšie, než ako žijú. A. Smith v sklonoch a pohnútkach nachádza „túžbu vylepšiť svoju situáciu, túžbu, ktorá, hoc všeobecne chladná a nevášnivá, nás predsa sprevádza od zrodenia až do hrobu“. Nemajú takúto túžbu sestričky a učitelia? A kto im ju nepraje? Kto im nezabezpečuje hospodársky ideál? Nie náhodou aj dnešní ekonómovia, ktorí možno nečítali diela našich ekonómov. Boli veľmi hrubé! A kde sú diela dnešných ekonómov, čo sú pri kormidle – K. Engliš bol guvernérom centrálenj banky aj I. Karvaš bol guvernérom SNB. Mohli dobre riadiť, lebo vedeli. Hlavná vec, že jedno percento bohatých vlastní viac ako polovicu svetového bohatstva. Dosiahli úplnú osobnú spokojnosť. Diela velikánov sú pre nich zdrapom papiera. Súkromný záujem, ako ho vymedzil A. Smith im nič nehovorí, hoc ho tiež presne vymedzuje a nie tak ako si ho prikrášlili zbohatlíci. Va, pensiero!

 

Prof. J. Husár