Budúcnosť prišla

Pred 27 rokmi vodcovia „revolúcie“ sľubovali nevídanú budúcnosť. Čitateľ sa iste pamätá na heslo „Láska a pravda....“.

. Zanechala veľmi hrbolatú cestu. Vieme, že vzťah človeka k spoločnosti je objektom viacerých vied. Homo anthropos fyzei politikon zoon esti – človek je od prírody tvor spoločenský, hovorí Aristoteles. V spoločnosti sa rodí, rastie a rozvíja. Je s ňou tak úzko spätý, že by bez nej v svojej nemohúcnosti, najmä v prvých rokoch života, zahynul. Ale i človek násobený – spoločnosť – by zahynula bez jednotlivca. Ale tieto základné pravdy revolucionári nevedeli. A tak budúcnosť prišla. Máme Panamské listy.

Po týchto úvahách sa môžem vrátiť k nadpisu z pohľadu poznatkov ekonomických vied, ktoré od svojho vzniku riešili problémy univerzálnych životných situácií ľudskej existencie; odpovedali na tri zásadné otázky každej spoločnostičo vyrábať (tanky, maslo), ako vyrábať (orať koňmi, orať traktorom), a pre koho vyrábať (pre chodobných, pre bohatých). A riešili to po tom, čo otec ekonómmie A. Smith napísal dielo Teória morálky.  Naši veľkí ekonómovia prof. Briška a prof. Karvaš definovali vo svojich dielach hospodársky ideál. Povedali to jednoducho: hospodárskym ideálom je uspokojovanie ľudských potrieb. Oboch dielo má po 600 strán. Píšu o zákonoch obehu peňazí, o úrokoch, či o štátnom rozpočte tak, že dnes sú ich poznatky platné, ale dnešnou každodennou realitou nášho ekonomického života pošliapávané. Ale podstatu ekonómie nie je možné lepšie vyjadriť. Teda aj po roku 1989 sme mali vedieť, čo majú vlády robiť. Čiže, človek prirodzene smeruje k tomu, aby žil v štáte, kde sa uspokojujú jeho prirodzené potreby. A tak musím pripomenúť rok 1989. Čo sme čakali a čo je. Veda nám však obrysy poskytuje. Smerujme spoločnosť ta a nie do daňových rajov? O tom vodcovia nehovorili.

Každý systém má určitý princíp, na základe  ktorého funguje. A preto v ekonomickom systéme sa dnes musíme spýtať na princípy trhovej ekonomiky, čo robí dobre trh a čo robí trh nedokonale, alebo zle. Ekonomické vedy hovoria o 8 nedokonalostiach trhu. Spomeniem ich všetky: bankový systém trhovej ekonomiky nedokáže kontrolovať kolobeh peňazí; trhové ekonomiky trpia na veľmi vážne fluktuácie; trh distribuuje príjem spoločnosti nedokonale a nespravodlivo; tam, kde je trh monopolizovaný, monopoly alokujú zdroje neefektívne a nevyhovujúco; trh veľmi biedne rieši problémy vedľajších produktov ekonomických aktivít; trh nemôže poskytovať verejné tovary ako napr. bezpečnosť krajiny; trh nedokáže alokovať zdroje medzi súčasnosťou a budúcnosťou a nakoniec trhový mechanizmus robí verejné služby a slžby ľuďom mimoriadne drahými a často núti socialne škodlivé protiopatrenia, aby urobila vláda. Očividne o tom hovoria Panamské listy. Úlohou vedy je odhaliť chybuopraviť ju. Ak sa nám na bicykli pokazí retiazka, opravíme ju a pokračujeme. „Bicykel ekonomiky SR“ má zničenú retiazku.  Nielen retiazku, ale aj volant. Lebo  u nás je ekonomická choroba aj endemická, zavlečená odinakiaľ – dávno známe schránkové firmy. Ale, ako sme sa dozvedeli, právnikov z panamskej kancelárie Mossack Fonseca, ktorej uniklo 11,5 milióna dokumentov o majiteľoch anonymných firiem v daňových rajoch, vidieť aj v slovenskej ekonomike.  Anonymné podniky volajú po optimalizácii daní  a tak utekajú do Luxemburska, Švajčiarska, či do Panamy – to nie je optimalizácia to je krádež. Má ekonomický systém fungovať  na utajovaní? Či na charite, keďže 31 ročný M. Zuckerberg dal na charitu 99,9% majetku? To má byť hospodársky ideál? Naši velikáni ho tak nedefinovali.

Ekonómovia však o tom vedeli dávno – už za čias Keynesa. Dovolím si odcitovať profesora I. Karvaša: „Dobre fungujúci hospodársky systém predpokladá, že hospodáriaci jednotlivci majú maravnú silu, aby potlačili vybičované a objektívnym účelom sa protiviace egocentrické záujmy. No nijaký hospodársky systém nemôže sa spoliehať len na túto mravnou silou podloženú dobrú vôľu“.

SME zo 14/4/2016 uvádza nadpis: Najlepší z možných svetov. Hovorí o veľkej reforme štátnej správy, ktorú navrhol p. M. Filko a kol.  Ako príklad z ich návrhu uvádzahú: „Napríklad iba porovnaním cien a prehodnotením zmysluplnosti obstarávaní výdavkov Univerzitnej nemocnice v Bratislave by mohlo toto zariadenie ušetriť ročne vyše 31 miliónov eur, ktoré by mohli minúť na modernizáciu nehnuteľností či techniky nemocnice“. Čiže, budúcnosť prišla. Ale, akokoľvek urgentné takéto partikulárne problémy môžu byť, pokiaľ nepochopíme ich korene, naše úsilie ameliorovať ich budú v nedohľadne. Úsilie pochopiť ich korene nás núti sústrediť sa na systém, ktorý ich plodí a nie na náhodné okolnosti, ktoré čosi vyvolali. Tvrdím, že aj preto bolo napísané vzácne dielo Ekonomickí disidenti, ktoré napísala J. Johanisová. Profesori EU Bratislava od roku 1998 vydávali 10 rokov zborník Alternatívne prístupy k riešeniu problémov ekonomiky SR. Posielali ho predsedom vlád, prezidentom a aj na všetky ministerstvá. Dobré ráno. Budúcnosť prišla!

Prof. J. Husár

Európa na rázcestí ...

Ukradnuté kosovo


náhodný výber článkov

Nebudeme s podaním žaloby pre kvóty čakať do 18. decembra

Členovia V4 podľa premiéra vnímajú, že kvóty sa nedajú naplniť

Sorosove agentúry preberajú kontrolu nad Slovenskom

Niežeby to bol objav dňa, už štvrťstoročie vývoj na Slovensku výrazne formuje nikým nevolený, ale bohato subvencovaný „tretí sektor“

Paberky makroekonomickej politiky

Neviem ako vnímať opatrenia vlády. Uvedomujem si hrozby a rozkladné procesy vo vnútri našej spoločnosti. Prvoradou otázkou je, na čo má reagovať dnešná vládna makroekonomická politika, aj makroekonomická politika EÚ.