Zabúdaní turčianski martýri

 Pri hľadaní koreňov modernej slovenskej politiky objaví sa šiesty jún.

 V ten deň v roku 1707 reprezentanti slovenskej šľachty z Turca v zastúpení aj ďalších slovenských stolíc odvážne požiadali o zastavenie bojov a rabovačiek a uzavretie mieru. Vtedy už štyri roky František II. Rákoci so svojimi vojskami postošil Slovensko na turecký spôsob. Pľundroval banské mestá, strhol medenú strechu z košickej katedrály, aby z nej razil bezcenné mince, a katedrála pokrytá drevom vyhorela. Rákoci rozpútal útoky proti tým silám, ktoré Uhorsko len nedávno oslobodili spod tureckého jarma. Roku 1707 zvolal snem do Onódu. Keď odvážni turčianski poslanci,vicežupan Melichar Rakovský a hlavný stoličný notár Krištof Okoličáni si dovolili Rákociho kritizovať, nastal lynč. Rakovského rozsekali na mieste, doráňaného Okoličániho popravili. Insígnie Turčianskej stolice zneuctili a Turčiansku stolicu jednoducho vyškrtli spomedzi uhorských stolíc. Rákoci napokon musel z Uhorska zutekať. Zomrel v Turecku. Ale od roku 1906 ležia jeho kosti pod košickou katolíckou katedrálou a tisíce turistov z Maďarska menia košickú svätyňu na trhovisko s exportovaným maďarským vlastenectvom. Za odkaz turčianskych Memorialis možno považovať zvolanie slovenského národného zhromaždenia do Martina na šiesteho a siedmeho júna 1861. Tu Slováci pod vedením Janka Francisciho prijali – Memorandum. Slovenská politika má hlbšie korene, ako nás učia v školách. A od začiatku bola humnánna.

 

 

zdroj: youtube.com, TV Matica

 

 

Európa na rázcestí ...

Ukradnuté kosovo


náhodný výber článkov

15.10.2015 Peter Staněk, Pavlina Ivanová - Súčasné tendencie ekonomickej globalizácie

Ing. Peter Staněk CSc., host.prof., Ing. Pavlina Ivanová-Tongelová, PhD., Klub Nového Slova, Bratislava

KONFORNTAČNÝ TÓN

Pohľad väčšiny slovenských bezpečnostných analytikov na Ruskú federáciu je známy.

Priznajme sa k slovenskej šľachte

Náš svet, v ktorom žijeme si vytvoril viaceré obmedzenia, a v nich sa pomerne zložito cíti umenie aj kultúra a osobitne zložito najmä história a historici.