Z osudov slovenských geografických názvov (16)

Vývoj názvov obcí na Slovensku po zániku Rakúsko-Uhorska

 

Nové štátoprávne usporiadanie Slovenska po rozpade Rakúsko-Uhorska prinieslo aj z formálnej stránky zásadnú zmenu v oblasti geografických názvov. Dovtedajšie maďarské názvy obcí (širšie názvy sídelných objektov) i názvy nesídelných objektov z územia Slovenska stratili svoj charakter úradných názvov – endoným a boli preradené do kategórie maďarských vžitých názvov – exoným. V pozícii úradných názvov boli nahradené slovenskými úradnými názvami – endonymami. Proces pokračoval v priebehu 20. storočia ďalej. Väčšina maďarských vžitých názvov a to sídelných aj nesídelných z územia Slovenska (exoným) v závislosti od stupňa frekvencie ich výskytu v spoločenskej komunikácii bola preradená z kategórie súčasných vžitých maďarských názvov do kategórie historických vžitých maďarských názvov. Tento proces pokračuje ďalej. 

Vznik Česko-Slovenska v roku 1918 znamenal pre slovenskú toponymiu, pre slovenskú kultúru i pre slovenské národné povedomie koniec smutného a trpkého obdobia násilnej maďarizácie geografických názvov.    V okamihu vzniku Česko-Slovenska po skončení Prvej svetovej vojny v roku 1918 neexistovali slovenské úradné názvy obci a častí obcí a ani slovenské úradné názvy nesídelných geografických objektov. Na základe bázy údajov z diel J. Lipského a L. Niederleho súpis úradných názvov obcí spracoval B. Haluzický [Majt, 1998, s. 12]. V máji 1921 bol zriadený užší výbor stálej komisie na určenie úradných názvov miest v Česko-Slovenskej republike, ktorého úlohou bolo pripraviť návrh slovenského miestopisného názvoslovia. Jeho členmi boli aj J. Škultéty, F. Houdek, J. Minárik a V. Chaloupecký, ktorí vypracovali návrhy podľa jednotlivých stolíc. V. Chaloupecký vypracoval návrh na slovenské úradné názvy obcí z vtedajšej Bratislavskej, Nitrianskej, Tekovskej a Hontianskej stolice, J. Minárik z Komárňanskej, Trenčianskej, Spišskej a Abovsko-turnianskej stolice, J. Škultéty zo Zvolenskej, Turčianskej, Šarišskej a Zemplínskej stolice. Návrhy sa prerokovali v pléne komisie v rokoch 1925-1926 a realizovali sa v štatistických a administratívnych lexikónoch obcí z roka 1927 a 1936. Okrem týchto oficiálnych miestopisných názvoslovných noriem vyšlo v dvadsiatych a tridsiatych rokoch 20. storočia viac neoficiálnych miestopisných slovníkov. [Majt, 1998, s. 13]

Zásadný pozitívny prelom v novovzniknutom Česko-Slovensku sa prejavil následnou úpravou dovtedajších slovenských podôb geografických názvov, v prvom rade, samozrejme z dôvodu najvyššej frekvencie v spoločenskom styku, úpravou názvov obcí a častí obcí (v súčasnej terminológii ich štandardizáciou). Úprava prebehla v réžii dobovej názvoslovnej komisie zloženej najmä z historikov, jazykovedcov a špecialistov na verejnú správu jedným z nasledovných krokov: a) potvrdením dovtedajšieho slovenského názvu (drvivá väčšina prípadov), b) úpravou dovtedajšieho slovenského názvu, ak predstavoval nárečovú podobu odlišnú od želateľnej spisovnej podoby názvu, c) poslovenčením - reslovakizáciou názvov obcí c1) návratom k pôvodným slovenským názvom, ak takéto názvy boli zdokumentované v historických dokumentoch, c2) náhradou za názvy pôvodom maďarské a nemecké ich prekladom do slovenčiny alebo c3) tvorbou nového názvu z inej slovnej bázy ako výsledok inej motivácie pomenovania. Vzhľadom na to, že samotná úprava názvov prebiehala vo viacerých etapách, jednotlivé kategórie úpravy  názvov sa vzájomne kombinovali a na seba nadväzovali. Z pohľadu časovej nadväznosti sa úprava názvov obcí sústredila do niekoľkých etáp: 1. etapa rok 1920, 2. etapa 1927, 3. etapa 1948 (hromadne bolo premenovaných viac ako 700 obcí), 4. etapa 1990. Priebežne dochádzalo k jednotlivým zmenám názvov obcí i v medziobdobiach.

Ilustrácia úpravy názvov obcí a častí obcí po rozpade Rakúsko-Uhorska:

  1. potvrdením dovtedajšieho slovenského názvu

slovenský názov v roku 1914

maďarský úradný názov v roku 1914

slovenský úradný názov po  roku 1918

Brezno

Breznóbánya

1920 Brezno

Detva

Gyetva

1920 Detva

Dolný Kubín

Alsókubin

1920 Dolný Kubín

Gelnica

Gölnicbánya

1920 Gelnica

Humenné

Homonna

1920 Humenné

Ilava

Illava

1920 Ilava

Kežmarek, Kežmarok

Kesmark

1920 Kežmarok

Komárno

Komárom

1920 Komárno

Košice

Kassa

1920 Košice

Krupina

Korpona

1920 Krupina

Levice

Léva

1920 Levice

Levoča

Lőcse

1920 Levoča

Lučenec

Losonc

1920 Lučenec

a podobne aj Michalovce, Nitra, Nové Mesto nad Váhom, Nové Zámky, Poltár, Poprad, Považská Bystrica, Prešov, Púchov, Rimavská Sobota, Rožňava, Sabinov, Senec, Senica, Skalica, Snina, Stropkov, Trebišov, Trenčín, Trnava, Turčiansky Svätý Martin, Žarnovica, Žilina,

  1. úpravou dovtedajšieho slovenského názvu

slovenský názov v roku 1914

maďarský úradný názov v roku 1914

slovenský úradný názov po   roku 1918

okres

Bánovce

Bán

1920 Bánovce,

1927 Bánovce nad Bebravou

BN

 

Banská Bystrica

Besztercebánya

1920 Baňská Bystrica,

1927 Banská Bystrica

BB

 

Horní/ Horné Nové Mesto

Kisucaújhely

1920 Kysucké Nové Mesto

KM

Svätý Mikuláš

Liptószentmiklós

1920 Liptovský Svätý Mikuláš

1952 Liptovský Mikuláš

LM

Bardejov, Bardiov

Bártfa

1920 Bardiov,

1927 Bardejov

BJ

 

Bánkesi

Bánkeszi

1920 Bánkesi

1927 Bánovská Kesa

1948 Bánov

NZ

 

 

Polánka, Polanka

Sárosmező

1920 Blatná Poľanka, Poľanka

1927 Blatná Polianka

SO

 

Bologda, Bologd

Balogd

1920 Bologda, 1948 Blažice

KS

Imbreg

Imreg

1927 Imbreg, 1948 Brehov

TV

Udvard

Udvard

1927 Dvory nad Žitavou

NZ

Udvarnok

Szádudvarnok

1920 Dvorníky, časť obce Dvorníky-Včeláre

KS

 

c1): reslovakizáciou názvov obcí návratom k pôvodným slovenským názvom, ak takéto názvy boli zdokumentované v historických dokumentoch

slovenský názov v roku 1914

maďarský úradný názov v roku 1914

slovenský úradný názov po  roku 1918

okres

Prešporek, Prešporok

Pozsony

1920 Bratislava

BL

Frašták

Galgóc

1920 Frašták, 1927 Hlohovec

HC

Doborgaz

Doborgaz

1927 Dobrohošť

DS

Limbach

Limbach

1920 Limbach, 1927 Hliník, 1957 Limbach

PK

Biksard, Biksárd

Bikszárd

1927 Biksard, 1948 Buková

TT

Pajštún

Pozsonyborostyánkő

1920 Pajštún, Kvetov, 1948 Borinka (podľa najstaršieho historického záznamu 1273 Borynka)

MA

Račissdorf

Récse

1920 Raslavice (iba krátku dobu), 1920 Račištorf, 1946 Rača

BL

c2): náhradou za názvy pôvodom maďarské a nemecké ich prekladom do slovenčiny

slovenský názov v roku 1914

maďarský úradný názov v roku 1914

slovenský úradný názov po  roku 1918

okres

Sárosfa

Sárosfa

1927 Blatná na Ostrove

DS

Verešvár

Vörösvár

1920 Verešvár, 1948 Červeník

HC

Verešvár

Vörösvár

1920 Verešvár, 1948 Červený Hrádok

ZM

Vizkelet

Vizkelet

Vizkelet, 1948 Čierny Brod

GA

Hosúsov

Hoszúszó

1920 Hosúsovo, 1948 Dlhá Ves

RV

Lengvarty

Lengvárt

1920 Lengvarty, 1948 Dlhé Stráže

LE

Ompitál

Ompital, Ottóvölgy

1920 Ompitál, 1948 Doľany

PK

Šarfia

Pozsonysárfő

1920 Šarfia, 1948 Blatné

SC

 

c3): tvorbou  nového názvu z inej slovnej bázy

slovenský názov v roku 1914

maďarský úradný názov v roku 1914

slovenský úradný názov po  roku 1918

okres

Matka Boží

Pozsonyboldogfa

1920 Matka Božia, 1960 Boldog

SC

Lekeňa

Lekenye

1927 Lekeňa, 1948 Bohúňovo

RV

Kolbaš

Kolbása

1920 Kolbáš, 1927 Kolbaš, 1948 Brezina

TV

Hamburek, Hamburk

Hánbor

1920 Hamburek, 1927 Hamborek, 1948 Brezovička

SB

Bujakov

Sárosbuják

1920 Bujakov, 1956 Brežany

PO

Gocnod, Gocnód

Gocnód

1920 Gocnod, 1948 Božetechovo, 1960 Jarná, časť obce Cífer

TT

 

Ógyalla

1920 Stará Ďala, 1948 Hurbanovo

KN

Veľbach

Agostháza

1920 Velbachy, 1927 Veľbachy, 1948 Bystrany

SN

Pered

Pered

1920 Pered, 1948 Tešedíkovo

SA

Lekeňa

Lekenye

1927 Lekeňa, 1948 Bohúňovo

RO

Parkan

Párkány

1927 Parkan, 1948 Štúrovo

NZ

Nemecký Dióseg,  Maďarský Dióseg

Német Diószeg, Magyar Diószeg

1920 Malý/ Veľký Dióseg, 1927 Malý/ Veľký Diosek, 1948 Sládkovičovo

GA

Tornaľa

Tornalja

1920 Tornaľa, 1948 Šafárikovo, 1990 Tornaľa

RA

Guta

Gúta

1920 Gúta, 1927 Guta, 1948 Kolárovo

KO

 

Bodrogszentes

Senteš, 1948 Svätuše, 1960 Plešany, 1990 Svätuše

TV

 

Bős

1927 Beš, 1948 Gabčíkovo

DS

*obec vznikla 1926

 

1926 Hodžovo, 1951 Lipové

KN

Svätý Kríž

Garamszentkereszt

1920 Svätý Kríž, 1927 Svätý Kríž nad Hronom, 1955 Žiar nad Hronom

ZH

Šalgov

Salgó

1920 Šalgov, 1990 Svätoplukovo

NR

 

V súbore aktivít úpravy názvov obcí a častí obcí ad c) sa v určitých prípadoch postupovalo nie dostatočne prezieravo a citlivo, pod silným časovým tlakom a na základe nedostatočného vedeckého poznania problematiky. Vyskytli sa aj jednoznačné omyly. Príklady tohto necitlivého alebo chybného postupu: 

  • Do roka 1948 obec Šoma (SB), od r. 1948 Drienica na základe mylnej, nevedeckej interpretácie, že názov má pôvod v maďarskom apelatíve som vo význame drieň; názov má pôvod v slovenskom šum, šuma vo význame les (pozri aj súčasné apelatívum v južnoslovanských jazykoch šum) a teda podľa dnešnej úrovne poznania by malo byť Šuma [Maz, 1968, s. 241]. Pozri aj Šumiac (obec, BR), Šumava, Šum, Malý Šum, Veľký Šum (les a vodný tok v katastrálnom území Štrbské Pleso), Šumár (les v Skalici), Šumiak (les v Petrovej, BJ), Šumina (pole v Krupine), Šumecké (les v Šútove, MT), Šumlák (pole v Mýtnych Ludanoch, LV) a susediaci Šumlov (pole v Malom Kiare, LV) a ďalšie. [Horň, 2010, s. 85] a [GeogAx, 19xx].
  • Do roka 1948 obec Tormoš (dnes mestská časť mesta Nitra), od r. 1948 Chrenová na základe mylnej, nevedeckej interpretácie, že názov má pôvod v maďarskom apelatíve torma vo význame chren; názov má pôvod v slovenskom trěmъ vo význame veža (13. storočie villa Tremes) a teda podľa dnešnej úrovne poznania by malo byť Tremeš [Vars, 1968, s. 223]; pozri aj Tremisko (les v Turčianskych Tepliciach).
  • Do roka 1948 obec Haršag PO), od r. 1948 Záborské na základe mylnej, nevedeckej interpretácie, že názov má pôvod v maďarskom apelatíve hárs vo význame lipa; názov má pôvod v slovenskom osobnom mene Horša (+ sufix –ad ako v osobných menách Belo → Belad, Svor → Svorad) a teda podľa dnešnej úrovne poznania by malo byť Horšadz [Maz, 1968, s. 24] a [Horň, 2010, s. 84]. Pozri aj Horša, mestská časť v Leviciach.
  • Do roka 1948 obec Kokyňa (PO), od r. 1948 Trnkov na základe mylnej, nevedeckej interpretácie, že názov má pôvod v maďarskom apelatíve kökény vo význame tŕň; názov má pôvod v slovenskom osobnom mene Koka v historickom apelatíve kok (kopec), z ktorého rozšírením o príponu väčšieho priestoru –ava vzniklo toponymické apelatívum kokava (vo význame hornatý, kopcovitý ráz kraja) [Krajč,  2010, ročník 44, č.  4, s. 234],  a teda podľa dnešnej úrovne poznania malo ostať Kokyňa, podobne ako bohbohyňa, jaskjaskyňa, hloh hlohyňa, svätý svätyňa, trh trhyňa, Grék → Grékyňa, knieža, kňaz → kňahyňa, kuchať → kuchyňa a ďalej Vlkyňa, Trhyňa,  vrahyňa [Maz, 1968, s. 242] a [Hal, 1968, s. 145]; pozri aj Kokava nad Rimavicou (obec, PT), Kokavka (vodný tok a tiež samota v Kokave nad Rimavicou), Liptovská Kokava (obec, LM), Kokavský potok (vodný tok, LM). [Horň, 2010, s. 84] a [GeogAx, 19xx].
  • Do roka 1948 obec Világy (MI), od r. 1948 Svetlice na základe mylnej, nevedeckej interpretácie, že názov má pôvod v maďarskom apelatíve világ vo význame svet; názov má pôvod v apelatíve vilagy z latinčiny (a vo valašskom práve) a teda podľa dnešnej úrovne poznania by malo byť Vilagy [Hal, 1968, s. 145].
  • Do roka 1948 obec Kelemeš (PO), od r. 1948 Ľubotice na základe mylnej, nevedeckej interpretácie, že názov má pôvod v maďarskom apelatíve kellemes vo význame príjemný, ľúbezný; názov má pôvod v slovenskom Svätý Klement (v okolí Prešova je doložená obec s neznámou lokalizáciou Sanctus Clemens) a teda podľa dnešnej úrovne poznania by malo byť Klemeš [Maz, 1968, s. 239] v zmysle vývoja Klement → Klemo → Klemeš. Podobný vývoj bol aj v ďalších osobných menách napr. Benedikt → Beňo → Beneš, Valentín → Vaľo → Valeš, Jakub → Jako, Kubo → Jakeš, Kubeš, Tomáš → Tomeš, Alojz → Aleš, Mikuláš → Mikeš, Nikolaj → Nikeš, Demeter → Demo → Demeš, Šebastián → Šebo → Šebeš, Martin → Mareš, Lukáš → Luko → Lukeš, Bartolomej → Bareš. [Horň, 2010, s. 85]
  • Do roka 1948 obec Hodos (DS), od r. 1948 Vydrany na základe hrubého omylu pri preklade slovného základu hód = bobor z maďarčiny do slovenčiny; pri úprave došlo k hrubej zámene pomenovania cicavca bobor obyčajný (Castor fiber) za cicavca vydra riečna (Lutra lutra); názov má pôvod v maďarskom apelatíve hód a teda podľa dnešnej úrovne poznania namiesto Vydrany by bolo vhodnejšie [Horň, 2010, s. 86]
  • Do roka 1948 samota aj pole Gadóc (dnes v katastrálnom území Komárno), od r. 1948 Hadovce na základe mylnej, nevedeckej interpretácie, že názov má pôvod v slovenskom apelatíve gad/ had (serpentum); názov Hadovce (dnes mestská časť Komárna) má pôvod v slovenskom slovnom základe hod z osobného mena Hodslav, Hodislav, Hodoň (1247 Gothouch, 1268 Kothouch/Gothouch, 1360 Gadouch podobne ako obec (dnes mestská časť) Hody pri Galante, samota Hodovec v Krajnom (MY), pole Hodovce v Krivokláte (IL), vrch  Hodovník, vodný tok a horáreň Hodoň, les Hodislavy, les aj pole Hodková, vodný tok Hodkovec, obec Hodkovce, čes. Hodovice, Hodslavice, Hodonín, poľ. Godowo, srb. Godovo, slovinský Godović [Horň, 2010, s. 86] a [GeogAx, 19xx]. Tomuto prípadu je venovaný aj osobitný príbeh.
  • Do roka 1920 Prešporek, Prešporok, od r. 1920 Bratislava na základe nesprávnej rekonštrukcie P. J. Šafárika v podobe Bratislava; táto podoba sa vžila. Názov Bratislava, pôvodne Braslav hrad (rozumej Braslavov hrad) sa v nemeckých zápisoch z roka 907 zapisuje ako Braslavespurch, Brezalauspurc a pod. Na základe dnešného poznania by malo byť Braslava. [Uhl, 1974, s. 115] a [Krajč, 2007, roč. 41, č. 4, s. 218]
  • Samotný proces úpravy (v dnešnej terminológii štandardizácie) názvov obcí a názvov častí obcí na úseku úpravy nárečových podôb názvov smerom k ich pospisovneniu prebiehal sčasti nesystematicky, podliehal subjektívnym riešeniam a, pochopiteľne, dobovej úrovni poznania etymológie samotných názvov. Preto z úrovne dnešného poznania konštatujeme, že mohlo sa a malo sa aj v tejto kategórii postupovať pozornejšie a systematicky, aby sa zamedzilo konfliktu medzi identifikačnou funkciou geografického názvu a jeho národno-reprezentačnou funkciou. Z väčšieho počtu príkladov výsledku takéhoto nezásadového postupu na ilustráciu vyberáme:
  • Názov obce Brunovce (NM) nemá pôvod v osobnom mene Bruno, ani v prídavnom mene brunátny, ale v historickom apelatíve brna vo význame navlhnutá, vodou presiaknutá pôda, blato a teda malo byť Brnovce. Pozri aj Brnice (obec, od roka 1924 časť obce Liptovská Sielnica), Brnický háj (les a pasienok, LM), Brnický zárubok (les, CA), Brnište (pole a osada, VK), Brništský potok (vodný tok v Hrušove, VK), Brnovo (lúka a pasienok v Revúcej), Brnovské (lúka, RA), Brnovské (lúka, MY), Brnovské (vrch, RK), Brnová (les Ružomberok, RK), Brnošiny (pole, Chtelnica, PN), Brnčina (lúka a pasienok, Šuľa, VK), Brňačka (lúka v Dolnej Mičinej, BB) a ďalšie. Podobne aj české Brno, Brňany. [Krajč, 2007, roč. 41, č. 6, s. 336] a [GeogAx, 19xx].
  • Názov obce Bajka (LV) nemá okrem náhodnej zvukovej podoby nič spoločné so slovom bájka, rozprávka. Pôvod názvu obce je v slovách so slovným základom celoslovanského pôvoduboj-, ktoré sú typickým predstaviteľom skupiny geografických názvov s veľmi starým pôvodom. Motivačným prvkom v pomenovacom procese názvu obce Bojka bolo apelatívum bojka (vo význame družina pripravená na obranu a na boj ako lokalita vo vlastníctve alebo v zverenej starostlivosti stredovekých bojovníkov a obrancov (bojcov, bojníkov) alebo priamo sídlo týchto bojovníkov) [Krajč, 2007, roč. 41, č. 4, s. 212]. Názov obce Bajka reflektuje miestnu nárečovú podobu názvu, ktorá je výsledkom systémovej adaptácie pôvodného slovenského názvu Bojka do maďarčiny ako Bajka, a ktorá pri spätnom prevzatí do slovenčiny už neprešla prirodzeným vývojom do podoby Bojka, čiže v procese štandardizácie neprešla sitom pospisovnenia. Nárečová podoba Bajka sa zaužívala a v takejto podobe bola prijatá ako úradný názov obce. Najstaršie písomné dokumenty obsahujúce názov obce svedčia o pôvodnom názve Bojka a o postupnej adaptácii slovenského názvu do maďarčiny: 1275 Boyka, 1286 Bayka, 1302 Boyka, 1863 Bajka [Krajč, 2007, roč. 41, č. 4, s. 212] a [VSO, 1977, 1. diel, s. 116]. Pozri aj názvy mesta Bojnice (PD), obce Bojničky (HC), obce Bojná (TO). Z veľkého množstva slovenských nesídelných geografických názvov so slovným základom boj- na ilustráciu vyberáme: Bojanová (samota v Širkovciach, RS), Bojarky (pole v Šaci, KE), Bojarské (les v Modranoch, KO), Bojčík (pole v Pastovciach, LV), Bojčín (pole v Machulinciach a Topoľčiankach, ZM), Bojčiny (pole v Slepčanoch, ZM), Bojiská (pole v Mikušovciach, IL), Bojkov potok (vodný tok v Hornej Súči, TN), Bojková (les v Jablonici, SE), Bojková (samota v Jablonici, SE), Bojková (les v Hornej Súči, TN), Bojková (samota v Hornej Súči, TN), Pod Bojkovou (výšková kóta v Hornej Súči, TN), Cvik od Bojnej (pole v Tesároch, TO), Bojnianka (vodný tok, TO),  Bojnianska dolina (les v Bojnej, TO), Bojnianske lúky (les v Bojnej, TO), Bojnická hradná jaskyňa (jaskyňa v Bojniciach, PD), Bojnické (pole v Bojniciach, PD),  Bojnický háj (les v Bojniciach, PD), Od bojničianskeho chotára (pole v Dvorníkoch, HC), Bojovište (pole v Žihárci, SA), Nebojsa (les v Častkove, SE), Príboj (les v Krivej, DK), Príboj (osada v Rimavských Zalužanoch, RS) [GeogAx, 19xx], [NTbA45, 2001] a [Horň, 1995].  Podobne aj názov obce Bajč (okres KO) s najstarším písomným dokladom Boych 1312; dnešná podoba Bajč sa vyvinula v staromaďarskom prostredí [Krajč, 2007, roč. 41, č. 3, s. 159].
  • Názov obce Solčany (TO) nemá okrem náhodnej zvukovej podoby nič spoločné so slovom soľ ako miestom jej produkcie alebo skladovania. Pôvod názvu obce je v slovách selo (vo význame poľnohospodárska usadlosť, pozostávajúca z pôdy a rozličnej výmery podľa bonity, z domu a dvora, alebo jej časť, ktorú dával zemepán svojim poddaným do užívania) [HSSJ, 2005, 5. diel, s. 234]. Názov obce Solčany reflektuje miestnu nárečovú podobu názvu, ktorá je výsledkom systémovej adaptácie pôvodného slovenského názvu Selčany do maďarčiny ako Szolcsány, a ktorá pri spätnom prevzatí do slovenčiny už neprešla prirodzeným vývojom do podoby Selčany, čiže v procese štandardizácie neprešla sitom pospisovnenia. Nárečová podoba Solčany sa zaužívala a v takejto podobe bola prijatá ako úradný názov obce. Najstaršie písomné dokumenty obsahujúce názov obce svedčia o pôvodnom názve Selčany a o postupnej, relatívne pozdnej, adaptácii slovenského názvu do maďarčiny: 1113 Celsan, 1245 Scelchan, 1337 Scelechen, 1773 Solczany, 1927 Selčany, 1948 Solčany [VSO, 1977, 3. diel, s. 67] a [Kiss, 1998, 2. diel, s. 582]. Pozri aj názvy obcí Seľany (VK), Selce (BB), Selce (PT), Selce (KA), Selec (TN), Selice (SA), Sielnica (ZV). Podobne aj názov susednej obce Solčianky (TO).
  • Názov obce Silica (RV) nemá okrem náhodnej zvukovej podoby nič spoločné so slovom silica (vo význame organická látka, prchavá vonná súčasť živice, éterický olej). Pôvod názvu obce je v slove sedlica, sedlište vo význame roľnícka usadlosť, sídlo, osada. Názov obce Silica reflektuje miestnu nárečovú podobu názvu, ktorá je výsledkom systémovej adaptácie pôvodného slovenského názvu Sedlica do maďarčiny, a ktorá pri spätnom prevzatí do slovenčiny už neprešla prirodzeným vývojom do podoby Sedlica, čiže v procese štandardizácie neprešla sitom pospisovnenia. Nárečová podoba Silica sa zaužívala a v takejto podobe bola prijatá ako úradný názov obce. Najstaršie písomné dokumenty obsahujúce názov obce svedčia o pôvodnom názve Sedlica a o postupnej, relatívne neskoršej, adaptácii slovenského názvu do maďarčiny: 1376 Szedlych, 1386 Szedlyche, 1399 Zethlyche a až v roku 1420 Zyliche, 1430 Zylicze, 1773 Silicza, 1920 Silica. [VSO, 1977, 3. diel, s. 28] a [Kiss, 1998, 2. diel, s. 582]
  • Názov obce Smilno (BJ) nemá okrem náhodnej zvukovej podoby nič spoločné so slovom smilniť, čiže oddávať sa smilstvu, mať s niekým mimomanželský alebo neprirodzený intímny telesný styk. Pôvod názvu obce je v slove smola s motiváciou pomenovania miesto, lokalita, v ktorej sa získavala, zbierala zo stromov smola, alebo sa vyrábala smola ďalším spracovaním dechtu, alebo priamo lokalita, kde bývali, sídlili ľudia zaoberajúci sa zberom smoly zo stromov alebo výrobou smoly z dechtu. Názov obce Smilno reflektuje miestnu nárečovú podobu názvu, ktorá v procese štandardizácie neprešla sitom pospisovnenia. Nárečová podoba sa zaužívala a v takejto podobe bola prijatá ako úradný názov obce. Tomuto prípadu je venovaný aj osobitný príbeh.
  • Názov obce Veľký Pesek (dnes časť obce Sikenica, LV) a názov susednej obce Malý Pesek (dnes časť obce Kukučínov, LV) konzervujú systémovú adaptáciu pôvodného slovenského názvu Piesok do starej maďarčiny, ktorá bola neskoršie spätne prevzatá do slovenčiny s tým, že už neprešla prirodzeným vývojom do svojej pôvodnej podoby. Podľa toho by malo byť Veľký Piesok a Malý Piesok. Pozri: 1295 Pescech, 1324 Pezek, 1497 Naghpezek, 1773 Nagy-Peszek, 1920 Veľký Pesek, dnes Veľký Pesek, obec, od. r. 1960 časť obce Sikenica. Podobne: 1324 Kys Peszek, 1920 Malý Pesek. dnes Malý Pesek, obec, od r. 1960 časť obce Kukučínov.
  • Pôvod názvu obce Tročany (BJ) má spojitosť so zasvätením kostola Svätej trojici (1277 Villa Sanctae Trinitatis), preto by malo byť Trojičany. Dnešný gréckokatolícky kostol je postavený na mieste staršieho kostola z prelomu 15. a 16. storočia. Záznam z roka 1346 zachytáva ešte podobu Troycha, a až neskôr sa objavuje nárečový tvar Tročany; podobne aj v období 1920-1927 bol úradný názov obce Trojčany. [Vars, 1968, s. 223] a [VSO, 1977, 3 diel, s. 198]
  • Názov obce Stročín (SK) predstavuje hybridný názov zo spojenia slovenského slovného základu straka a jeho ukrajinského náprotivku soroka; podoba Stročín bola ovplyvnená nárečovým prostredím. Podľa toho by malo byť Stračín, Stračina, o čom svedčia aj najstaršie písomné doklady  názvu obce: 1317 Strachyna (čítaj Stračina), 1414 Oostrachina, 1427 Struchina a až 1618 sa objavuje podoba Sztrocsin. [Maz, 1968, s. 246] a [VSO, 1977, 3. diel, s. 99] Motiváciou názvu je buď apelatívum straka (vo význame vták, spevavec z čeľade krkavcovitých, vedecky pica pica), alebo osobné meno tohto znenia; objavila sa aj úvaha o pôvode názvu obce Stročín z názvu Stratená. Pozri aj geografické objekty Straka (les, TV), Strakačky (sad, BN), Strakov (les, BJ), Strakov (osada, RK), Strakov potok (BR), Strakov vrch (vrch, NO), Strakovci (osada, MY), Strakovci (osada, PU), Strakovo (lúka, BR), Strakovo pole (les, RS), Strakovské (pole, PO),  Strakovské (pole HC), Straková (les, RO), Straková (lúka, RO), Straková (dolina, BR), Straková (les, BB), Strakošovci (osada, BY), Malý Stračovec (pole, TN), Na Stračej (ML), Pod Stračinou (pole, RA), Stračaník (les a vodný tok, BR), Stračia cesta (pole, VK), Stračia dolina (pole, NZ), Stračia priepasť (jaskyňa, RO), Stračie (pole, RA), Stračie (pole, SA), Stračina (vrch a hrebeň, RA), Stračinec (vrch, BY), Stračiny (pole, LV)  a ďalšie [GeogAx, 19xx].
  • Niekdajšia samostatná obec Trepec bola v roku 1960 zlúčená do obce Kvakovce (VT) ako jej súčasť (obec Trepec s výnimkou kostola bola zatopená vodnou nádržou Domaša, ktorej výstavba bola skončená 1967). Pôvod názvu časti obce Trepec nemá nič spoločné so slovesom trepať (vo význame prudko kývať, mykať, hádzať, trepotať alebo prudko udierať, búchať, tĺcť, trieskať), ale je spojený so slovným základom treb-, ktorý má súvis so starodávnym celoslovanským slovom ←*tríbiť ←*trěbiti vo význame 1. čistiť, mýtiť, 2. prinášať obete, obetovať. V pomenovacom procese toponým, v ktorých slovnom základe sa vyskytuje slovo trebiti, motivačným prvkom bolo miesto, lokalita získania pôdy na poľnohospodársku činnosť alebo na osídlenie pôvodne krovinatej a lesnej pôdy pálením, čistením a klčovaním aj s koreňmi, vytrhávaním rastlín aj s koreňmi, vykopávaním drevín s koreňmi. Menej frekventovaným motivačným prvkom sa ukazuje pomenovanie miesta spojeného so slovanským slovom trěba vo význame pohanská obeta. Názov obce Trepec s p je dôsledkom nepriamych pádov slovenského skloňovania Trebš/ Trebč/ Trebt, čiže foneticky Trepš/ Trepč/ Trept, so súbežnou stratou súvislosti s pôvodným významom apelatívneho slovného základu trebiti vo vedomí miestneho obyvateľstva. Podľa toho malo byť Trebec. Nárečový tvar Trepec sa zaužíval a stal sa úradným názvom. Správnosť etymológie názvu obce zo slovného základu treb- potvrdzuje aj najstarší písomný doklad 1410 Trebech, ako aj maďarský názov obce Kisterebes, doslovný preklad Malý Trebišov. V roku 1773 sa objavuje podoba Trepecz. [Kiss, 1998, 2. diel, s. 639] a [Majt, 1998, s. 153] a [VSO, 1977, 2. diel, s. 123] Pozri aj názvy obcí Trebostovo, Trebichava, Trebatice, Trebejov, Trebeľovce, Trebišov, Trebušovce a značný počet názvov nesídelných geografických objektov zo slovného základu treb- [Horň, 2015, s. 133-138].

Uvedená analýza vybraných názvov obcí, ktoré konzervujú nárečové podoby názvov, ponúka úvahu o možnej úprave týchto názvov do podôb rešpektujúcich spisovný úzus a zároveň rešpektujúcich pôvod názvov. Takáto zmena je plne v rukách obyvateľov obce a predpokladá zdôvodnenú písomnú žiadosť obyvateľov obce. Názvy obcí určuje alebo mení vláda Slovenskej republiky nariadením so súhlasom obce podľa zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení [Zák 369/1990, § 1a].

Absolútne nepochopenie národno-reprezentatívnej funkcie geografického názvu alebo jej ignorovanie možno ilustrovať na čerstvom príbehu názvu obce Močenok (SA). Názov obce, ktorého písomné podoby v slovenských pomeroch siahajú do rekordne dávnych časov, a mal by byť preto osobitne chránený ako najvyšší klenot kultúrneho duchovného dedičstva, prešiel nasledovným vývojom: 1113 Mussenic, ďalej Muchonok, Muchinuk, Muchnuk, Muctynic, Machouek, Mochunuk, Mochonok, Muchenik, 1992 Močenok, 1948 Mučeníky, 1951 Sládečkovce (podľa osobného mena účastníka roľníckeho štrajku v roku 1922, ktorý na následky strelného poranenia zahynul), 1990 Močenok (návrat k pôvodnému názvu v eufórii novozískanej slobody a obnovenej demokracie na základe požiadavky obce sic!). Podoba Močenok je síce nárečová, je legitímna a demokraticky prijatá, ale nedostatočne plní národno-reprezentatívnu funkciu. Je to systémová adaptácia pôvodného slovenského názvu Mučeník(y) do starej maďarčiny podľa modelu : stolník → asztalnok, zlatník → zalatnok, bojník → bajnok, černík → csernok, dvorník → udvarnok uplatňujúca sa aj v apelatívach aj v propriách.

Imrich Horňanský

 

 

LITERATÚRA :

[GeogAx, 19xx] Geografické názvy okresu ... A1, A3 – A5, A7 – A14, A16, A19 – A35, A37 – A43 Geografické názvoslovné zoznamy OSN Slovenskej republiky. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky 1983 – 1994.

[HSSJ, 2005] Historický slovník slovenského jazyka I - VI. Bratislava: Veda vydavateľstvo SAV 1991 - 2005. ISBN 80-224-0378.4.

[NTbA45, 2001] Názvy trigonometrických bodov z územia Slovenskej republiky A 45. Geografické názvoslovné zoznamy OSN Slovenskej republiky. Bratislava. Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky 2001. 438 s.

[VSO, 1977] Vlastivedný slovník obcí na Slovensku I – III. Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, Bratislava, 1977. 71-071-77.

[Zák 369/1990] Zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov.

[Hal, 1968] HALAGA, O. R.: Tzv. „etnické“ miestne názvy a „Maďari“ v stredovekom Šariši. In: 1. slovenská onomastická konferencia, Bratislava, 4.-6. decembra 1967. Zborník. Redigoval Vincent Blanár a Milan Majtán. Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV a Slovenská onomastická konferencia pri vedeckom kolégiu jazykovedy SAV, Bratislava 1968.

[Horň, 1995] HORŇANSKÝ, Imrich: Druhý významný projekt štandardizácie geografického názvoslovia realizovaný. In:  Kultúra slova, 1995, roč. 29, č. 2, s. 78 – 83. ISSN 0023-5202.

[Horň, 2010] HORŇANSKÝ, Imrich: Geografické názvy z územia Slovenska v reflexii slovensko-maďarských vzťahov. S. 54-91. In: Zborník z konferencie „Slováci a ich národné bytie v Európe (Maďarizácia)“, Bratislava, 15.5.2010. 224 s.

[Horň, 2015] HORŇANSKÝ, Imrich: O geografických názvoch so slovným základom treb- a boj (1. časť). Kultúra slova, Bratislava, ročník 49, 2015, č. 3, s. 133-138. ISSN 0023-5202;  a (2. časť) Kultúra slova, Bratislava, ročník 49, 2015, č. 4, s. 201-208. ISSN 0023-5202, MIČ 49 300.

[Kiss, 1998] KISS, Lajos: Földrajzi nevek etimológiai szótára A-K, L-Zs. 4. rozšírené vydanie. Budapest, Akadémiai kiadó, 1998. 821 + 822 s. ISBN 963 05 4567 5(3).

[Krajč, 20xx] KRAJČOVIČ, Rudolf: Z lexiky stredovekej slovenčiny s výkladmi názvov obcí a miest (1-53). In: Kultúra slova, 2007-2015, roč. 41-49. ISSN 0023-5202.

[Majt, 1998] MAJTÁN, Milan: Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997). Bratislava, 1998, Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied. 600 s. ISBN 80-224-0530-2.

[Maz, 1968] MAZÚR, S.: Poznámky k celoslovenskej úprave miestnych názvov z roku 1948 so zameraním na miestne názvy bývalého Prešovského kraja. In: 1. slovenská onomastická konferencia, Bratislava, 4.-6. decembra 1967, s. 238-249. Zborník. Redigoval Vincent Blanár a Milan Majtán. Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV a Slovenská onomastická konferencia pri vedeckom kolégiu jazykovedy SAV, Bratislava 1968.

[Uhl, 1974] UHLÁR, Vlado: Miestne názvy z osobných mien. In:  Kultúra slova, 1974, roč. 8, č. 4, s. 111 – 117.

[Vars, 1968] VARSÍK, B.: K zmenám miestnych názvov na Slovensku. In: 1. slovenská onomastická konferencia, Bratislava, 4.-6. decembra 1967. S. 217-226. Zborník. Redigoval Vincent Blanár a Milan Majtán. Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV a Slovenská onomastická konferencia pri vedeckom kolégiu jazykovedy SAV, Bratislava 1968.

Európa na rázcestí ...

Ukradnuté kosovo

náhodný výber článkov

Etnická mapa Slovákov

 Vzhľadom na to, že v  slovenskej historiografii 9. storočia sú niektoré teórie vo viacerých ohľadoch preukázateľne neudržateľné, nemožno všetko automaticky prijímať bez prehodnotenia, len preto, že sú napísané spoločensky uznanými autormi.

Slovenský dvojitý kríž - symbol víťazstva a vzkriesenia

K ikonografii štátneho znaku Slovenskej republiky 

Znak kríža je rozšírený všade kde žijú kresťania a známy na celom svete. Pôvodne ako symbol utrpenia, ale aj spásy a vykúpenia človečenstva potupnou smrťou Ježiša Krista. Svojou formou a obsahom reprezentuje jedinečný komunikatívny semiotický znak.

Nevyťahujte nebožtíka z hrobu

Pravidelne pri príležitosti vzniku prvej Česko-Slovenskej republiky (ako na potvoru stále nám tu tvrdia, že 28. októbra 1918 vznikla Československá republika, čo je vyslovená lož. Roku 1918 vznikla Česko-Slovenská republika a pod týmto menom ju aj medzinárodné spoločenstvo – mocnosti Dohody – ako spoločný štát národa Čiech, Moravy a Sliezska a národa Slovenska uznali.