Čo ešte majú politici pre nás pripravené „na sklade“?

Občan je už unavený neustálou zmenou názorov na Grécko a ponúkaných riešení.

Doposiaľ pri riešní kríz pomohli ekonómovia, hoci ich nevyvolali, nespôsobili. Posledných 20 rokov sa porušovali ekonomické zákony, najmä zákony o kolobehu peňazí.  Poznatky ekonómie o krízach sú bohaté. Náš profesor Briška už v roku 1943 vo svojom diele Národné hospodárstvo píše, že zo štatistík zistil, že bolo veľa kríz a to v rokoch: 1810, 1815, 1818, 1825, 1836, 1847, 1857, 1866, 1873, 1882, 1890, 1900, 1907, 1913/14, 1920 a 1929. Z nich ekonómovia pochopili pohyb ekonomického systému a zákon dopytu a ponuky peňazí, ktorý umožnil hlbšie vysvetliť vznik krízy v roku 1929. A pritom Briška nespomenul rok 1919. Avšak nechcem hovoriť iba všeobecne. Totiž predovšetkým sa musím zahĺbiť nad problémami, ktoré spôsobili prvá a druhá svetová vojna a nad riešeniami, ktoré navrhol ekonomický velikán J. M. Keynes, tvorca súčasnej ekonomickej teórie aj veľký kritik MMF, ktorý teraz drží liace. Tie sú totiž mimoriadne poučné a napriek tomu úplne zanedbávané, hoc sa priam bytostne týkajú predovšetkým súčasných mocných ekonomík EÚ. Keynes bol priamym účastníkom Parížskej mierovej konferencie po prvej svetovej vojne. Hneď na začiatku konferencie Keynes hodnotil veľmi depresívne výhliadky možných záverov. Bol presvedčený, že eminentní negociátori Lloyd George, Woodrow Wilson a Georges Clemenceau už veľmi pokročili, ako to on nazval, na ceste k nespravodlivej a nefunkčnej zmluve, dohode. Počas dvoch mesiacov v lete 1919 napísal významné dielo Ekonomické dôsledky mieru obviňujúce dohody z Versailles. Napísal: „mojím účelom v tomto diele je ukázať, že Kartagiánsky mier nie je prakticky správny alebo možný“. Obvinili ho z pro-nemeckých sympatií. Iba uvediem jeho poznámky na jedného politika a to W. Wilsona. „Wilson bol nielen „slepý a hluchý Don Quixote“; bol súčasne a pozoruhodne ako nonkonformistický minister, možno Presbyterián“. Jadrom Keynesových argumentov na konferencii bola ekonomická demonštrácia , že reparačné nariadenia dohody boli úplne nerealistické. Komisia pre reparácie požadovala na Nemcoch nemožnosti. Musím však uviesť aspoň Keynesov návrh: 750 mil. USD Belgicku, 4 bil. USD Francúzsku, 2,8 bil. USD Veľkej Británii a 1,25 bil. USA aj ostatnýmn spojencom. A táto čiastka, ktorá teda dosiahla 8,85 bil. USD bola menej ako štvrtina celkovej sumy, ktorú od Nemcov požadovala Versaillská dohoda! Veľký rozdiel oproti politickému rozhodnutiu. V decembri 1922 a v januáry 1923 Nemecko zbankrotovalo. Hodnota nemeckej marky sa blížila k nule. Ako sa o tom písalo – nemecké manželky chodili na trh s košíkmi peňazí a dmov doniesli iba bochník chleba.

Avšak bez Keynesa si nevieme predstaviť ani ukončenie druhej svetovej vojny. Aj vtedy sa dalo na hlas ekonóma, lebo nebolo isté, čo majú politici „na sklade“.  Ekonóm Keynes napísal v roku 1936 jeho najslávnejšie dielo Všeobecná teória. Bol prvý, ktorý upozornil na to, čo sa bude musieť udiať po skončení druhej svetovej vojny. Konferencia v Bretton-Woods bola pokusom spojencov v lete 1944 naplánovať naliehavé požiadavky blízkej budúcnosti. Hlavnou úlohou Keynesa na rokovanich v Bretton-Woods nebolo nič prekvapivé. On mal totiž trvale veľký inteletuálny záujem vo významnej ekonomickej oblasti – skúmanie toku peňazí. Nie dávno pred Bretton-Woods napísal dielo Traktát o monetárnej reforme.  Priam prezieravo predbehol dobu. Išlo mu o viacero opatrení s cieľom vyriešiť problém zlata. Počas vojny Keynes pociťoval, že je niekoľko problémov, ktoré čakajú na riešenie. Bolo to predovšetkým zdokonalenie usporiadania svetovej meny a to tak, aby sa kombinovala krátkodobá stabilta hodnoty každej národnej meny s dlhodobou flexibilitou. Každý ekonóm uzná, že išlo o najnáročnejšiu úlohu ekonomickej vedy.  To vlastne implikovalo národnú slobodu, aby menil pomery meny bez nebezpečia bezodkladného vzťahu k iným krajinám, ale hlavne vo vzťahu k deflácii. Keynesovým riešením bol návrh na vznik Únie medzinárodného clearingu. Obhajoval ju takto: „Potrebujeme nástroj medzinárodnej meny, ktorú budú všeobecne akceptovať krajiny tak, aby nebol potrebný bilaterálny clearing….  Potrebujeme usporiadanú a odsúhlasenú metódu určenia relatívnej výmennej hodnoty národných jednotiek mien tak, aby unilaterálne (jednostranné) aktivity a konkurenčné depreciácie výmeny boli zamedzené. Potrebujeme dostatočné množstvo medzinárodnej meny, ktorá nie je určená nepredvídateľným a irelevantným spôsobom ako napr. technickým pokrokom v priemysle zlata, a ani by nepodliehala veľkým zmenám závislým od politík zlatých rezerv individuálnych krajín, ale by bola ovládaná aktuálnymi bežnými požiadavkami svetového obchodu, a bola by schopná zámernej expanzie a kontrakcie a vyvážila deflačné a inflačné tendencie v efektívnom svetovom dopyte“. To sú iba tri z jeho požiadaviek. V jeho pregnantom vyhlásení pred parlamentom sa prejavila dlhodobá vedecká orientácia na ekonomické problémy sveta, v ktorom by voľný medzinárdný obchod a slobodná domáca politika boli v súlade a nie v konflikte. Pred konferenciou v Bretton-Woods v rokoch 1943 a 1944 prebiehala odoborná diskusia. Za Britániu presviedčal okolie Keynes o jeho Únii clearingu a možnosti prijať Amerikou navrhovaný Medzinárodný monetárny fond. Keynesa netešil výsledok. Fond bol inferiórny nástroj, menej flexibilný, menej nový a menej nápomocný dlžníkom ako jeho Únia medzinárodného clearingu. I napriek tomu v máji 1944 predniesol obhajobnú reč v House of Lords a tvrdil, že toto nové usporiadanie  ochráni tri centrálne princípy; jedným z nich bol, že externá hodnta sterlingu sa bude prispôsobovať jej vnútornej hodnote, ako ju stanovia domáce politiky, a nie nejakým iným spôsobom. V závere Keynes uviedol päť zásadných výhod pre Veľkú Británu. V Bretton Woods v júli 1944 viedol anglickú delegáciu práve J. M. Keynes.

Po vojne bolo z hľadiska Európy a USA dôležité oživenie ekonomiky. Anglicko malo dostať od USA 3,75 bill. USD určených na readjustáciu v nasledujúcich 3-4 rokoch. Úroky dosahovali iba 2 % a pomoc začala v roku 1951. Avšak väčšia časť pôžičky bola neskôr zrušená a to v dôsledku záväzku Veľkej Británie, aby sa vrátila na voľnú konverziu šterlingu  na iné meny a to v prospech dolára. Británia sa búrila ale nakoniec súhlasila. Bolo to aj v dôsledku Marshallovho plánu, ktorý vo výške 11 bil. USD ivestoval do západnej Európy v rokoch 1948-51. A dobre je známe, že prijímatelia pomoci založili Oraganizáciu pre ekonomickú kooperáciu (OEEC). Zanedlho vznikla EEC, spoločný trh. Vidíme, že ekonomický život Európy ovplyvňovali významní ekonómovia. Hoc v roku 1944 Winston Churchill nebol jediným Angličanom, ktorý si dovolil rétorický úlet. Píše o tom aj profesor ekonómie L. Robbins, ako jeden z anglických účastníkov v Bretton Woods. Ekonomické diskusie v tomto náročnom období dokumentujú aké vážne vzťahy v riešeniach presadzovali ekonómovia v povojnovom usporiadaní, a to vzhľadom na vzťahy medzi výrobou, zamestnanosťou, infláciou, defláciou, ekonomickým rastom, importom a exportom a výmennými kurzami. Náročnosť diskusií sa nedá uviesť na niekoľkých stranách tohto píspevku. Nezabúdajú na to súčasné politické riešenia situácie v Grécku a v EÚ?

S blížiacim sa koncom vojny medzi ekonómami rástol hlad po keynesiánskom myslení a aj očakávania ľudí a ich túžba po trvalej prosperite mali za následok mnoho aktivít na rôznych miestach. Anglická koalícia, ktorej dominovali kozervatívci, demokratická vláda v Amerike, administratíva politickej komplexnosti v Kanade ale aj Austrália, Nový Zéland a Švédsko prehlasovali národnú zodpovednosť za ochranu vysokej zamestnanosti.  Britský White  Paper v roku 1944 vo svojej deklarácii hovoril: „vláda akceptuje ako jeden zo svojich cieľov a aj zodpovednosť za udržanie vysokej a stabilnej zamestnanosti po vojne“.  Austrálsky dokument Niektoré problémy ekonomickej politiky požadoval: „vláda by mala akceptovať zodpovednosť za stimuláciu výdavkov na tovary a služby a to za účelom udržania plnej zamestnanosti“. Vláda Austrálie významne zvýšila verejné výdavky na školstvo, knižnice, zadravotnícku starostlivosť a pomoc chorým a prestárlym ľuďom.  Švédsko konštituovalo Komisiu ekonomického plánovania vo februári 1944 na čele s G. Myrdalom, ekonómom, ktorý inicioval vznik Európskej hospodárskej komisie v Ženeve, ba bol aj jej výkonným tajomníkom.

Keynes sa bránil americkej koncepcii MMF, teda vzniká otázka ako ho vnímať dnes. Iste môžeme tvrdiť, že dodnes sa ekonomická veda zmocnila zásadných poznatkov, ktoré bolo treba spoznať.  Veda nemôže vopred zamietnúť možnosť tých alebo iných fenoménov iba zato, že sa zdajú nepravdepodobné z pohľadu už akceptovaných ekonomických zákonov. Existuje iba jedna vec, ktorú veda zamietne absolútne a rozhodne a to, že musí akceptovať niečo neprirodzené.

Samozrejme, že ani akceptované ekonomické zákony nie je možné porušiť v hraniciach ich aplikability bez nepriaznivých následkov, žiaľ, až na vplyv lobistov. Ale treba mať na pamäti, že až nekonečná varieta ekonomického života spôsobí, že za hranicami súčasnej teórie sa objavia nové fakty, ktoré bude treba vysvetliť. Ekonomické univerzum sa tiež mení. A tak treba očakávať hlbšiu penetráciu do všeobecných ekonomických zákonov  kompozície, štruktúry a dynamického pohybu ekonomických faktov,  ekonomického sveta. Prekvapenia sú veľmi pravdepodobné. Hlavne nevieme čo majú pre nás politici „na sklade“. Preto sa v EÚ požiadavkou doby stalo rešpektovanie ekonomických vied, ich poznatkov, hlavne v oblasti kolobehu finančných tokov. Prečo neboli ekonómovia v súčasnosti zapojení do ekonomických riešení problémov EÚ? Má ich EÚ aj USA. Stačia politici? Je MMF doboru ekonomickou organizáciou, poskytujúcou riešenia na úrovní doby a v duchu ekonomicých poznatkov a nárokov teórie? Vieme aké má plniť úlohy? Teraz je ľahšia ekonomická situácia ako po prvej a druhej svetovej vojne?

Prof. Ing. Mgr. Jsaroslav Husár, CSc.

20/7/215.

 

Ukradnuté kosovo


Európa na rázcestí ...

náhodný výber článkov

Rušenie amnestií už nestačí, chcú ďalší nebezpečný precedens

Hoci podľa Hrabka prinesie prípadné zrušenie amnestií viac škody ako osohu, v parlamente sa podľa neho už teraz nerokuje o tom, či ich zrušiť, ale len o spôsobe ako.

Svet a Slovensko mlčia, Matica slovenská NIE

Medzinárodné spoločenstvo hrá opäť s Balkánom tragickú hru. 

Únia presadila kvóty

Proti boli štyri štáty vrátane Slovenska

Kvóty schválili na rokovaní ministrov vnútra členských štátov. Slovensko, ale aj ďalšie krajiny, to kritizovali.

Rádio Naše Slovensko

captcha