Prečo sa verejnosť aj dnes musí vzdávať moci?

Bieda, obluda, ktorá sa vynorila aj v 21. storočí, žije spolu s neuveriteľnou hojnosťou. Už som o tom písal v rôznych denníkoch až kým mi články neprestali uverejňovať. 

 Pokladám to za likvidáciu demokracie. Má už veľmi veľa difinícií. Aj tak ju bijú už od jej vzniku. Demokracia by nemala pripustíť priepasť medzi jej zásadami a realitou, dovoliť oddeliť zásady a činy. Ilustruje ich Gorila. Rozpadáva sa trh, až na finančné trhy; v mizérii je vlastníctvo až vraj na 50 koncernov, z ktorých sú najmocnejšie banky a poisťovne.

Písalo sa o tom aj v SME. Rozpadá sa sociálny štát, ako o tom píše T. Sarazin v diele Nemecko pácha sebevraždu. Privatizácia, neobmedzené pozitívum, zbožňovaná ídea ekonómov nežnej, už zachvacuje aj zdravie, akoby si človek išiel na trh kúpiť telo s jednou rukou. Máme odsúdených na hojnosť a menšine menšiny dovoľujeme poškodzovať verejné blaho pre jej vlastné obohacovanie – eklatantne to hovorí u nás postavenie a štruktúra orgánov a plasticky strana, ktorá vraj má 270 členov. Oni si vôbec neuvedomujú, že ostatní sú uzavretí v ovzduší slobody. Nemali by sa privatizovať straty a socializovať zisky? To by neprijali trhy. A vlády, ako sme teraz skoro denne počúvali, by mali „upokojiť trhy“. Aj o tom som už písal. Televízie nám ukazujú, že spoločenským ideálom je Miss. O nej hovoria, čo je, ako sa oblieka, ako sa šminkuje, a teda ona spotrebuje veľa, čo finančným skupinám vyhovuje. To, že sa vedec utápa v biede a výsledky jeho poráce uľahčujú prácu, či uzdravujú chorého nie je zaujímavé. To je zlé, lebo ešte aj tí penzisti sa dožívajú dlhého veku.

Neprístojnou a nenáležitou sa stala otázka, kde to ideme, kto nás to vedie, kde chamtivci získali bohatstvo, kto sa postaral o ukradnutie národného bohatstva, atď. Sľubovali nám poskytnutie rovnocenných možností, či už sa týkali osobných práv, životných šancí a zdrojov. Všetci vraj máme rovnaké záujmy. A kde sa to dostalo? Vraždy a škaredosti. Rozporné víťazstvo. V povodni materiálnych rozkoší plávajú bezdomovci zoči-voči smrti. Je to nielen nenávideniahodné, ale hlavne poľutovaniahodné, čo tvrdil Pascal. Naprieč inštitúciou zvanou úver si vraj vyberiem cestu svojej budúcnosti – spravidla exekúciu. Máme však reality-show. Zisťujeme, že človek neuspel v živote a práci a zaslúži si vybojovať miesto v žiari reflektorov za cenu urážok a zosmiešňovania. Ozaj výhra ľudstva! A ešte nás po vypuknutí krízy v roku 2006 zrazu začali presviedčať, že všetci sme si žili nad pomery. Dobre, že k tomu nepripojili, veď každý je chamtivý. Ale nikdy sme sa nedozvedel ani doma ani v iných krajinách EÚ, že ak máme HDP 65 miliárd eur tak to je príjem krajiny a koľko z toho dostali domácnosti, koľko podniky a koľko vláda. Nik iný na Slovensku nemôže mať príjem. A pritom je to základná rovnica rovnováhy ekonomiky. Peniaze, ktoré natiekli majetným nezveľadili zdroje ekonomiky SR, ale išli do lukratívnych pozemkov určených na výstavbu honosných domov a do lukratívnych obchodov fianančých skupín a do dovoleniek na neznámych ostrovoch, a do súkromných lietadiel. Krajiny dostávajú „záchranné balíčky“. To je riešenie? Môže krajina skrachovať a Wall Street nie? Otázka, čo chceme robiť pre spoločnosť je hriechom. Hoci ju dosť dávno položil aj prezident J. F. Kenedy.

V minulosti sa ľudia vzdali moci v prospech strán. Ale veď demokracia je vláda ľudu. Nenastal čas, aby verejnosť vzala moc do svojich rúk? Strany boli plodom minulého vývaja civilizácie. Kybernetika zmenila svet. Ľudia už chcú voliť cez internet. Prečo by mali voliť zo sortimentu strán, ktoré si delia aj tých čo nevolili? Nepotrebujeme „demokraticky“ zvolených zástupcov ponúknutých zlým výberom v stranách. Existuje pravda a kde je? To sa musíme spýtať v dnešnej demokracii. Dnes je pred nami otázka: ako je možné vytvoriť také inštitúcie, ktoré by minimalizovali nebezpečie hroziace od zlých vládcov? Strany sú zbytočnosť. Prečo sa verejnosť aj dnes musí vzdávať moci? V Panslávii píšem pre tých, ktorí v mojich úvahách nachádzajú silu nevzdať sa.

Prof. J. Husár

24/1/2012.

Európa na rázcestí ...

Ukradnuté kosovo

náhodný výber článkov

Revoluční akt říkání pravdy

George Orwell řekl: „V době univerzálních podvodů je říkání pravdy revolučním činem.

Kam kráča ich civilizácia?

Rozhodol som sa napísať túto úvahu, pretože som sa zoznámil s formulárom – žiadosťou o vízum do Juhoafrickej Republiky. Prekvapilo ma niekoľko vecí. Predovšetkým to bol jeho rozsah. Mal 12 strán.

K otázke počiatkov slovenských dejín

0.1 Ako som už v nadpise naznačil, tento príspevok nemá za cieľ predložiť vyčerpávajúci rozbor všetkých s touto témou súvisiacich problémov.