Čo nás čaká – kam ideme?

Nadpis som si zvoli zato, že NR SR práve prerokováva programové vyhlásenie vlády.

Avšak pohľad na zasadnutie zanecháva v duši občana smutný pohľad na biedne hádky poslancov. Nemajú argumenty iba výpady. Hádajú sa ako malé deti na pieskovisku. To nech robia na pieskovisku ale nie v budove, ktorá má byť dôstojným miestom na rokovanie o vážnych problémoch ekonomiky štátu, jej budúcej perspektívy. Ľudia ich nevoli na to, by sa v NR SR hádali, ale aby odovzdali svoje vedomosti v prospech rozvoja krajiny.

Všetci sme pod vplyvom vládnej hospodárskej politiky, ale aj svojich osobných rozhodnutí. Žiaľ v programovom vyhlásení nie bežný občan, ale ani študovaný ekonóm sa nemá o čo oprieť, aby mohol voličovi ukázať bázu, na ktorej chce vláda stavať. Ba si dovolím povedať, že dnes nikto z nás nemôže byť zodpovedným voličom, či aspoň chápavým čitateľom dennej tlače bez základných ekonomkických znalostí. A kto z nás by si dovolil rysovať projekty budúcnosti (tým je programové vyhlásenie vlády) , v ktorej budeme žiť a pracovať my sami a naši potomci, bez základného chápania síl, ktoré dnes formujú náš ekonomický život (napr. aj príchod utečencov). A deje sa to. To úplne vypadlo v programovom vyhlásení. Svedčí o tom aj tento citát z vyhlásenia: „Vláda za účelom presnej identifikácie očakávaného príjmu do štátneho rozpočtu, pre riadenie verejných financií a najmä identifikovanie daňovej medzery, podporí implementáciu simulácie daňovej povinnosti na základe behaviorálnej analýzy ekonomického správania sa hospodárskeho subjektu.“ Neviem kto tomu porozumel. Ja nie. Kto z čitateľov vie, čo je daňová medzera? Veda definuje čo je medzera v dopyte.

Svoju úvahu podporím aj citátom z diela Živé myšlienky mŕtvych ekonómov od T. G. Buchholza: „Giganti národohospodárskej vedy v posledných dvesto rokoch boli ľuďmi, zaujímajúcimi sa o aktuálne politické otázky svojej doby. Študovali chod hospodárskeho života, aby mohli propagovať lepšiu hospodársku politiku. Avšak i napriek svojmu záujmu o politiku neboli nikdy politikmi, ani polemikmi, ale mysliteľmi, ktorí sa snažili presadiť svoje názory u svojich súčasníkov – vo vládach, ako aj v širokej verejnosti – prostredníctvom analýz a metódami dokazovania, ktoré by obstáli aj pred kritickým ohlasom odobornej debaty“. Vychádzajúc z programového vyhlásenia vlády môžem povedať, že dnes sme práve v ňom na to zabudli. Predsedovi vlády som napísal list, z ktorého citujem aspoň niekoľko viet:

„Vážený pán predseda,

vzhľadom na prípravu Programového vyhlásenia vlády si dovoľujem vysloviť požiadavku, aby obsahovalo niektoré závažné mšlienky, ktoré ďalej hlbšie špecifikujem.

A práve jednou z hlavných úloh dneška je zvýšiť opodstatnenosť hospodárskych rozhodnutí. Z toho následne plynú rastúce požiadavky na ekonomické informácie v oblasti tvorby hospodárskej politiky (napr. štátny rozpočet obyčajne uvádza iba hodnotu HDP, hodnotu infláciehodnotu nezamestnanosti); na sústavu ukazovateľov, na ich hodnovernosť, podrobnosť (nie iba agregované hodnoty), včasnosť atď. Pokladám za nevyhnutné, aby vo vyhlásení boli takéto formulácie: Vláda zabezpečí obohatenie makroekonomickej databázy pre konštrukciu a schválenie ŠR v NR SR, a to predovšetkým ukazovateľa HDP známymi makroekonomickými väzbami a vzťahmi jednotlivých zložiek tohto agregátu, ktoré umožňujú predovšetkým sledovať rovnováhu ekonomiky, vzťahov medzi HDP, hrubým národným produktom, netto národným produktom a národným príjmom, ako aj hodnotu HDP ako súčtu príjmov domácností, príjmov podnikov a prijmov vlády (viď príloha 1). Táto sústava tabuliek poskytne hlboký vhľad do útrob fungovania ekonomiky SR a umožní odhaliť problémy a odkryť ich príčiny.........................Vláda zabezpečí, aby NBS publikovala každoročne súvahu NBS a aj Tabuľku zdrojov a použitia monetárnej bázy (viď príloha 3) a anylýzu vplyvov zmeny štruktúry peňažných agregátov M1, M2 a M3 s ich vplyvom na úrokové miery, cenyinfláciu. Je priam smiešne, keď guvernér a viceguvernér NBS hovoria v TV o prognóze HDP a nezmestnanosti (to má robiť ŠÚ SR) a nešpecifikujú ciele monetárnej politiky, jej vplyv na správanie sa agregátov M1, M2 a M3, neprojektujú správanie sa peňažného multiplikátora (hlavne vzťah obeživa a vkladov) a nehovoria o vplývaní na dopyt a ponuku peňazí.“ Totiž práve kolobeh peňazí je dnes najväčším problémom. Čitateľ si nemusel všimnúť, že práve v programovom vyhlásení sa skoro nič nehovorí o monetárnej politike. A pritom je dobre zmnáme, že keď experti NBS robia rozhodnuia o monetárnej politike a úrokových mierach – žiaľ u nás ich úlohu už obmedzili -  opierajú sa o idey a zdôvodnenia, ktorých korene nájdeme už v devätnástom storočí u ekonómov ako J. S. Mill, ale samozrejme aj o posledné poznatky rozpracované či už v Londýne a či v Bratislave.

Dnes by sme mali zásadne trvať na tom, že nikto kto chce získať predstavu o tom, ako môžu politické kroky a prístupy ovplyvniť chod hospodárstva a aké opatrenia treba zvoliť nemôže sa vyhnúť štúdiu národohospodárskych vied. Bohužiaľ, dnes sa to rozmohlo, že ekonómia sa zatláča do kúta. Netýka sa to iba SR. Plne to patí v celej EÚ. Preto sa už 10 rokov boríme s krízou. Bez J. M. Keynesa sa neskončila ani prvá ani druhá svetová vojna! Hlboké poznatky, žiadajúce námahu, sa dnes nenosia. Koho zaujíma aké ťažké je odhaliť a formulovať ekonomický zákon pohybu modernej spoločnosti? Vládne bridkosť, britkosť a povrchnosť. Dokonca aj v stavebníctve nám padajú mosty a budovy.

Prof. J. Husár