Čo nás čaká – kam ideme?

Nadpis som si zvoli zato, že NR SR práve prerokováva programové vyhlásenie vlády.

Avšak pohľad na zasadnutie zanecháva v duši občana smutný pohľad na biedne hádky poslancov. Nemajú argumenty iba výpady. Hádajú sa ako malé deti na pieskovisku. To nech robia na pieskovisku ale nie v budove, ktorá má byť dôstojným miestom na rokovanie o vážnych problémoch ekonomiky štátu, jej budúcej perspektívy. Ľudia ich nevoli na to, by sa v NR SR hádali, ale aby odovzdali svoje vedomosti v prospech rozvoja krajiny.

Všetci sme pod vplyvom vládnej hospodárskej politiky, ale aj svojich osobných rozhodnutí. Žiaľ v programovom vyhlásení nie bežný občan, ale ani študovaný ekonóm sa nemá o čo oprieť, aby mohol voličovi ukázať bázu, na ktorej chce vláda stavať. Ba si dovolím povedať, že dnes nikto z nás nemôže byť zodpovedným voličom, či aspoň chápavým čitateľom dennej tlače bez základných ekonomkických znalostí. A kto z nás by si dovolil rysovať projekty budúcnosti (tým je programové vyhlásenie vlády) , v ktorej budeme žiť a pracovať my sami a naši potomci, bez základného chápania síl, ktoré dnes formujú náš ekonomický život (napr. aj príchod utečencov). A deje sa to. To úplne vypadlo v programovom vyhlásení. Svedčí o tom aj tento citát z vyhlásenia: „Vláda za účelom presnej identifikácie očakávaného príjmu do štátneho rozpočtu, pre riadenie verejných financií a najmä identifikovanie daňovej medzery, podporí implementáciu simulácie daňovej povinnosti na základe behaviorálnej analýzy ekonomického správania sa hospodárskeho subjektu.“ Neviem kto tomu porozumel. Ja nie. Kto z čitateľov vie, čo je daňová medzera? Veda definuje čo je medzera v dopyte.

Svoju úvahu podporím aj citátom z diela Živé myšlienky mŕtvych ekonómov od T. G. Buchholza: „Giganti národohospodárskej vedy v posledných dvesto rokoch boli ľuďmi, zaujímajúcimi sa o aktuálne politické otázky svojej doby. Študovali chod hospodárskeho života, aby mohli propagovať lepšiu hospodársku politiku. Avšak i napriek svojmu záujmu o politiku neboli nikdy politikmi, ani polemikmi, ale mysliteľmi, ktorí sa snažili presadiť svoje názory u svojich súčasníkov – vo vládach, ako aj v širokej verejnosti – prostredníctvom analýz a metódami dokazovania, ktoré by obstáli aj pred kritickým ohlasom odobornej debaty“. Vychádzajúc z programového vyhlásenia vlády môžem povedať, že dnes sme práve v ňom na to zabudli. Predsedovi vlády som napísal list, z ktorého citujem aspoň niekoľko viet:

„Vážený pán predseda,

vzhľadom na prípravu Programového vyhlásenia vlády si dovoľujem vysloviť požiadavku, aby obsahovalo niektoré závažné mšlienky, ktoré ďalej hlbšie špecifikujem.

A práve jednou z hlavných úloh dneška je zvýšiť opodstatnenosť hospodárskych rozhodnutí. Z toho následne plynú rastúce požiadavky na ekonomické informácie v oblasti tvorby hospodárskej politiky (napr. štátny rozpočet obyčajne uvádza iba hodnotu HDP, hodnotu infláciehodnotu nezamestnanosti); na sústavu ukazovateľov, na ich hodnovernosť, podrobnosť (nie iba agregované hodnoty), včasnosť atď. Pokladám za nevyhnutné, aby vo vyhlásení boli takéto formulácie: Vláda zabezpečí obohatenie makroekonomickej databázy pre konštrukciu a schválenie ŠR v NR SR, a to predovšetkým ukazovateľa HDP známymi makroekonomickými väzbami a vzťahmi jednotlivých zložiek tohto agregátu, ktoré umožňujú predovšetkým sledovať rovnováhu ekonomiky, vzťahov medzi HDP, hrubým národným produktom, netto národným produktom a národným príjmom, ako aj hodnotu HDP ako súčtu príjmov domácností, príjmov podnikov a prijmov vlády (viď príloha 1). Táto sústava tabuliek poskytne hlboký vhľad do útrob fungovania ekonomiky SR a umožní odhaliť problémy a odkryť ich príčiny.........................Vláda zabezpečí, aby NBS publikovala každoročne súvahu NBS a aj Tabuľku zdrojov a použitia monetárnej bázy (viď príloha 3) a anylýzu vplyvov zmeny štruktúry peňažných agregátov M1, M2 a M3 s ich vplyvom na úrokové miery, cenyinfláciu. Je priam smiešne, keď guvernér a viceguvernér NBS hovoria v TV o prognóze HDP a nezmestnanosti (to má robiť ŠÚ SR) a nešpecifikujú ciele monetárnej politiky, jej vplyv na správanie sa agregátov M1, M2 a M3, neprojektujú správanie sa peňažného multiplikátora (hlavne vzťah obeživa a vkladov) a nehovoria o vplývaní na dopyt a ponuku peňazí.“ Totiž práve kolobeh peňazí je dnes najväčším problémom. Čitateľ si nemusel všimnúť, že práve v programovom vyhlásení sa skoro nič nehovorí o monetárnej politike. A pritom je dobre zmnáme, že keď experti NBS robia rozhodnuia o monetárnej politike a úrokových mierach – žiaľ u nás ich úlohu už obmedzili -  opierajú sa o idey a zdôvodnenia, ktorých korene nájdeme už v devätnástom storočí u ekonómov ako J. S. Mill, ale samozrejme aj o posledné poznatky rozpracované či už v Londýne a či v Bratislave.

Dnes by sme mali zásadne trvať na tom, že nikto kto chce získať predstavu o tom, ako môžu politické kroky a prístupy ovplyvniť chod hospodárstva a aké opatrenia treba zvoliť nemôže sa vyhnúť štúdiu národohospodárskych vied. Bohužiaľ, dnes sa to rozmohlo, že ekonómia sa zatláča do kúta. Netýka sa to iba SR. Plne to patí v celej EÚ. Preto sa už 10 rokov boríme s krízou. Bez J. M. Keynesa sa neskončila ani prvá ani druhá svetová vojna! Hlboké poznatky, žiadajúce námahu, sa dnes nenosia. Koho zaujíma aké ťažké je odhaliť a formulovať ekonomický zákon pohybu modernej spoločnosti? Vládne bridkosť, britkosť a povrchnosť. Dokonca aj v stavebníctve nám padajú mosty a budovy.

Prof. J. Husár

 

 

 

Európa na rázcestí ...

Ukradnuté kosovo


náhodný výber článkov

Naberať hrsťami

Zvolil som si nadpis, ktorým chcem naznačiť, že Slováci vo svojej histórii viackrát zažili, že plody ich práce užíval ten, čo nemal.

Slovanské esperanto

Že vedieť po slovensky sa oplatí, o tom som sa presvedčil na vlastných skúsenostiach. Bol som dlhšiu dobu v Petrohrade na doškoľovaní s kolegami, ktorí mali vysokoškolské vzdelanie.