Z osudov slovenských geografických názvov (7)

Kde sa nachádza vodný tok Dolná?

V príspevku je prezentovaná možnosť využitia veľkomierkovej (podrobnej) mapy s detailne a precízne spracovanou názvoslovnou zložkou pri skúmaní a vyhľadávaní presnejšej lokalizácie písomne doložených a v stredoveku zaniknutých, pustých historických sídelných aj nesídelných objektov, ktorých lokalizácia nie je dostatočne presne známa.

Predmetom nášho záujmu je popis lokalizácie geografického objektu z územia Slovenska, ktorého presné umiestenie až do roka 2010 nebolo známe: vodného toku Dolná. Lokalizácia geografického objektu bola skúmaná na základe analýzy historických dokladov s výskytom jeho názvu a konfrontácie týchto dokladov s mapovou dokumentáciou obsahujúcou aj názvoslovnú zložku. K presnej lokalizácii vodných tokov zásadným spôsobom prispela pôvodná katastrálna mapa z roka 1886.

Dochovaná latinsky písaná listina z roka 1262 (Bakács, I.: Hont Vármegye Mohács előtt. Budapest, Akadémiai kiadó 1971, s. 124) rieši spor medzi poddanými Ostrihomského arcibiskupstva a poddanými Dömöšského prepoštstva (Dömös je obec východo-juhovýchodne od Ostrihoma v Komárňanskej župe v Maďarsku) o rybolov v Dunaji, o pozemky a o lesy. Podstatou listiny bola konkretizácia rozhraničenia územia vrátane lesov a v tej súvislosti, pochopiteľne, listina v latinskom texte obsiahla aj viacero geografických názvov v miestnych ľudových jazykoch a medzi nimi aj geografické názvy štyroch vodných tokov v okolí Chľaby (dnes obec okres Nové Zámky). Pre naše úvahy je dôležitý geografický názov vodného toku  dolnapatakateu, ktorý sa až do roka 2010 nepodarilo rozkódovať, lokalizovať. Ortvay v diele „Magyarország régi vízrajza, 1882“ (Starý vodopis Uhorska) priradil vodný tok dolnapatakateu z listiny k vodnému toku s názvom Mária-Nosterský potok (Mária Nosztra je obec severo-severovýchodne od Szobu v Peštianskej župe v dnešnom Maďarsku) a to na základe toho, že na tomto potoku je vraj Dolný mlyn. Šmilauer [1, Nr. 561, s. 162 a 374] tento Ortvayov postup označil ako „určenie bez vážneho dôvodu“; zároveň Šmilauer uvádza, že on sám tento vodný tok (ani ďalšie tri vodné toky obsiahnuté v listine) v okolí Chľaby nedokáže presne lokalizovať. Ortvayovo stotožnenie v listine spomínaného Dolného potoka, resp. potoka Dolná, s Mária-Nosterským potokom bolo od samého začiatku odmietnuté. Stanislav v [2, s. 287] uvádza: „Tak aj pri Helembe (rozumej dnešná Chľaba) sa spomína Dolnapatakateu; zrejme sa teda potok volal Dolný potok a jeho ústie sa označuje slovom „–.“ Majtán v [3, s. 24] uvádza: „+Dolný potok – dnes nelokalizovaný tok pri obci Chľaba“ s dokladmi: 1262 Dolnapatakatew.

Prvý komponent z názvu dolnapatakateu znamená dobovú miestnu slovenskú výslovnosť potoka dolná, ktorú prebralo aj prisídlené maďarské obyvateľstvo a koncový komponent tew (v súčasnej maďarskej ortografii = tő) znamená dobovú miestnu maďarskú výslovnosť slova  s významom „ústie“. Prostredný komponent patak je pôvodom slovenské apelatívum  potok prebraté do maďarčiny a podľa zákonitostí preberania slov zo slovenčiny modifikované do podoby patak. Čiže záznam názvu dolnapatakatew v predmetnej listine znamená „ústie potoka Dolná“.

Úloha bola skoncentrovaná na presnú lokalizáciu vodného toku známeho z historického listinného dokumentu v roku 1262 označeného ako dolnapatakateu niekde v dolnej časti povodia rieky Ipeľ v oblasti obce Chľaba. Na začiatku pátrania po stope, ktorá by pomohla lokalizovať polohu tohto neznámeho vodného toku, sme predpokladali, že jeho pôvodný slovenský názov Dolná (voda) prešiel týmto vývojom: slovenčina Dolná (voda) → slovenčina Dolná → maďarčina Dóna → slovenčina Dona. V procese preberania slovenských slov so slabikou obsahujúcou hlásky -ol a -el do maďarčiny sa podľa zákonitostí maďarčiny systematicky táto kombinácia hlások transformovala na -ó/-o alebo na -e: Molnos Monos, Holboká Hoboka, Kostolnica Kosztonca (zaniknutá samota, dnes pole, v obci Vinica v okrese Veľký Krtíš [2, s. 298]), Olšava Ósva, Olša Ócsa (obec v Maďarsku, južne od Budapešti), Miskolc (mesto v Maďarsku) → maďarsky nárečovo MiskócSelce Szőce (obec v okrese Veľký Krtíš), Kalava Kava (mestská časť Komárna), Kalava Káva (obec v Maďarsku pri Galge), KoltovKótó (dolina v Maďarsku pri Gyöngyösi) a podobne aj Dolná Dóna. Spätné prevzatie maďarského názvu Dóna do slovenčiny po spätnom posune slovensko-maďarskej etnickej hranice prebehlo bez prirodzenej úpravy do podoby Dolná, lebo v čase spätného prevzatia bol už názov pre slovenského používateľa zrejme nejasný. [4]

Ďalšie pátranie sa sústredilo na hľadanie geografického názvu s podobou Dóna/ Dona v množine vyše 120 000 slovenských geografických názvov, ktoré boli k dispozícii. Z tejto množiny štandardizovaných geografických názvov na Slovensku boli vyexcerpované iba v dvoch oblastiach názvy s podobou Dóna/Dona [5], [6] a [7]. Hneď na začiatku sme vylúčili geografické objekty s týmto názvom v oblasti obcí Širkovce, Jesenské a Chrámec v okrese Rimavská Sobota (pole, horský chrbát a samota) pre ich veľkú vzdialenosť od Chľaby. Podľa Stanislava [2, s. 355] pôvod týchto názvov súvisí s osobným menom Donát; s týmto výkladom sa nestotožňujeme, aj tu je pravdepodobnejší výklad zo slova dolná.

Kladný výsledok priniesol druhý štandardizovaný geografický názov Dona (vodný tok, katastrálne územie Chľaba). Ide o 3,3 km dlhý vodný tok, prameniaci v nadmorskej výške približne 212 m, stekajúci z Burdova cez západnú časť intravilánu Chľaby a ústiaci priamo do Dunaja povyše ústia Ipľa do Dunaja. Dnes je vzdialenosť medzi ústím vodného toku Dolná a nižšie položeným ústím rieky Ipeľ do Dunaja cca 2,5 km. Zrejme táto skutočnosť zapríčinila, že v publikácii [3] bol tento vodný tok (v dokumente z roku 1262 spomínaný Dolnapatakateu) klasifikovaný ako v súčasnosti neznámy, lebo dnes neústi do Ipľa. Či v 13. storočí alebo ešte skôr ústil do Ipľa a nie priamo do Dunaja, je vecou ďalšieho historickohydrologického výskumu. Katastrálna mapa katastrálneho územia Chľaba v mierke 1 : 2880 z roku 1886 uvádza názov tohto vodného toku v podobe Dóna patak. V tesnom susedstve vodného toku leží aj les s neštandardizovaným názvom Dóna oldal (maďarsky oldal = slovensky strana, bok). V rámci procesu štandardizácie geografických názvov bol názov vodného toku v roku 1978 štandardizovaný do podoby Dona. Aj na podklade podrobného prieskumu dokumentovaných mapových fondov, najmä pôvodných katastrálnych máp, bolo konštatované bez pochybností, že vodný tok Dona v katastrálnom území Chľaba je identický s vodným tokom Dolnapatakateu spomínaným v historickom písomnom doklade z roka 1262. Na základe toho na rokovanie odborného poradného orgánu názvoslovnej autority bol predložený návrh na zmenu už štandardizovaného geografického názvu vodného toku v podobe Dona do podoby Dolná a teda na revitalizáciu tohto názvu dochovaného z roka 1262. V zmysle platných zásad na štandardizáciu geografických názvov, na základe predchádzajúceho jednohlasného odporúčania poradného orgánu - Názvoslovnej komisie Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, názvoslovná autorita rozhodnutím v roku 2010 [7], [8]  novo štandardizovala názov tohto vodného toku do podoby Dolná. Touto štandardizáciou sa revitalizovala pôvodná slovenská podoba názvu vodného toku potvrdená analýzou historického písomného dokladu. Zároveň bolo odporučené v druhom vydaní publikácie [3]   k názvu vodného toku Dolný potok uviesť poznámku, že ide o známy vodný tok so štandardizovaným názvom Dolná, ktorý sa v Chľabe vlieva priamo do Dunaja.

Úloha pôvodného katastrálneho diela s precízne spracovanou názvoslovnou zložkou mapy je nenahraditeľná a nedostatočne docenená. Archivované pôvodné katastrálne mapy s podrobne spracovaným názvoslovím sú podnetné v tom, že ponúkajú možnosť využitia pri skúmaní a vyhľadávaní presnejšej lokalizácie písomne doložených a v stredoveku zaniknutých, pustých historických sídelných, ako aj nesídelných objektov, ktorých lokalizácia nie je dostatočne presne známa. [4]

Imrich Horňanský

 

LITERATÚRA:

[1] ŠMILAUER, Vladimír: Vodopis starého Slovenska. Nákladem Učené společnosti Šafaříkovy v Bratislavě. Praha a Bratislava 1932. 564 s.

[2] STANISLAV, Ján: Slovenský juh v stredoveku I. Bratislava, Národné literárne centrum – Dom slovenskej literatúry 1999. 485 s. ISBN 80-88878-49-7.

[3] MAJTÁN, Milan a ŽIGO, Pavol: Hydronymia povodia Ipľa. Bratislava, Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV a Filozofická fakulta UK 1999. 116 s. ISBN 80-88870-12-7.

[4]  HORŇANSKÝ, Imrich: Spresnenie lokalizácie vodných tokov PlazovDolná s využitím pôvodných katastrálnych máp. Geodetický a kartografický obzor, Praha, ročník 59/101, 2013, č. 10, s. 266 - 270. ISSN 1805-7446. http://www.egako.eu

[5]  HORŇANSKÝ, Imrich:  Geografické názvy z územia Slovenska v reflexii slovensko-maďarských vzťahov S. 54-91. In: Zborník z konferencie „Slováci a ich národné bytie v Európe (Maďarizácia)“, Bratislava, 15.5.2010. 224 s.

[6] Geografické názvoslovné zoznamy OSN Slovenskej republiky. Bratislava, Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky 1983 – 1994.

 

[7] HORŇANSKÝ, Imrich: Druhý významný projekt štandardizácie geografického názvoslovia realizovaný. In:  Kultúra slova, 1995, roč. 29, č. 2, s. 78 – 83. ISBN 0023-5202.

[8] Rozhodnutie Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. P-6813/2010 zo dňa 16.11.2010 o štandardizácii 114 názvov vodných tokov, vodných nádrží a prameňov z územia SR, Príloha č. 2.

 

 

 

Európa na rázcestí ...

Ukradnuté kosovo


náhodný výber článkov

Naberať hrsťami

Zvolil som si nadpis, ktorým chcem naznačiť, že Slováci vo svojej histórii viackrát zažili, že plody ich práce užíval ten, čo nemal.

Neznáma ruská pomoc Slovákom

Slovenská verejnosť dnes ani netuší o finančnej pomoci Rusov slovenskému národu v časoch najtvrdšej maďarizácie na sklonku 19. storočia.

Naše vzdelávacie tradície

Veľmi staré sú naše vzdelávacie tradície. Koncertom na Bratislavskom hrade 13. júna 2017 si Štátny pedagogický ústav pripomenul 70. výročie svojho vzniku.