Z osudov slovenských geografických názvov (7)

Kde sa nachádza vodný tok Dolná?

V príspevku je prezentovaná možnosť využitia veľkomierkovej (podrobnej) mapy s detailne a precízne spracovanou názvoslovnou zložkou pri skúmaní a vyhľadávaní presnejšej lokalizácie písomne doložených a v stredoveku zaniknutých, pustých historických sídelných aj nesídelných objektov, ktorých lokalizácia nie je dostatočne presne známa.

Predmetom nášho záujmu je popis lokalizácie geografického objektu z územia Slovenska, ktorého presné umiestenie až do roka 2010 nebolo známe: vodného toku Dolná. Lokalizácia geografického objektu bola skúmaná na základe analýzy historických dokladov s výskytom jeho názvu a konfrontácie týchto dokladov s mapovou dokumentáciou obsahujúcou aj názvoslovnú zložku. K presnej lokalizácii vodných tokov zásadným spôsobom prispela pôvodná katastrálna mapa z roka 1886.

Dochovaná latinsky písaná listina z roka 1262 (Bakács, I.: Hont Vármegye Mohács előtt. Budapest, Akadémiai kiadó 1971, s. 124) rieši spor medzi poddanými Ostrihomského arcibiskupstva a poddanými Dömöšského prepoštstva (Dömös je obec východo-juhovýchodne od Ostrihoma v Komárňanskej župe v Maďarsku) o rybolov v Dunaji, o pozemky a o lesy. Podstatou listiny bola konkretizácia rozhraničenia územia vrátane lesov a v tej súvislosti, pochopiteľne, listina v latinskom texte obsiahla aj viacero geografických názvov v miestnych ľudových jazykoch a medzi nimi aj geografické názvy štyroch vodných tokov v okolí Chľaby (dnes obec okres Nové Zámky). Pre naše úvahy je dôležitý geografický názov vodného toku  dolnapatakateu, ktorý sa až do roka 2010 nepodarilo rozkódovať, lokalizovať. Ortvay v diele „Magyarország régi vízrajza, 1882“ (Starý vodopis Uhorska) priradil vodný tok dolnapatakateu z listiny k vodnému toku s názvom Mária-Nosterský potok (Mária Nosztra je obec severo-severovýchodne od Szobu v Peštianskej župe v dnešnom Maďarsku) a to na základe toho, že na tomto potoku je vraj Dolný mlyn. Šmilauer [1, Nr. 561, s. 162 a 374] tento Ortvayov postup označil ako „určenie bez vážneho dôvodu“; zároveň Šmilauer uvádza, že on sám tento vodný tok (ani ďalšie tri vodné toky obsiahnuté v listine) v okolí Chľaby nedokáže presne lokalizovať. Ortvayovo stotožnenie v listine spomínaného Dolného potoka, resp. potoka Dolná, s Mária-Nosterským potokom bolo od samého začiatku odmietnuté. Stanislav v [2, s. 287] uvádza: „Tak aj pri Helembe (rozumej dnešná Chľaba) sa spomína Dolnapatakateu; zrejme sa teda potok volal Dolný potok a jeho ústie sa označuje slovom „–.“ Majtán v [3, s. 24] uvádza: „+Dolný potok – dnes nelokalizovaný tok pri obci Chľaba“ s dokladmi: 1262 Dolnapatakatew.

Prvý komponent z názvu dolnapatakateu znamená dobovú miestnu slovenskú výslovnosť potoka dolná, ktorú prebralo aj prisídlené maďarské obyvateľstvo a koncový komponent tew (v súčasnej maďarskej ortografii = tő) znamená dobovú miestnu maďarskú výslovnosť slova  s významom „ústie“. Prostredný komponent patak je pôvodom slovenské apelatívum  potok prebraté do maďarčiny a podľa zákonitostí preberania slov zo slovenčiny modifikované do podoby patak. Čiže záznam názvu dolnapatakatew v predmetnej listine znamená „ústie potoka Dolná“.

Úloha bola skoncentrovaná na presnú lokalizáciu vodného toku známeho z historického listinného dokumentu v roku 1262 označeného ako dolnapatakateu niekde v dolnej časti povodia rieky Ipeľ v oblasti obce Chľaba. Na začiatku pátrania po stope, ktorá by pomohla lokalizovať polohu tohto neznámeho vodného toku, sme predpokladali, že jeho pôvodný slovenský názov Dolná (voda) prešiel týmto vývojom: slovenčina Dolná (voda) → slovenčina Dolná → maďarčina Dóna → slovenčina Dona. V procese preberania slovenských slov so slabikou obsahujúcou hlásky -ol a -el do maďarčiny sa podľa zákonitostí maďarčiny systematicky táto kombinácia hlások transformovala na -ó/-o alebo na -e: Molnos Monos, Holboká Hoboka, Kostolnica Kosztonca (zaniknutá samota, dnes pole, v obci Vinica v okrese Veľký Krtíš [2, s. 298]), Olšava Ósva, Olša Ócsa (obec v Maďarsku, južne od Budapešti), Miskolc (mesto v Maďarsku) → maďarsky nárečovo MiskócSelce Szőce (obec v okrese Veľký Krtíš), Kalava Kava (mestská časť Komárna), Kalava Káva (obec v Maďarsku pri Galge), KoltovKótó (dolina v Maďarsku pri Gyöngyösi) a podobne aj Dolná Dóna. Spätné prevzatie maďarského názvu Dóna do slovenčiny po spätnom posune slovensko-maďarskej etnickej hranice prebehlo bez prirodzenej úpravy do podoby Dolná, lebo v čase spätného prevzatia bol už názov pre slovenského používateľa zrejme nejasný. [4]

Ďalšie pátranie sa sústredilo na hľadanie geografického názvu s podobou Dóna/ Dona v množine vyše 120 000 slovenských geografických názvov, ktoré boli k dispozícii. Z tejto množiny štandardizovaných geografických názvov na Slovensku boli vyexcerpované iba v dvoch oblastiach názvy s podobou Dóna/Dona [5], [6] a [7]. Hneď na začiatku sme vylúčili geografické objekty s týmto názvom v oblasti obcí Širkovce, Jesenské a Chrámec v okrese Rimavská Sobota (pole, horský chrbát a samota) pre ich veľkú vzdialenosť od Chľaby. Podľa Stanislava [2, s. 355] pôvod týchto názvov súvisí s osobným menom Donát; s týmto výkladom sa nestotožňujeme, aj tu je pravdepodobnejší výklad zo slova dolná.

Kladný výsledok priniesol druhý štandardizovaný geografický názov Dona (vodný tok, katastrálne územie Chľaba). Ide o 3,3 km dlhý vodný tok, prameniaci v nadmorskej výške približne 212 m, stekajúci z Burdova cez západnú časť intravilánu Chľaby a ústiaci priamo do Dunaja povyše ústia Ipľa do Dunaja. Dnes je vzdialenosť medzi ústím vodného toku Dolná a nižšie položeným ústím rieky Ipeľ do Dunaja cca 2,5 km. Zrejme táto skutočnosť zapríčinila, že v publikácii [3] bol tento vodný tok (v dokumente z roku 1262 spomínaný Dolnapatakateu) klasifikovaný ako v súčasnosti neznámy, lebo dnes neústi do Ipľa. Či v 13. storočí alebo ešte skôr ústil do Ipľa a nie priamo do Dunaja, je vecou ďalšieho historickohydrologického výskumu. Katastrálna mapa katastrálneho územia Chľaba v mierke 1 : 2880 z roku 1886 uvádza názov tohto vodného toku v podobe Dóna patak. V tesnom susedstve vodného toku leží aj les s neštandardizovaným názvom Dóna oldal (maďarsky oldal = slovensky strana, bok). V rámci procesu štandardizácie geografických názvov bol názov vodného toku v roku 1978 štandardizovaný do podoby Dona. Aj na podklade podrobného prieskumu dokumentovaných mapových fondov, najmä pôvodných katastrálnych máp, bolo konštatované bez pochybností, že vodný tok Dona v katastrálnom území Chľaba je identický s vodným tokom Dolnapatakateu spomínaným v historickom písomnom doklade z roka 1262. Na základe toho na rokovanie odborného poradného orgánu názvoslovnej autority bol predložený návrh na zmenu už štandardizovaného geografického názvu vodného toku v podobe Dona do podoby Dolná a teda na revitalizáciu tohto názvu dochovaného z roka 1262. V zmysle platných zásad na štandardizáciu geografických názvov, na základe predchádzajúceho jednohlasného odporúčania poradného orgánu - Názvoslovnej komisie Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, názvoslovná autorita rozhodnutím v roku 2010 [7], [8]  novo štandardizovala názov tohto vodného toku do podoby Dolná. Touto štandardizáciou sa revitalizovala pôvodná slovenská podoba názvu vodného toku potvrdená analýzou historického písomného dokladu. Zároveň bolo odporučené v druhom vydaní publikácie [3]   k názvu vodného toku Dolný potok uviesť poznámku, že ide o známy vodný tok so štandardizovaným názvom Dolná, ktorý sa v Chľabe vlieva priamo do Dunaja.

Úloha pôvodného katastrálneho diela s precízne spracovanou názvoslovnou zložkou mapy je nenahraditeľná a nedostatočne docenená. Archivované pôvodné katastrálne mapy s podrobne spracovaným názvoslovím sú podnetné v tom, že ponúkajú možnosť využitia pri skúmaní a vyhľadávaní presnejšej lokalizácie písomne doložených a v stredoveku zaniknutých, pustých historických sídelných, ako aj nesídelných objektov, ktorých lokalizácia nie je dostatočne presne známa. [4]

Imrich Horňanský

 

LITERATÚRA:

[1] ŠMILAUER, Vladimír: Vodopis starého Slovenska. Nákladem Učené společnosti Šafaříkovy v Bratislavě. Praha a Bratislava 1932. 564 s.

[2] STANISLAV, Ján: Slovenský juh v stredoveku I. Bratislava, Národné literárne centrum – Dom slovenskej literatúry 1999. 485 s. ISBN 80-88878-49-7.

[3] MAJTÁN, Milan a ŽIGO, Pavol: Hydronymia povodia Ipľa. Bratislava, Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV a Filozofická fakulta UK 1999. 116 s. ISBN 80-88870-12-7.

[4]  HORŇANSKÝ, Imrich: Spresnenie lokalizácie vodných tokov PlazovDolná s využitím pôvodných katastrálnych máp. Geodetický a kartografický obzor, Praha, ročník 59/101, 2013, č. 10, s. 266 - 270. ISSN 1805-7446. http://www.egako.eu

[5]  HORŇANSKÝ, Imrich:  Geografické názvy z územia Slovenska v reflexii slovensko-maďarských vzťahov S. 54-91. In: Zborník z konferencie „Slováci a ich národné bytie v Európe (Maďarizácia)“, Bratislava, 15.5.2010. 224 s.

[6] Geografické názvoslovné zoznamy OSN Slovenskej republiky. Bratislava, Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky 1983 – 1994.

 

[7] HORŇANSKÝ, Imrich: Druhý významný projekt štandardizácie geografického názvoslovia realizovaný. In:  Kultúra slova, 1995, roč. 29, č. 2, s. 78 – 83. ISBN 0023-5202.

[8] Rozhodnutie Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. P-6813/2010 zo dňa 16.11.2010 o štandardizácii 114 názvov vodných tokov, vodných nádrží a prameňov z územia SR, Príloha č. 2.

 

 

 

Európa na rázcestí ...

Ukradnuté kosovo

náhodný výber článkov

Skladateľ alebo básnik

Pozrite si reportáž o obnovení Medzinárodnej speváckej súťaže Mikuláša Schneidera-Trnavského.

Peniaze amerických Slovákov

Americkí Slováci významne prispeli k oslobodeniu Slovenska na konci prvej svetovej vojny.

Východná Európa je zavalená nekvalitnými potravinami

Na problém s potravinami upozornilo ako prvé Slovensko. Testy preukázali, že sa na Slovensku predávajú nekvalitnejšie potraviny ako na západe.