Ako sa vyvíjal názov Bratislavy

Dnešné meno hlavného mesta Slovenska vychádza z pomenovania, ktoré sa v rôznych podobách uvádzalo v historických dokumentoch pochádzajúcich z najranejších dôb existencie tunajšieho sídla.

Prvé známe pomenovanie Brezalauspurch uvádzané v Soľnohradských letopisoch pochádza z roku 907. V ďalších záznamoch sa meno menilo, napr. v dokumente Henri-Manni Augiensis Chronicon z roku 1042 sa spomína pomenovanie Brezezburg, v tzv. Altaišských análoch z r. 1052 Preslavvaspurch, v roku 1108 Bresburg, z čoho vzniklo dnešné nemecké pomenovanie Pressburg.

Všetky tieto názvy majú svoj pôvod v osobnom mene slovanského zakladateľa alebo majiteľa hradiska na vyvýšenine nad Dunajom. Podľa niektorých bádateľov toto meno bolo Braslav, resp. Preslav. Vo veľkomoravskom období sa stretávame s dvoma nositeľmi tohto mena. Prvým bolo chorvátske knieža, Koceľov nástupca v Panónii, druhým istý pútnik zapísaný v tzv. Evangeliarum Cividalense. Keďže prvý spomínaný spravoval iba dolnú Panóniu, do ktorej Bratislava nepatrila, do úvahy pripadá druhý menovaný. Predpokladá sa, že mohol byť členom významnej staroslovenskej veľmožskej rodiny, a ako takému mu mohol patriť hrad, t. j. BreslavgradBreslavov hrad.

Nemecký historik Aventinus uvádza pomenovanie Wratisslaburgium, podľa istého Vratislava, ktorý dal hrad opraviť v roku 805. Koreňový základ tohto pomenovania, z ktorého vychádzalo i označenie nápisom RESLAVA CIV na minciach, razených v 11. storočí, predznamenáva dnešné pomenovanie mesta.

Iné pomenovanie sa objavilo o storočie neskôr. Castrum Bosan, niekde ako Bassan alebo Possen, neskôr zmenené na PosonPosonium, dalo zrejme vzniknúť maďarskej forme mena Pozsony.

Súčasný názov sa ujal až pred polovicou 19. storočia zásluhou štúrovcov.

Zoznam známych historických názvov Bratislavy:

  • 805/807 (približne): Uratislaburgium / WratisslaburgiumPisonium (po latinsky) (podľa Aventina dalo roku 805/807 moravské knieža menom Uratislaus (čiže Vratislav) postaviť na mieste zničenej rímskej hraničnej pevnosti Pisonium mesto, ktoré nieslo meno po svojom zakladateľovi, čiže Uratislaburgium).
  • okolo 850Istropolis (z gréčtiny, názov pochádza z čias christianizácie a používal ho neskôr Matej Korvín)
  • 9. storočieBraslavъ (rekonštruovaná stredoveká staroslovenská forma podľa staroslovenského kniežaťa Braslava; pozri rok 907) polovica 10. storočia (?): *Božänjь (rekonštruovaná stredoveká staroslovenská forma podľa staroslovenského kniežaťa Božana;)
  • 907 Brezalauspurc (prvý doložený súdobý názov; v Salzburských análoch (Annales Juvavenses maximi); podľa starších prameňov vznikol názov podľa Braslava (pozri vyššie), podľa novších prameňov však má názov pôvod od Predslava, zrejme tretieho syna Svätoplukovho ; v tejto súvislosti si treba uvedomiť, že sa v rakúskych a bavorských menách písmená P a B často zamieňali), Braslavespurch (podľa Aventina podľa Annales Juvavenses), Pressalauspurch
  • po 1001Preslav(v)a Civitas (po latinsky Hrad Preslava/Bratislava) (tento názov bol donedávna chybne uvádzaný ako „Breslava Civitas“, na nedávno nájdených minciach však jasne vidieť formu Preslavva Civitas )
  • 10011052114211721194Poson (tento názov je zrejme odvodený od staroslovenského kniežaťa Božana, názov sa používal tiež v 13. a 14. storočí)
  • 1042Brezesburg (alebo Prezesburg), Brecisburg
  • 1045Bosenburg
  • 1048Brecesburg
  • 1052Brezisburg, Brezzizburch, Breisburg, Bresburc, Preslawaspurch
  • 1098Prespurch, Brespurg
  • 110711091146Bosan
  • 1108Preburch, Bosania, Prespurch, Bresburch, Bresburg, Prespuerch, Brespurg, Posonia, Possen 1109Presburch
  • 1143Bosonium
  • 1147Prespurch
  • 1151 a 1163/4Posonium (po latinsky, pôvod ako vyššie uvedený názov Poson)
  • 1189Bosonium, Brezburc, Bosonium quod Prespurc teutonice nuncupatur, Brisburc, Posonium
  • 1197Posony (maďarská forma)
  • 12. storočieBassan (alebo Massan) (arabský text)
  • 1217Posonia
  • neskôr:
  • po nemeckyPreßburg( storočie)/Presburg (16. storočie)/Pressburg (1786), Presburh (1773), v 20. storočí Preßburg, podľa nového nemeckého pravopisu od roku 1998 Pressburg
  • po gréckyIstropolis(1465, znamená "Mesto na Dunaji")
  • po latinskyPosonium(pozri rok 1151); v Aventinových Análoch Bavorov zo zač. 16. stor. (porov. vyššie rok 805) sú k udalostiam zač. 9. stor. uvedené rovnocenné tvary Pisonium a Vratissolaoburgium(podľa iného vydania Pisonium a Vratislaburgium [začiatočné V možno v tomto texte čítať aj ako U], podľa iného vydania Pisonium a Wratislaburgium) a k udalostiam roku 907 je uvedený tvar (v akuzatíve) Vratizolaum alebo Vratislauiam [2].
  • po maďarskyPosony(v roku 1773 ešte používané), Pozsony (1808)
  • po slovenskyPressporek(1773)/PrešporekPresspurek/PrešpurekPrešporok a pod. (používané neskôr; tieto formy sú odvodené z nemeckej formy), Požúň a pod. (odvodené z maďarskej formy)
  • po českyPresspurk/PrešpurkPresspurek/Prešpurek
  • po poľskyPożońPreszburg
  • po francúzskyPressbourg, neskôr Presbourg, pozri napr. ulica „Rue de Presbourg“ v centre Paríža
  • po anglickyPressburg (h), Pressborough, pozri napr. „Pressburg Street“ na juhozápade Londýna
  • v rokoch 1830až 1840 používali prívrženci Ľudovíta Štúra nasledovné formy: Břetislav, neskôr: Břetislava, po kodifikácii novej slovenčiny roku 1843 Braťislava (nad Dunajom); prípadne Tatranská Vratislava (pozri 805). Formu Břetislav (a) v roku 1837 zaviedol Pavel Jozef Šafárik (vo svojom diele Slovanské starožitnosti), v historickom názve Brecisburg (1042) videl slovanskú formu Bracislaw/Brecislaw a mylne predpokladal, že mesto založil český kráľ Břetislav I. V druhej polovici 19. storočia sa tvar Bratislava prestal používať, ojedinele sa však vyskytol tvar Břetislava
  • koncom 1918: prechodne Wilsonovo mesto(podľa amerického prezidenta Wilsona). Niektoré pramene však uvádzajú, že tento názov používali výlučne česko-slovenské légie v Taliansku začiatkom roku1919 na svojich mapách.
  • február– 6. marec 1919Bratislav (oficiálny názov), inšpirovaný Štúrovcami, resp. Šafárikom, v marci jazykovo upravený, keďže koncovka -av má český pôvod, porov. napr. Břeclav), podľa ojedinelých názorov bolo meno odvodené nezávisle od Štúrovcov a Šafárika zo slovanskej formy Braslavъ, podľa iných (ešte zriedkavejších) názorov názov vytvoril americký prezident Wilson)
  • od  marca1919Bratislava (oficiálny názov) – úprava koncovky oživila štúrovský názov z roku 1843, s prihliadnutím na reformu písania Martina Hattalu (1851)

Slovenské slovo

Spracované podľa Wikipédie

Európa na rázcestí ...

Ukradnuté kosovo

náhodný výber článkov

Kto je konšpirátor?

Médiá hlavného prúdu typu SME, Denník N, Markíza a iné označujú alternatívne médiá typu Hlavné správy, Slobodný vysielač, Zem a vek a iné, ich čitateľov a publicistov za rozširovateľov konšpiračných teórií.

Misia solúnskych bratov a pyxida z Čiernych Kľačian

„Zaradoval sa cisár a velebil boha aj so svojim radcami a poslal ho s mnohými darmi a napísal Rastislavovi takéto písmo: Boh, ktorý prikazuje každému dospieť k poznaniu pravdy.... videl tvoju vieru a horlivosť, učinil aj teraz, za našich čias to, čo odprvu nebývalo, ale iba v prvé roky a zjavil písmená pre jazyk váš, aby ste sa aj vy pripočítali k národom veľkým, ktorí boha slávia rodným jazykom a tak sme ti poslali toho, komu ich zjavil, muža vzácneho a pravoverného, učeného veľmi a filozofa“.

Poslovia zla

Poznámka na úvod:  Keď hovorím my, myslím nie len my na Slovensku, ale my EÚ. Keď píšem „novinári“, nemyslím tým iba slovenských, ale európskych.