Ústava Slovenskej republiky – základ ústavného vývoja štátu

Predovšetkým sa patrí poďakovať organizátorom konferencie za šancu pripomenúť si nielen udalosti súvisiace s prijímaním ústavy, ale aj podmienky v ktorých vznikala. Ani jedno ustanovenie ústavy nebolo prijímané bez diskusie, bez kompromisov a bez hľadania spoločného konsenzu. Napriek tomu sa podľa hodnotenia vtedajších zahraničných expertov podarilo vytvoriť text, ktorý zabezpečoval pre Slovensko také usporiadanie štátnych inštitúcií, ktoré umožňovali v pokoji riadiť novovznikajúci štát.

  Prijatie Ústavy SR bolo je a zostane dejinnou udalosťou vývoja moderného štátu. Jej okrúhle výročie nás nutne vedie k uvedomeniu si , že náš spoločenský život  sa  riadi základnými právnymi inštitútmi úplne iného právneho charakteru a iného  právneho poriadku, ako platil pred osamostatnením SR. Možno konštatovať, že uplynulo dvadsať zložitých rokov, v ktorých sa pod vplyvom nových výziev doby objavovali  diskusie o tom, čo je potrebné urobiť pre budúcnosť, aby sa nový  právny poriadok založený na ústavných zásadách nového typu stal nielen generátorom nových trendov, ale aj základným predpokladom stabilného vývoja. 

Staré indické príslovie hovorí: keď nevieš kam kráčaš, obzri sa odkiaľ prichádzaš. V uvedenom kontexte si nemožno nepripomenúť okolnosti za ktorých sa jednotlivé zmeny uskutočňovali. Nie je možné opomenúť, že aj právne vzťahy a vznik ústavnoprávneho rámca fungovania tejto republiky má svoj vývoj a vždy v čase keď sa zamýšľame ako ďalej je potrebné, aby sme vedeli z čoho sa formoval náš nový ústavný a naň naväzujúci právny systém. Základom budovania vnútroštátneho právneho poriadku sa stala naša ústava.

 Ústava každého štátu je nielen čisto právnym predpisom, ale často býva označovaná ako základný politicko-právny dokument. Preto jej tvorba musí reflektovať existujúcu spoločenskú situáciu. Charakteristickými znakmi doby, kedy sa písali a neskoršie v zákonodarnom zbore prijímali  texty Ústavy Slovenskej republiky boli nasledujúce skutočnosti: rozpadajúci sa federatívny štát, nevyprofilovaná politická scéna, zložité ekonomické pomery a euro integračné ambície Slovenska. Predstavitelia politických strán v tom čase boli viac zamestnaní naznačenými problémami a zrejme preto podceňovali ústavnoprávne problémy a otvorené otázky. Svedčí o tom i celkovo deväť narýchlo napísaných variant ústavných zákonov, ktoré reagovali najmä na politické podmienky tejto doby. V nich sme mohli nájsť viaceré konkrétne návrhy na formu vlády, čo sa prejavovalo aj v rôznom chápaní postavenia jednotlivých ústavných orgánov a malo odraz v ich kompetencii i vo vzájomných vzťahoch. Posilnená kooperácia medzi zákonodarnou a výkonnou mocou viedla k tomu, že niektorí navrhovali, aby sa v novom texte ústavy uplatňoval viac prezidentský režim, či niektoré variácie parlamentarizmu ako napr. kancelársky režim. Nemožno opomenúť ani skutočnosť, že o návrhoch téz ústavy sa uskutočnila celonárodná diskusia. Politická elita v uplynulých rokoch žila v ilúzií, že transformácia spoločnosti je iba technickou úlohou k splneniu ktorej postačí uskutočniť niekoľko rýchlych makroekonomických operácií, ktoré budú „prikryté“ zákonmi vypracovanými len na túto príležitosť.   V takto zúženom ponímaní  spoločenských premien sa často strácalo miesto pre dodržiavanie princípov práva, pre budovanie jeho autority a rešpektovanie. Právny poriadok sa menil nevídaným tempom a novely zákonov mali rýchlu frekvenciu. Výsledkom bola neprehľadnosť jednotlivých právnych predpisov ale aj právneho poriadku ako celku. Preto  jedným z cieľov tvorcov textu ústavy bolo spracovať jej jednotlivé inštitúty tak aby  sa úcta k právu, k zákonom , k medzinárodným záväzkom, ale aj k bežným povinnostiam plynúcim zo zmlúv medzi právnickými či fyzickými osobami stala základom nášho života.

Uvedené skutočnosti boli o to dôležitejšie, že česko-slovenský spôsob delenia štátu a transformáciu spoločenských vzťahov mnohí označovali za reformu. V podstate možno konštatovať, že v začiatku deväťdesiatich rokov prebiehali súbežne tri podstatné transformačné procesy, možno v skratke povedať,  tri reformy : uskutočňovali sa základné politické zmeny, ktorých výsledkom bol rozvoj politického pluralitného systému, menili sa princípy fungovania  ekonomických základov štátu, ktorých výsledkom bol prechod na trhovú ekonomiku a konečne, realizovala sa reforma ústavného systému. Všetky uvedené zmeny od začiatku zápasili s malou skúsenosťou osôb schopných plniť úlohu decízorov v riadiacej elite štátu. To platilo najmä o slovenských pomeroch. Len malá časť predstaviteľov slovenských politických síl mala v tom čase skúsenosť z riadiacich funkcií na úrovni štátu. Medzinárodné skúsenosti slovenská reprezentácia takmer nepoznala. Zrejme aj preto vznikali na ústavné zakotvenie politického zriadenia tak diametrálne odlišné predstavy a tie sa premietali do jednotlivých návrhov ústavy. Otázka rozhodnutia o stratégií tvorby ústavy bola mimoriadne dôležitá a musela reflektovať kontexty spoločenskej transformácie ako celku. Dnes, po dvadsiatich rokoch fungovania samostatného Slovenska, si dovolím konštatovať, že team tvorcov ústavy prijal pri tvorbe základného zákona štátu vhodné rozhodnutia. Vytvorili sa predpoklady pre vznik nového právneho poriadku, ktorý neskoršie umožnil stabilizovať štátne inštitúcie a otvoril možnosti pre rozvoj občianskej spoločnosti.

Racionálne fungovanie práva tvoreného normatívnymi aktmi si vyžaduje, aby normotvorný proces bol regulovaný pravidlami zakotvenými v právnych normách. A v uplynulom období naozaj išlo o tvorbu nového právneho poriadku. Išlo o to, formovať nový systém a to tak práva písaného ako aj práva nepísaného a v nadväznosti na uvedené  i „práva sudcovského“. Nový právny poriadok sa tvoril relatívne v rýchlom tempe a tak najmä jeho aplikácia v sudcovskej praxi bola nesmierne ťažká a zložitá. Spôsobovali to nielen časté zmeny právnych predpisov, ale aj zmeny týkajúce sa samotného obsahu činnosti súdov. Zanikla štátna arbitráž, zanikol celý rad rozhodcovských a zmierovacích orgánov i štátne notárstvo a ich agenda prešla na uvedené zmeny nepripravené súdy. Preťaženosť súdov bola dôvodom pre hľadanie iných foriem riešenia konfliktov v civilnoprávnej sfére a racionalizáciu konania v trestných veciach. Alternatívne riešenie súdnych sporov však do dnes čaká na svoju príležitosť. Aj keď bol prijatý nový zákon o rozhodcovskom konaní a bolo vytvorených viacero rozhodcovských súdov, nemožno konštatovať, že súčasne prišlo i k výraznému poklesu nápadu vecí na všeobecných súdoch.

Súčasťou tvorby nového právneho poriadku bola i recepcia práva. Najmä v posledných desiatich rokoch išlo jednak, o recepciu transformáciou vnútroštátneho práva podľa vzoru jedného alebo viacerých štátov, prípadne podľa vzoru medzinárodného práva alebo podľa práva ES/EÚ. Často tvorcovia legislatívy počúvali: načo vymýšľať niečo nové, keď vo vyspelých krajinách okolo nás už všetko vymysleli. Autori takto formulovaných pripomienok však nepostrehli, že na našom území prebieha neopakovateľný a ešte v histórií pred tým nevyskúšaný proces prechodu od štátom riadenej ekonomiky k systému, ktorého charakteristikou sú princípy trhového hospodárstva. Preto iba reforma pôvodne prijatých právnych predpisov mohla platiť dočasne a muselo sa počítať tvorbou úplne nových právnych predpisov, ktoré by vzájomne vytvárali systém.

V roku 1992 sa ako spoločenské objednávka ukázala potreba formulovať text ústavy, ktorý zabezpečí, že novovzniknutý samostatný štát bude môcť na základe vyvážených vzťahov medzi jednotlivými štátnymi inštitúciami a mocami zabezpečovať plnenie jeho funkcií, súčasne sa otvoria možnosti na realizáciu dva roky pred tým uskutočňovaných spoločensko-ekonomických  zmien. Mám na mysli vytvorenie predpokladov pre stabilizáciu a rozvoj idei  trhového prostredia  sociálne orientovanej ekonomiky, zabezpečenie  ochrany životného prostredia, podpora hospodárskej súťaže, formovanie a stabilizáciu kontrolných mechanizmov štátu, vytvorenie podmienok pre plnenie úloh súdnej moci  a postupná implementácia noriem EU/ES do nášho právneho poriadku. Uvedené tézy nebolo možné zapracovať do žiadneho textu normy ústavného typu, lebo žiadna neexistovala. Zákon o federácií síce pôvodne predpokladal, že i na úrovni republík by mohli vzniknúť právne predpisy so silou ústaného zákona, ale počas trvania federácie legislatíva nič také nevytvorila..   To sú faktory reformného procesu, ktoré bolo  potrebné v procese vzniku a tvorby Ústavy Slovenskej republiky rešpektovať. Išlo v podstate o vytvorenie právnej regulácie spôsobu riadenia spoločenských procesov – ekonomických, právnych a mocenských. Ústava tak pri zohľadnení uvedených faktorov postupne umožnila vytváranie úplne nového právneho prostredia. Aj preto nemohla byť podrobnejšia a konkrétnejšia.

Už pri tvorbe ústavy bolo potrebné rátať s tým, že udalosťou s ďalekosiahlymi dôsledkami na tvorbu nového právneho poriadku  bude podpísanie Európskej dohody o pridružení uzatvorenej medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na strane jednej a Slovenskou republikou na strane druhej a následné podpísanie ďalších dokumentov, ktoré budú znamenali  pristúpenie Slovenskej republiky k Európskej únii. Tieto ambície  slovenská politická reprezentácia verejne deklarovala. Uvedená skutočnosť však vytvárala predpoklady pre zdanlivo paradoxný vývoj: prvý krát v histórií vznikal na našom území,  na základe slobodnej vôle samostatný štát, ktorý však už od začiatku musel kalkulovať s tým, že sa časti svojej suverenity vzdá v prospech nadnárodného zoskupenia. Naviac, pri vzniku štátu nebola dôsledne analyzovaná medzinárodná zmluvná základňa, ktorou bude Slovenská republiky viazaná. Len ťažko bolo v tom čase možné presne vymedziť, ktoré právne predpisy, či medzinárodné zmluvy budú mať prednosť pred domácou úpravou. Následný proces aproximácie práva sa tak stal cieľavedomým a sústavným procesom a sprevádzal všetky zmeny právneho systému. Treba si uvedomiť, že kvalitatívne je rozdiel medzi tým čo sa udialo v oblasti aproximácie práva pred vstupom SR do ES/EÚ a tým ako sa „adaptujú“ právne  predpisy EU dnes po vstupe Slovenskej republiky do EÚ. Dôsledkom podpísania Európskej dohody o pridružení bola novelizácia Ústavy SR čo má na slovenskú tvorbu práva ďalekosiahle dôsledky, najmä s ohľadom na vznik nových prameňov práva.

V kontexte naznačených procesov zmien v jednotlivých oblastiach spoločenských vzťahov a  vzniku nového právneho poriadku bolo rozhodujúcim krokom prijatie Ústavy Slovenskej republiky. Treba si uvedomiť, že ústava bola koncipovaná v podmienkach existencie federatívneho usporiadania štátu a jej autori nemohli nerešpektovať tento fakt. Uvedená skutočnosť zanechala stopy na samotnom pôvodnom texte, ako aj na obsahu ústavnoprávnych vzťahov. Dnes možno konštatovať, že neboli dostatočne precizované  najmä tie normy ústavy, ktoré sa bežne nepoužívajú, ale ktoré ožívajú v krízových situáciách súťaže politických síl. V plnej vážnosti sa to prejavilo napr. v neschopnosti politickej reprezentácie zastúpenej v  Národnej rade SR zvoliť prezidenta Slovenskej republiky. Naznačené poznámky však nič nemenia na tom, že nosnými piliermi Ústavy SR  už v čase jej vzniku sa stali ústavnosť, zákonnosť, demokracia a humanizmus. Ústava bola prijatá ako výsledok snahy o zavŕšenie historického národnoemancipačného procesu rôznych politických generácií Slovenska. Sám text ústavy bol do značnej miery oslobodený od ideologických formulácií. Zdôraznil snahu Slovenskej republiky o trvalú mierovú spoluprácu so všetkými demokratickými štátmi. Plnohodnotne sa v ňom uplatnil národný a občiansky princíp v živote spoločnosti a historická spätosť, či kultúrna blízkosť národov a národností, ktoré na našom území žijú.

Ústava charakterizuje Slovenskú republiku ako demokratický štát, zakotvuje  pluralitu politického systému ako aj záruky práv a slobôd človeka a občana. Demokracia však nemôže úspešne fungovať bez pevných pravidiel vzájomného sa správania ľudí a jednotlivých mocí. Aj preto si ústava kládla za cieľ vytvoriť podmienky pre to, aby Slovensko mohlo byť charakterizované ako právny štát.  Spôsob a obsah ústavnoprávnej úpravy práv a slobôd vychádza z princípov právneho štátu a zvrchovanosti práva. Prakticky to znamená, že sféra slobody každého z nás je prvotná a štát môže do nej zasahovať len na základe zákona a len zákonom predpísaným spôsobom. Človek sa teda v kontexte ústavy stal najvyššou spoločenskou hodnotou. Ústava sa stala základným prameňom práva vznikajúceho štátu. Vytvorenie predpokladov pre stabilizáciu nových prvkov politického systému si kládlo za cieľ umožniť rozvoj politických práv. Preto tretí oddiel druhej hlavy Ústavy SR nadpísaný ako „Politické práva“ možno považovať za fundament politických slobôd založených na slobodnej súťaži politických strán a hnutí. Dnes sa nám to zdá ako samozrejmosť, ale v období tvorby ústavy bolo dôležité zhodnúť sa na tejto základnej téze ďalšieho spoločenského vývoja.

Ako už bolo uvedené naša ústava vznikala v čase postupného zániku federálneho štátu, ktorého súčasťou bolo Slovensko. Bolo preto mimoriadne dôležité zhodnúť sa na tom, aké orgány, v akom časovom slede  a za akých podmienok budú uplatňovať štátnu moc. Základnou filozofiou, ktorá je vyjadrená aj v systematike ústavy sa stalo také usporiadanie mocenských orgánom, ktoré bude rešpektovať občana, samosprávne orgány a orgány štátu. O tejto otázke sa viedli diskusie nielen na úrovni  politických síl, ktoré v tom čase boli účastné v zákonodarnom zbore ale aj v odbornej a laickej  verejnosti. V tomto období, už s odstupom času možno konštatovať, že Ústava SR vytvorila základné predpoklady pre fungovanie zákonodarnej, výkonnej a súdnej moci a že podľa jej pôvodných ustanovení bolo možné inštitucionálne budovať a  riadiť novú republiku. Vzájomné mechanizmy vzťahov medzi jednotlivými mocami umožňovali riešiť aj konfliktné situácie. Výrazným prvkom stability sa stal Ústavný súd Slovenskej republiky.

Každý zákon vrátane ústavy má právo na svoj život. Právny poriadok po určitom období podliehal vplyvom politického, ekonomického, mocenského, sociálneho a kultúrneho hodnotenia súvislostí prechodného obdobia. Bolo potrebné postupne doriešiť vzťah vnútroštátneho  práva a medzinárodného práva, stanoviť nové mechanizmy voľby hlavy štátu, prehodnotiť možnosti decentralizácie moci i právomoc Ústavného súdu a Najvyššieho kontrolného úradu. Rovnako bolo potrebné opätovne zhodnotiť či garancie ľudských práv sú dostatočné a uvážiť vytvorenie úradu verejného ochrancu práv. Možno konštatovať, že najmä uvedenými otázkami sa zaoberali neskoršie novely nášho základného ústavného zákona. Žiada sa konštatovať, že aj tieto zmeny boli pripravované s jediným cieľom a to garantovať pokojný vývoj v demokratickom, stabilizovanom  štátnom zriadení.

         Považujem za potrebné zosumarizovať zmeny, ktoré priniesli jednotlivé novely ústavy. Celkom ich bolo doteraz jedenásť. Prvé dve boli reakciou na krízovú situáciu spojenú s voľbou prezidenta Slovenskej republiky, ďalšie už boli reakciou na náš vstup do EU, resp. hľadaním východísk z konfliktných situácií po našom vstupe do tohto nadnárodného zoskupenia. Pokúsime sa v ďalšom aspoň stručne uskutočnené zmeny charakterizovať.

a)                 Ústavné zákony z roku 1998 a 1999 (č. 244/1998 Z.z. a č. 244/1999 Z.z.) boli prijaté v snahe nájsť východisko zo situácia za ktorej rozloženie síl v zákonodarnom zbore a neschopnosť hľadať východisko spôsobili, že NR SR nebola schopná zvoliť prezidenta republiky. Prvý z nich  umožnil prechod kompetencie prezidenta republiky menovať a odvolávať vládu na predsedu Národnej rady SR v tom čase, kedy funkcia prezidenta nie je obsadená. Druhý z uvedených ústavných zákonov však už zaviedol priamu voľbu prezidenta občanmi v priamych voľbách.

b)                V poradí tretia zmeny ústavy (ústavný zákon č. 90/2001 Z.z. však už patrí do kategórie tých, ktoré sú spojené s napĺňaním úsilia SR o integráciu do EU. V podstate možno konštatovať, že sa jednalo o nasledovnú vecnú úpravu:

1.                 Išlo o pokus ďalej pokročiť v riešeniu vzťahu medzinárodného a vnútroštátneho práva, o vytvorenie ústavného priestoru na integráciu SR do EÚ a vstup do NATO, teda „o ústavný  postoj“ Slovenskej republiky k medzinárodnému spoločenstvu.

2.                 Zmyslom zmien bolo rozšíriť uplatnenie ústavného princípu vyjadreného v čl. 2 ods. 2 ústavy „štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a rozsahu a spôsobom, ktorý stanoví zákon“ na všetky orgány verejnej moci, t.j. obce, samosprávne kraje, verejnoprávne inštitúcie, atď.

3.                 V záujme zvýšenia ochrany pred páchateľmi násilnej trestnej činnosti sa predĺžila ústavná lehota na zadržanie z 24 na 48 hodín, resp. 72 hodín (pri obzvlášť závažných  trestných činoch).

4.                 Skúsenosti aplikačnej praxe si vyžiadali rozšírenie právomoci Najvyššieho kontrolného úradu SR.

5.                 Vytvoril sa ústavný priestor pre vydanie ústavného zákona o bezpečnosti stanovením základných pravidiel pre vyhlasovanie vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu, obmedzenie základných práv a slobôd v takýchto situáciách a rámcová úprava spôsobu výkonu moci  počas naznačených mimoriadnych situácií.

6.                 S ohľadom na potrebu intenzívnejšieho zabezpečenia ochrany základných práv a slobôd sa rozšírila právomoc Ústavného súdu SR najmä o preventívnu kontrolu ústavnosti medzinárodných zmlúv, možnosti konať o návrhu na vyhlásenie referenda, ale najmä sa rozšírili možnosti podať ústavnú sťažnosť. Najmä zmena uvedená na konci má na rozsah agendy ústavného súdu veľký dosah.

7.                 Zmenil sa spôsob ustanovovania sudcov všeobecných súdov a zriadila sa Súdna rada ako najvyšší orgán súdnictva a rozšírili sa možnosti sudcovskej samosprávy.

8.                 Nanovo bolo formulované postavenie Národnej banky Slovenskej republiky.

c)                 Tri zo zmien ústavy boli venované problematike poslaneckej imunity.

Konkrétne máme na mysli ústavný zákon 140/2004 Z.z., 210/2006 Z.z. a poslednú novelu schválenú Národnou radou SR v 26.8. 2012 ( v čase písania toho príspevku ešte nebola publikovaná v zbierke). Za významnejší zásah do pôvodného textu považujeme druhú a tretiu zo zmien, lebo na základe nich  došlo k zániku tzv. priestupkovej a trestnoprávnej imunity poslancov. Postavenia poslancov sa však dotýkala aj zmena ústavy realizovaná úst. zák. 323/2004 Z.z. , ktorou sa stanovila

nezlučiteľnosť funkcie poslanca NR SR s funkciou poslanca EP. Súčasne sa rozšírila pôsobnosť Ústavného súdu SR o rozhodovanie o ústavnosti volieb do európskeho parlamentu.

d)                Do štvrtej kategórie zmien ústavy možno zaradiť také v dôsledku ktorých sa menili kompetencie štátnych orgánov. Medzi takéto zmeny patrí rozšírenie kompetencie Najvyššieho kontrolného úradu SR (úst. Zák. č. 463/2005 Z.z.) na oblasť hospodárenia samosprávy a rozšírenie právomocí ombudsmana ( úst. Zák.č. 92/2006 Z.z.) o právo podávať návrhy na Ústavný súd SR o súlade právnych predpisov s ústavou.

e)                 Osobitnou zmenu ústavy je nepochybne stanovenie postupu prezidenta republiky po tom, čo vláda SR nezíska dôveru národnej rady alebo je vláde vyslovená nedôvera.  Ústavný zákon 356/2011 Z.z. svojimi ustanoveniami umožňuje prezidentovi republiky odvolať vládu a súčasne ju poveriť výkonom jej pôsobností až do menovania novej vlády. Takto poverená vláda má však obmedzené právomoci. Podľa čl. 119 písm. m) a r) Ústavy SR môže poverená vláda rozhodovať iba s predchádzajúcim súhlasom prezidenta, pričom súhlas je potrebný v každom jednotlivom prípade..

K niektorým z uvedených zmien sa ešte vrátim, ale už na tomto mieste treba konštatovať, že obsah uskutočnených zmien svedčí o tom, že sme si pri tvorbe Ústavy  Slovenskej republiky kládli veľké a ušľachtilé ciele.  Rozsah zmien v ústave svedčí o tom, že jednotlivé novely znamenali pokusy o stabilizáciu ústavného systému  politického vývoja Slovenska.

Dnes možno celkom otvorene konštatovať, že zmeny v spoločnosti sa nedajú vykonať iba technicko-ekonomickými opatreniami. Uskutočňovanie základných politických, ekonomických či ústavnoprávnych zmien sa dá realizovať iba v demokratickom prostredí, ktoré naviac rešpektuje čo najširší konsenzus spoločenských ( politických ) síl. Prijaté texty ústavy a na ňu nadväzujúcich právnych predpisov boli výsledkom v tej dobe možného konsenzu.  Bez právnych garancií, vyváženého sociálneho vývoja sa žiadne reformy realizovať nedajú.

V tomto kontexte je potrebné rešpektovať i nové medzinárodné podmienky, v ktorých Slovensko našlo zmysel ďalšej spolupráce. V tejto súvislosti sa autori textu návrhu ústavy museli vysporiadať s otázkou čo bude v zjednocujúcej sa Európe celok a čo časti. Riešenie vzťahu po línií svetadiel, medzinárodné spojenectvá, ekonomické zoskupenia, politické zoskupenia a náš štát muselo nájsť svoju odozvu v texte návrhu ústavy. Nie všetci a nie všetkým uvedeným nadnárodným zoskupeniam sme rozumeli a vedeli predvídať ich budúcnosť. Po období poznačenom vnútorným rozdelením nášho kontinentu sa totiž otváral nový horizont, ktorý nám ponúkol šancu prevziať na seba nové povinnosti a odpovedať na výzvy dnešnej doby s väčšími ambíciami. Budúcim  generáciám chceme predsa zanechať našu krajinu a Európu bezpečnejšiu, so sociálne vyváženým vývojom, Európu a krajinu kultúrnu a súčasne nových technológií. Európu, ktorá bude čistejšia, optimistickejšia a spravodlivejšia. Je to o to dôležitejšie, že spolupráca na starom kontinente prechádza dôležitou fázou svojho vývoja. Uskutočňuje sa v období mimoriadnych, od druhej svetovej vojny, nebývalých zmien. Zmeny hraníc existujúcich štátov a vznik nových štátov predznamenali začiatok neopakovateľného civilizačného pohybu. Ak vychádzame z toho, že budúcnosť Európy je v jej zjednocovaní spoločenských, ekonomických, či politických potenciálov, je prirodzené, že ľudia sa budú viac zaujímať o svoju národnú identitu. Stiahnutie sa za svoje štátne hranice však  nevytvorí nové pracovné miesta, nevyrieši náš problém bezpečnosti, neuľahčí zachovanie a modernizáciu sociálneho štátu a nepomôže riešiť problémy kriminality, zločinu, ale ani problémy životného prostredia. Uvedené otázky nepoznajú žiadne hranice.

Naznačené poznámky či chceme, či nechceme priamo formovali i budovanie základov právneho poriadku Slovenskej republiky. Ústava prijatá v roku 1992 sa stala dôstojnou bázou na garancie bezpečného a pokojného vývoja a vytvorila predpoklady pre budovanie nových vnútroštátnych pravidiel správania sa. Túto funkciu základného zákona Slovenskej republiky považujem za jednu z najdôležitejších.

 Slovenská republika do roku 1992 nemala nielenže svoj vlastný takpovediac „ rozhodujúci“  právny poriadok, ale naviac sa nachádzala v situácii uskutočňovania základných ekonomických a politických zmien, čo predpokladalo za chodu prijímať nové právne predpisy a inštitucionalizovať jednotlivé zmeny. Budovanie občianskej spoločnosti otvorilo priestor pre vznik viacerých profesných samosprávnych organizácií, na ktoré prešli niektoré úlohy verejnej moci. Ich ukotvenie v spoločnosti prostredníctvom zákonov bolo prirodzenou požiadavkou stability výkonu ich oprávnení.  Nový systém priam vyzýval k vytváraniu i nových orgánov či inštitúcií štátu, ktoré si vyžadovala potreba kompatibility nášho právneho poriadku s krajinami Európskej únie.. Mnohé z týchto inštitúcií sa na našom území budovali vôbec po prvýkrát. Už pri tvorbe ústavy sme sa stretli s rôznymi názormi napr. na chápanie funkcie kontroly v mechanizmoch fungovania trhového hospodárstva. V literatúre sa objavovali i úvahy o nových funkciách kontroly, dokonca i úvahy o fungovaní tzv. kontrolnej moci. Táto otázka si vyžadovala osobitné prístupy i riešenia. A treba otvorene priznať, že zakotvenie funkcií  Najvyššieho kontrolného úradu priamo do ústavy vytváralo predpoklady pre budúce usporiadanie vzťahov v tejto oblasti. Čas ukázal, že miesto a úloha NKÚ v našej spoločnosti je nezastupiteľná a že je potrebné postupne prehodnotiť jeho pôsobnosť i jeho miesto v systéme fungovania moci.

Po prijatí ústavy bolo počas mandátu Národnej rady SR v prvom období (  to znamená v rokoch 1994 - 1998) prijatých celkom 313 právnych predpisov, v druhom období ( v rokoch 1998 - 2002)  viac ako 520 zákonov a pokiaľ mi je známe v ďalšom období tiež viac ako 500.  Do uvedených čísiel nie sú zarátané medzinárodné zmluvy, ktoré sa stali tiež súčasťou nášho právneho poriadku. Nech už ich kvalitu, spôsob prijímania, tempo v akom boli vypracované, ale i ciele, ktoré sa nimi sledovali , hodnotíme z akýchkoľvek zorných uhlov pohľadu, možno konštatovať, že ide o veľké penzum práce, ktorá napomohla vybudovať základy fungovania mechanizmov trhového hospodárstva a fungovania všetkých slobôd, ktoré uznáva  súčasný svet. Počas tohto obdobia sa stabilizoval pluralitný politický režim ako základ budovania a rešpektovania princípov demokratického štátu. Ústava Slovenskej republiky a v nadväznosti na ňu prijímané právne predpisy sa stali garanciou základných práv a slobôd a Slovensko tak mohlo neskoršie plniť tzv. Kodaňské kritériá potrebné pre náš vstup do EÚ. Zákony o voľbách do parlamentu, do samosprávnych orgánov miest a obcí ako aj do samosprávnych krajov vytvorili predpoklady pre slobodné voľby, a tie sa stali súčasťou nášho bežného politického života.  Základom budovania inštitúcií Slovenskej republiky sa stala triáda vzťahov občan – obec – štát. Neskoršie sa ukázalo, že zastupiteľská demokracia si vyžaduje rešpektovať širší kontext priameho vplyvu voliča. Aj preto do tejto triády vstupuje ďalší prvok a to sú samosprávne kraje. Decentralizácia moci je jedným z programových prostriedkov ďalšieho vývoja krajiny.

Kroky spojené s našim zapájaním sa do širšej, medzinárodnej spolupráce, ale i nové podmienky vnútorného vývoja si vyžiadali vznik nových inštitúcií. Na novo bolo treba formulovať a následne garantovať formy štátnej pomoci (Úrad pre štátnu pomoc), vytvárali sa predpoklady pre nový spôsob používania verejných financií v rámci tzv. verejného obstarávania (Úrad pre verejné obstarávanie) a vznikali úplne nové podmienky pre stanovovanie regulačných rámcov zo strany štátu (regulačné úrady). Ústavným orgánom sa stal inštitút verejného ochrancu práv ako súčasť garancií základných ľudských práv a slobôd. Naznačil som iba niektoré nové formy a mechanizmy riadenia štátu, ktoré sa nepochybne museli odraziť v procese následnej normotvorby. Faktom zostáva, že všetky kroky, ktoré základný zákon štátu umožnil realizovať, dotvárajú celkové mechanizmy uplatňovania štátnej moci a riadenia štátu, vytváranie podmienok pre fungovanie občianskej spoločnosti a pomáhajú v budovaní základov právneho štátu.

Nový právny poriadok sa stal i základom celkového spoločenského začleňovania Slovenska do integračných procesov. Už  pôvodné články nášho základného zákona umožňovali plne rešpektovať a garantovať primeranú silu medzinárodných zmlúv o ľudských právach a základných slobodách. Neskoršie skúsenosti s uplatňovania ústavy v aplikačnej praxi, ako i rýchlejšie tempo potrieb našej integrácie naznačili, že v otázke dodržiavania medzinárodných záväzkov republiky a v úprave správania sa orgánov verejnej moci pri plnení medzinárodných záväzkov, ktoré mali tieto orgány zabezpečovať existovalo niekoľko slabých miest. Nedostatočne bol upravený najmä vzťah medzinárodného a vnútroštátneho práva, miesto a postavenie noriem a pravidiel medzinárodného práva vo vnútroštátnom právnom poriadku a v hierarchii jeho noriem, podmienky použitia ustanovení medzinárodného práva vo vnútroštátnom právnom poriadku, ako aj riešenie možných rozporov noriem medzinárodného práva s Ústavou Slovenskej republiky. Aktuálny vývoj i skúsenosti z uplatňovania ústavných systémov členských štátov Európskej únie v posledných desaťročiach naznačil potrebu nanovo a to za ustanovených podmienok modifikovať doktrínu vnútornej suverenity právneho poriadku štátu v prospech medzinárodného práva. V tomto období išlo najmä o využitie výhod plynúcich z takejto zmeny.

Aj preto dnes platný text obsahuje ustanovenia, ktoré nanovo vymedzujú medzinárodné zmluvy, ktoré sú priamo záväzné a budú mať prednosť pred zákonom. K ratifikácii týchto medzinárodných zmlúv  dáva súhlas Národná rada Slovenskej republiky. Bez tohto kroku by tieto kategórie zmlúv nemohli mať prednosť pred zákonom. Dôsledkom pravidla prednosti priamo záväzných medzinárodných zmlúv schválených Národnou radou SR je i viazanosť sudcov týmito medzinárodnými zmluvami. Znamená to, že v prípade rozporu medzi zákonom a medzinárodnou zmluvou schválenou Národnou radou SR majú dať sudcovia prednosť medzinárodnej zmluve. V nadväznosti na tieto zmeny došlo i k úprave oprávnenia Ústavného súdu SR posudzovať súlad určených medzinárodných zmlúv s Ústavou SR a jej ústavnými zákonmi a to ešte pred tým ako Národná rada SR s nimi vysloví svoj súhlas (ide o tzv. preventívnu kontrolu ústavnosti vybraných medzinárodných zmlúv preto, že tieto svojim obsahom môžu meniť nielen pravidlá fungovania štátu, ale aj právne postavenie jeho občanov či iných subjektov).

Náš právny poriadok je akoby po hlbokej orbe. Mnohé právne predpisy sú niekoľkokrát novelizované, z niektorých  po zmenách platia iba jeden dva paragrafy, viaceré novely boli menené ďalšími novými právnymi predpismi a často sa stretávame i stým, že v jednom zákone sa menilo i viac ako desať ďalších. To všetko sú dôsledky transformačného procesu. Výsledkom zložitého obdobia tvorby nových právnych predpisov SR však je skutočnosť, že Slovensko má v súčasnom období právny poriadok kompatibilný s právnymi poriadkami ostatných  európskych štátov. Perspektívy jeho rozvoja a skvalitňovania závisia od systematickej, trpezlivej spolupráce vládnej legislatívy s odborníkmi teórie a aplikačnej praxe.

Je čas na dokončenie všetkých prác na veľkých kódexoch a vytvorení predpokladov pre postupnú stabilizáciu právnych noriem. Bude to možné po  prijatí nového ústavného dokumentu („Ústavy EU“, ústavnej zmluvy), ktorým sa bude toto spoločenstvo riadiť.

Prijatie Ústavy Slovenskej republiky pred dvadsiatimi rokmi a následná tvorba právneho poriadku bolo pre nás výzvou. Výzvou k zjednoteniu na základných princípoch fungovania štátu, ale aj výzvou  k otvorenosti a tolerancii, k širšiemu chápaniu hodnôt, ktoré Slovensko ako relatívne nový štát prezentuje. Niet dôvodu obávať sa o ďalší vývoj štátu. V Slovenskej republike sú právne garantované všetky slobody, ktoré uznáva demokratický svet. Od výkonnej moci ( teda od vlády) závisí aké podmienky vytvorí pre ich plnohodnotné užívanie.

Existencia slovenského právneho priadku aj napriek potrebe jeho ďalšieho dotvárania    by pre nás mali byť výzvou k tomu, aby sa rešpektovali také princípy ako je mravnosť, právo a jeho dodržiavanie. Neúcta k hodnotám, ktoré sú zakotvené v právnych predpisoch však je nedobrým znakom nášho vývoja.   Pričom úcta k systému riadenia štátu a z nej plynúci rešpekt k právnemu poriadku sú základnými znakmi ústavnosti. Je našou spoločnou úlohou, aby sa vážnosť a úcta vzdávaná právu ako celku vzťahovala i na úctu k základom k právnej „tváre“ nášho štátu.

Záverom mi dovoľte niekoľko poznámok. Každé obdobie, každý život, aj ten politický sa dá prežiť dvoma spôsobmi – v tichosti, bez aktivity v duchu hesla: kto nič nerobí nič nepokazí; alebo dynamicky, aktívne s rizikami, že nie všetko sa vydarí tak ako si to predstavujeme. Patrím k tým, ktorí mali to šťastie žiť svoj politický život v prevratnej dobe. Vyžadovalo si to veľa práce, prekovanie prekážok, ale aj  odvahu skúsiť hľadať nekonvenčné riešenia. Tvorba ústavy do ktorej som mal možnosť sa zapojiť bola určite ojedinelou príležitosťou pre našu generáciu skúsiť niečo nové pri napĺňaní mnohoročných ambícií nášho národa o správu vlastných  vecí verejných. Želám Vám, aby súčasné i budúce  politické vedenia našej krajiny v tomto zložitom svete príležitosť ktorú sme dostali nepremrhali.

Konferencia Panslovanskej únie Slováci a ich národné bytie v Európe - vznik 2. Slovenskej republiky, Bratislava 8. september 2012

Doc. JUDr. Ľubomír Fogaš, CSc.

 

Použitá literatúra  a dokumenty:

Čič M., Fogaš Ľ.: Ústava Slovenskej republiky, MVK INTERNATIONAL, spolonosť s r.o., Bratislava 1992

Čič M. a kolektív : Komentár k Ústave Slovenskej republiky, Matica slovenská, Martin, 1997

Drgonec,J.: Ústava Slovenskej republiky, komentár, Heuréka, 2004

Knapp, V.: Tvorba práva a její současné problémy, Linde Praha a.s. Praha 1998

Hlavné úlohy Národnej rady Slovenskej republiky v procese aproximácie práva Slovenskej republiky s právom Európskej únie a ich zabezpečenie v rámci Kancelárie Národnej rady SR

Fogaš, Ľ.: Základný zákon SR, in Desiate výročie prijatia ústavy Slovenskej republiky a vstup Slovenskej republiky do Európskej únie, Zborník príspevkov z medzinárodnej konferencie, str. 14 - 20, Právnická fakulta Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, Slovenská asociácia európskych štúdií, Banská Bystrica 2003,

Záverečná deklarácia 2. summitu Rady Európy v Štrasburgu 10.-11. októbra 1997

Správy o plnení plánu legislatívnych úloh Vlády Slovenskej republiky v rokoch 1999 - 2002

Sleziaková E.:Ústavno-právne aspekty vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie , Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky, Parlamentný inštitút, Informačný materiál č.4/2001

Stanovisko vlády Slovenskej republiky k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení  neskorších zmien a doplkov.

Bunčák J.: Formovanie systému politických strán na Slovensku, In. Slovensko a systémové zmeny v spoločnosti, zväzok II, Sociologický ústav Slovenskej akadémie vied, Bratislava, 1992

Rezumé

Príspevok charakterizuje spoločenskú situáciu pred prijatím základného zákona štátu. Poukazuje na spoločensko-politické podmienky, ako aj diskusie, ktoré práce na ústave evokovali. Žiada sa pripomenúť, že ešte pred začiatkom prác na Ústave SR sa uskutočnila celonárodná diskusia o texte návrhu ústavy, ktorý vyšiel dielne komisie Slovenskej národnej rady. Pravda jednalo sa o text, ktorý rešpektoval existenciu federálneho štátu a nepredpokladal, že vznikne Slovenská republika. Z tohto pohľadu autori návrhu ústavy pri tvorbe nemali žiadny prepracovaný text a tak prvopis ústavy vznikal tak povediac súbežne s prebiehajúcimi rokovaniami o rozdelení bývalej federácie. Preto bolo veľmi dôležité koncipovať text ústavy tak, aby niektoré ustanovenia rešpektovali aj budúce udalosti. Významným cieľom tvorcov ústavy bolo predložiť parlamentu text, ktorý po jeho prijatí umožní stabilné fungovanie štátnych inštitúcií pri rešpektovaní pluralitného politického systému, trhového hospodárstva a plnom rešpektované základných práv a slobôd.

 

 

Európa na rázcestí ...

Ukradnuté kosovo

náhodný výber článkov

Všetci podnikatelia budú môcť vymeniť registračku za virtuálnu.

Aké sú výhody?

Virtuálnu pokladnicu môžu dnes využívať tí podnikatelia, ktorí pri platbách v hotovosti nevydajú za mesiac viac ako tisíc blokov. Druhou podmienkou je, že im povinnosť registrovať tržby v pokladnici vznikla od apríla v schválenej novele zákona o elektronickej registračnej pokladnici (ERP).

A bolo po summite

V sobotu 7.9.2013 uverejnil dennik SME na prvej strane forografiu ako mal prezident Putin, ako hostiteľ summitu, dobrú náladu. Blahosklonne ju obdivuje prezidnet Obama. Summit skončil a problémy zostali. Vedomosti ignorujú realitu.

Z osudov slovenských geografických názvov (12)

Slovenské geografické názvy a ich prirodzená maďarizácia